Slovensko aktualizovalo svoju národnú stratégiu výskumu s cieľom viac sa zamerať na konkurencieschopnosť a pokúsiť sa držať krok s cieľom zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na 2 % HDP do roku 2030, čo je cieľ, o splnení ktorého je väčšina expertov skeptická.

Nový 19-bodový akčný plán na roky 2026 až 2028, prijatý začiatkom tohto mesiaca, nadväzuje na pôvodnú stratégiu z roku 2023, ktorá stanovila smelé ambície pre krajinu, aby do roku 2030 zvrátila stagnujúcu a fragmentovanú oblasť výskumu a inovácií.

Aktualizácia bola vopred naplánovaná, pričom celková stratégia sa reviduje každé tri roky. Druhá aktualizácia je naplánovaná na rok 2029.

Nový akčný plán je „jasným signálom, že vláda si uvedomuje dôležitosť inovácií a technologického pokroku pre budúcnosť Slovenska,“ uviedol minister výskumu Tomáš Drucker pri oznámení plánu.

Medzi kľúčové zmeny, ktoré prinášajú pozmeňovacie návrhy, patria plány na novú národnú stratégiu pre start-upy a scale-upy, fond na podporu prelomových technológií inšpirovaných Európskou radou pre inovácie (EIC) EÚ a americkým programom pre výskum inovácií malých podnikov a širšia podpora a školenia pre kancelárie transferu technológií v krajine.

Okrem toho aktualizácia pridáva osobitné zameranie na robotiku, umelú inteligenciu a zdravotníctvo, oblasti označené za dôležité pre inovačný ekosystém krajiny.

„Aktualizovaný [plán] Slovenska predstavuje posun od konvenčného rámca podpory inovácií k ambicióznejšiemu programu pre priemyselnú a technologickú konkurencieschopnosť,“ uviedol Kamil Novák, politický poradca v Slovenskej styčnej kancelárii pre výskum a vývoj v Bruseli.

„Jeho úloha je kľúčová pri transformácii predtým fragmentovaných štruktúr podpory výskumu a inovácií na Slovensku na súdržnejší a synergickejší systém, ktorý pokrýva celú inovačnú cestu,“ dodal.

Aktualizovaná stratégia bude znamenať, že univerzity budú budovať užšie väzby s priemyslom a profesionalizovať služby transferu technológií.

Jozef Masarik, prorektor pre vedu a doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, tento vývoj privítal s tým, že znamená koniec éry „výskumu v zásuvke“ a posunie univerzity smerom k „modelu, ktorý môže priniesť financovanie aj prestíž“.

Dodal však aj upozornenie. „Tento prechod musí byť riadený opatrne. Univerzita Komenského je klasická, nie technická univerzita,“ uviedol. „Napriek tomu v oblastiach ako prírodné vedy, informatika, fyzika, medicína a farmakológia nový prístup otvára dôležité príležitosti.“

 

Dosiahnutie 2 % výdavkov na výskum a vývoj

Pôvodná stratégia Slovenska do roku 2023 bola vo veľkej miere založená na využití peňazí z postpandemických fondov EÚ na obnovu a odolnosť. Krajina vyčlenila z týchto peňazí viac ako 500 miliónov eur na výskumné a inovačné účely. Doteraz bolo financovaných približne 2 000 projektov v celkovej výške viac ako 350 miliónov eur.

Vláda sa teraz odkláňa od spoliehania sa na tieto fondy a podľa Nováka sa pripravuje na príležitosti v rámci ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ, ktorý platí od roku 2028 do roku 2035. „Aktualizácia prichádza v kľúčovom momente pre Slovensko,“ uviedol Novák.

Pôvodná stratégia stanovila cieľ, aby krajina do roku 2030 zvýšila celkové výdavky na výskum a vývoj na 2 % HDP krajiny. Podľa najnovších údajov odvtedy vzrástli z 0,89 % na 1,03 %. V kontexte EÚ tak SR predbieha len Lotyšsko, Bulharsko, Cyprus, Maltu a Rumunsko.

Táto zmena je spôsobená miernym nárastom súkromných výdavkov na výskum a vývoj, ktoré v roku 2025 vzrástli z 0,48 % na 0,58 % HDP. Verejné výdavky na výskum a vývoj sa v tomto období znížili z 0,41 % na 0,36 %.

Dlhodobým cieľom EÚ je, aby všetky členské štáty zvýšili celkové výdavky na výskum a vývoj na 3 % HDP. Existuje len malá nádej, že Slovensko dosiahne svoj cieľ 2 % do roku 2030.

„Obávam sa, že to nie je realistické, najmä v [súčasnej] zložitej ekonomickej situácii,“ uviedol Martin Venhart, prezident Slovenskej akadémie vied.

Masarik je podobne skeptický a tvrdí, že cieľ je teoreticky možný, ale „veľmi nereálny“ bez masívnych investícií zo štátu aj súkromného sektora. „Dosiahnutie 2 % by si vyžadovalo jeden z najrýchlejších nárastov výdavkov na výskum a vývoj, aký kedy v Európe zažil,“ dodal.

Michal Habrman, vedúci oddelenia politík výskumu a inovácií na Úrade pre výskum a inovácie Slovenskej republiky, ktorý je poverený implementáciou stratégie, je optimistickejší a hovorí, že cieľ 2 % zostáva dosiahnuteľný, „ak vláda splní svoje sľuby týkajúce sa zvýšenia výdavkov na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu a tiež implementuje opatrenia v akčnom pláne.“

Tvrdí, že dostupné údaje zatiaľ neodrážajú skutočnú realitu zvýšených výdavkov na výskum a vývoj. Prevažná časť rozpočtu dostupného prostredníctvom fondov na obnovu a odolnosť prišla až v rokoch 2025 a 2026, zatiaľ čo najdôležitejšie výzvy na výskum a vývoj z európskych štrukturálnych fondov boli otvorené až koncom roka 2024.

Na národnej úrovni sa investície do výskumu a vývoja zvýšili z 50 miliónov EUR v roku 2024 na 150 miliónov EUR v roku 2025 a 279 miliónov EUR.

Venhart medzitým chce vidieť väčšiu národnú podporu pre výskumníkov. „Naliehavo potrebujeme investovať do ľudí, ktorí preukázali potenciál pre úspech v európskych schémach,“ uviedol.

Nový akčný plán uznáva výzvu, ktorej čelí vláda pri podpore výskumníkov, ktorí žiadajú o financovanie z EÚ, ale nedostanú sa k nim, a stanovuje nový systém podpory na riešenie tejto skupiny.

Plán sa zaväzuje ponúknuť financovanie žiadateľom v rôznych schémach EÚ vrátane prestížnej Európskej rady pre výskum (ERC) a EIC, ktorí získajú pečiatku kvality Pečať excelentnosti, ktorá uznáva excelentnosť návrhov, ktoré nie sú financované z dôvodu rozpočtových obmedzení.

 

Kľúčová je implementácia

Slovensko v tomto smere už bolo. Predchádzajúce snahy o modernizáciu svojho výskumného a inovačného prostredia, ako napríklad stratégia Minerva 2.0 z roku 2011, prišli a odišli s obmedzeným dopadom.

A existujú skutočné, hlboko zakorenené výzvy, ktoré treba prekonať. „Zatiaľ sa nám nepodarilo vybudovať vzájomnú dôveru medzi štátom, akademickou obcou a súkromným sektorom,“ uviedol Masarik.

Nie je však úplne pesimistický, pokiaľ ide o novú stratégiu a aktualizáciu. „Verím, že šance na úspech sú tentoraz výrazne vyššie ako v predchádzajúcich pokusoch,“ uviedol. „Rozdiel nespočíva len v množstve dostupných finančných prostriedkov, ale aj v celkovom prístupe a v tom, že teraz existuje skutočný tlak zo strany všetkých zainteresovaných strán na zabezpečenie implementácie.“

Ministerstvo výskumu bolo pri implementácii stratégie veľmi aktívne a „do veľkej miery splnilo svoje sľuby,“ uviedol Masarik. „Došlo k výraznému zvýšeniu financovania univerzít, modernizácii príslušnej legislatívy a väčšiemu tlaku na zabezpečenie kvality prostredníctvom monitorovania a presadzovania akademických štandardov.“

Trikom je, ako vždy, implementácia. „Dopad plánu bude závisieť od skutočnej politickej vôle,“ uviedol. „Na papieri je plán ambiciózny, ale naše skúsenosti ukazujú, že mnohé plány zostávajú len na papieri. Ak sa však zrealizuje správne, mohol by sa stať dôležitým míľnikom pre slovenský výskum, vývoj a inovácie.“

 

Slovakia revises R&D approach to increase focus on competitiveness

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 22.5.2026; autor: rup