Európska komisia oznámila, že Maďarsku uvoľní 16,4 miliardy eur z predtým zmrazených finančných prostriedkov vrátane prístupu k programu Erasmus+, programu EÚ pre vzdelávanie a odbornú prípravu. Nová maďarská vláda sa však musí zaoberať otázkou vládou kontrolovaných univerzitných trustov, kým maďarskí výskumníci opäť získajú prístup k finančným prostriedkom z programu Horizont Európa.

Dohoda, ktorá sa koncom mája dosiahla medzi Európskou komisiou a maďarskou vládou, uznáva pokrok v reformách zameraných na boj proti korupcii a ovládnutiu štátu a na ochranu základných práv. Za predpokladu, že tieto reformy budú pokračovať, Komisia uvoľní 10 miliárd eur z fondu obnovy NextGenerationEU, 4,2 miliardy eur z kohéznych fondov a ďalších 2,2 miliardy eur viazaných na dokončenie míľnikov akademickej slobody.

Dohoda v hodnote 16,4 miliardy eur sa nevzťahuje na program Horizont Európa, uviedol zdroj z Komisie pre Science|Business, keďže výkonný orgán EÚ očakáva, že najprv budú postupne zrušené trusty verejného záujmu.

Tieto trusty vytvorila Orbánova vláda na riadenie mnohých maďarských akademických a vedeckých inštitúcií. Členovia ich predstavenstva sú silne prepojení s vládou, majú doživotné mandáty a významné rozhodovacie právomoci s malým dohľadom. EÚ usúdila, že to podkopáva akademickú slobodu a transparentnosť, čo viedlo k zákazu v roku 2022, ktorý inštitúciám znemožnil prístup ku grantom z programov Horizont Európa a Erasmus+.

Rokovania o ukončení tejto patovej situácie sa zastavili, ale vzhľadom na „silný vietor zmien v Maďarsku“ predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová 29. mája uviedla, že maďarskí študenti sa budú môcť zúčastniť programu Erasmus+ „už v budúcom akademickom roku“.

Načasovanie uvoľnenia financovania z programu Horizont Európa je menej jasné, hoci smerovanie sa zdá byť pozitívne. Po rokovaniach s maďarským ministrom vedy a techniky Zoltánom Tanácsom na okraji májového zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť komisárka pre výskum Jekaterina Zaharieva na sociálnych sieťach uviedla, že víta „náš spoločný záväzok k akademickej slobode, silnejšej európskej vedeckej spolupráci a obnoveniu plnej účasti Maďarska v programe Horizont Európa“.

 

Späť v hre

Po rokoch izolácie prináša tento vývoj úľavu maďarskej akademickej obci.

„Pre maďarských študentov, výskumníkov a univerzity nie je vyhliadka na plné opätovné zapojenie sa do programov Erasmus+ a Horizont Európa len finančnou otázkou, ale aj otázkou príslušnosti k európskej akademickej sieti,“ uviedol Tamas Ruppert, spolupredseda Maďarskej akadémie mladých. „Je kľúčové, aby sa najmä mladí výskumníci mohli opäť zapojiť do európskych sietí bez toho, aby čelili inštitucionálnej neistote.“

István Kenesei, člen Maďarskej akadémie vied, je „veľmi optimistický“, že väčšina finančných prostriedkov bude uvoľnená, a to aj pre Horizont Európa. „Zatiaľ čo študenti budú môcť čo najskôr využívať výhody programu Erasmus+ […] výskum v rámci programu Horizont Európa si bude musieť vyžadovať čas na začiatok, pretože vytváranie nových konzorcií a hodnotenie výskumných projektov sa nedá uskutočniť zo dňa na deň,“ uviedol pre Science|Business. „Všetci sa však cítime oslobodení.“

Kenesei neočakáva, že Magyar naraz rozpustí všetky správne rady verejných trustov, pretože by to bránilo prebiehajúcemu výskumu a finančným operáciám. Namiesto toho uviedol, že „vláda […] pravdepodobne zmení podmienky členstva, ako aj samotných členov rád, ktoré v súčasnosti riadia univerzity, podľa požiadaviek Komisie a do septembra budúceho roka zmení ich celkové štruktúry.“

Podľa Bernadette Kun, druhej spolupredsedníčky Maďarskej mladej akadémie, musí krajina obnoviť dôveru aj medzi svojimi európskymi partnermi.

„Mali by byť jasne informovaní o tom, že spolupráca s maďarskými inštitúciami je bezpečná a podporovaná, rovnako ako s inými v celej Európe,“ uviedla. „Maďarskí tvorcovia politík si musia navyše uvedomiť, že obnova medzinárodnej vedeckej dôvery si bude vyžadovať viac než len právne zmeny; bude si vyžadovať aj konzistentné politiky, transparentné riadenie a aktívnu podporu tých, ktorých kariéra bola narušená.“

Podľa Rupperta vylúčenie Maďarska z výskumných programov EÚ spôsobilo „vážne škody“, ktorých náprava si vyžiada čas.

„Mnoho maďarských výskumníkov, najmä tých v raných fázach svojej kariéry, si len začalo budovať medzinárodné profily a siete, keď im pozastavenie činnosti odrezalo prístup k dôležitým príležitostiam,“ uviedol. „V niekoľkých prípadoch sa spolupráca stratila, koordinátori sa zdráhali zapojiť maďarských partnerov a mladí vedci museli opakovane vysvetľovať, že problém spočíva skôr v ich inštitucionálnej príslušnosti než v ich vedeckej kvalite.“

Dokonca aj chýbajúce skromnejšie príležitosti, ako sú napríklad akcie na podporu vytvárania sietí, spôsobili problémy. „Takéto programy často predstavujú prvý skutočný vstupný bod do európskych výskumných sietí pre doktorandov, postdoktorandských výskumníkov a výskumníkov na začiatku kariéry,“ uviedol.

 

Politické túžby

Kun je optimistická, pokiaľ ide o nový politický smer, ktorým sa jej krajina uberá vo vede. „Úprimne dúfame, že takéto reformy budú pokračovať,“ uviedla. „Opätovné začlenenie do programov Horizont Európa a Erasmus+ by sa však malo riešiť urýchlene, jasne a spravodlivo. Výskumníci a študenti nesmú zmeškať ďalší cyklus podávania žiadostí kvôli neistotám.“

Pre Liviua Mateiho, ktorý bol rektorom Stredoeurópskej univerzity, keď bola nútená presťahovať sa z Budapešti do Viedne, je súčasný prístup k kritériám a monitorovaniu správny. V akademickom sektore sú však potrebné ďalšie právne a administratívne reformy ako súčasť úsilia o obnovenie právneho štátu.

„Nie je potrebné vymýšľať nové modely,“ uviedol pre Science|Business z King’s College London, kde vedie Fakultu vzdelávania, komunikácie a spoločnosti. „Vhodné rámce existujú v Európskom výskumnom priestore a Európskom priestore vyššieho vzdelávania a sú dobre známe. Okrem týchto reforiem, ktoré by nemali byť technicky náročné na implementáciu, ak existuje politická vôľa, a zdá sa, že existuje, musia nové verejné orgány riešiť aj hlboké rany, ktoré zanechal Orbánov režim vo vysokoškolskom vzdelávaní, výskume a spoločnosti ako celku.“

V tejto súvislosti navrhol vytvorenie Národnej zmierovacej komisie, ktorá by sa zaoberala akademickou obcou.

 

Science|Business: Commission unlocks Erasmus+ cash for Hungary, Horizon could be next

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net; FB Péter Magyar, zverejnené: 5.6.2026; autor: rup