Rok 2025 sa v slovenskom výskume, vývoji a inováciách dá zhrnúť ako obdobie, kedy sa dlhodobo nastavené trendy začali viditeľnejšie prejavovať v praxi. Zároveň sa však jasnejšie ukázalo, kde systém stále naráža na svoje limity. Pre priemysel to znamená najmä zrýchliť cestu od nápadu a prototypu k reálnemu overeniu v prevádzke, vrátane zmluvného nastavenia spolupráce, ochrany duševného vlastníctva a následného škálovania riešení vo výrobe.

Pozitívnym signálom je rast podnikových investícií do výskumu a vývoja, ktoré medziročne vzrástli o 54 mil. € a dosiahli tak 768 mil. € (0,6 % HDP). Súbežne sa zlepšila aj podpora z verejných zdrojov. Z Plánu obnovy a odolnosti bolo na podporu výskumu, vývoja a inovácií vyplatených 180 mil. €, z celkovej zazmluvnenej sumy 508 mil. € Pre firmy to znamenalo nové príležitosti, ale aj výrazne vyššie nároky na pripravenosť, schopnosť presne definovať problém, vytvávať vhodné partnerstvá a dotiahnuť riešenia z pilotnej fázy do stabilnej prevádzky.

Z pohľadu rozvoja celého ekosystému priniesol rok 2025 aj posilnenie financovania akademickej sféry. Prostredníctvom výkonnostných zmlúv smerovalo do vysokých škôl a SAV dodatočných 82 mil. €.

V oblasti ľudského kapitálu je dôležitý aj vývoj v oblasti lákania talentu. Počet vysokokvalifikovaných pracujúcich cudzincov na Slovensku dosiahol 27 000, čo predstavuje medziročný nárast o 3 000.

Ak tieto pozitívne príklady budú predstavovať základ dlhodobého trendu kontinuálneho zvyšovania výdavkov v oblasti R&D a zvrátenia úniku vysokokvalifikovaných mozgov môžu byť pre lokálny ekosystém výrazným prínosom. A to najmä vtedy, ak sa pretavia do väčšieho počtu konkrétnych spoluprác medzi výskumom a firmami a do silnejšej podpory aplikovaného výskumu s merateľným dopadom v praxi. Je potrebné viac podporovať inovácie v podnikoch, pravidelne vyhodnocovať už aplikované schémy podpory  a mať vôľu a odvahu ich do budúcnosti upraviť do účinnejších nástrojov.

Do nového roka 2026 však Slovensko vstupuje aj s praktickou otázkou udržateľnosti financovania. Plán obnovy a odolnosti je časovo ohraničený a väčšina podporených projektov bude ukončená do augusta 2026, čo môže priniesť výzvy pre zachovanie kontinuity podpory.

V posledných rokoch mali spoločnosti aj výskumné organizácie k dispozícii možnosti, ktoré sa už v rovnakej podobe nezopakujú. O to dôležitejšie bude zachovať fungujúce mechanizmy v podobe stabilnejších nástrojov a zabezpečiť, aby projekty, ktoré začali ako piloty, mali v roku 2026 možnosť byť replikované, škálované a boli komerčne využité.

Slovensko ale okrem potreby zvyšovania výdavkov na vedu, výskum, vývoj a inovácie, lepšieho prepájania akadémie s potrebami súkromného sektora a zvyšovania kvality svojho ľudského kapitálu stojí pred zásadnou otázkou určenia svojich nových pilierov prosperity potrebných pre opätovné naštartovanie reálnej konvergencie k priemeru EÚ.

 

Druhá ekonomická transformácia

Slovensko sa poslednú dekádu nachádza v pasci stredného príjmu. Dosahuje len nízky hospodársky rast aj produktivitu práce. Jeho rastový model, ktorý po roku 1998 priniesol rýchlu konvergenciu k jadru Európskej únie, sa vyčerpal. Prvá ekonomická transformácia založená na lacnej pracovnej sile, dočasne aj na konkurenčnom daňovom režime a vysokých investičných stimuloch, ktoré pritiahli priame zahraničné investície a zabezpečili integráciu do globálnych hodnotových reťazcov, splnila svoj historický účel.

Dnes však narazila na svoje limity. Podobne ako Česko, aj Slovensko stojí pred otázkou druhej ekonomickej transformácie: ako prejsť od dobiehania k aktívnejšej tvorbe vlastnej prosperity.

Inšpiráciu možno hľadať v iniciatívach ako česká „druhá ekonomická transformace“ (2ET), ale aj v koncepte kreatívnej deštrukcie, ktorý bol ocenený Nobelovou cenou za ekonómiu. Kľúčové posolstvo je jasné: dlhodobý rast v rozvinutých ekonomikách okrem iného vychádza aj z pozitívnej nestability, tzv. kreatívnej deštrukcie, ktorá umožňuje novým firmám, technológiám a sektorom nahrádzať tie staré.

 

Od montovne k inovačnému ekosystému

Podiel odvetví spracovateľského priemyslu (bez energetiky a stavebníctva) na celkovom HDP SR sa posledných 5 rokov pohybuje okolo 20–23 %. Zároveň Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne vysokým podielom exportu high-tech výrobkov na úrovni 9-10 % z celkového exportu, predovšetkým vďaka automobilovému a elektrotechnickému priemyslu. Náš problém nie je v tom, že by sme nemali dostatočne rozvinutý výrobný priemysel, ale v tom, že je málo diverzifikovaný, vykazuje slabé inovačné prepojenia a nízku schopnosť vytvárať nové globálne konkurencieschopné firmy. Model, ktorý fungoval pri nominálnej konvergencii pre prijatie eura a reálnej konvergencii v prvej dekáde po vstupe do EÚ, dnes brzdí náš prechod k znalostnej ekonomike. Druhá transformácia preto nemôže byť jednoduchým „upgradeom“, či „updateom“ existujúceho stavu, ale musí znamenať posun k hospodárskemu ekosystému, kde aktívne spolupracujú neustále vyvíjané nové technológie, služby, kreativita, inštitúcie a ľudský kapitál.

 

Piliere novej prosperity

Skúsenosti úspešných krajín ukazujú, že neexistuje jeden univerzálny model. Existujú však opakujúce sa piliere, ktoré v rôznych kombináciách tvoria základ modernej ekonomiky:

1. Makroekonomickú stabilitu posilňujú dôveryhodné inštitúcie

Makroekonomická stabilita je v rozhodujúcej miere podmienená kvalitou a dôveryhodnosťou verejných inštitúcií. V prostredí malej a otvorenej ekonomiky s vysokou mierou kapitálovej mobility zohráva právna istota (vláda zákona), predvídateľnosť hospodárskej politiky a konzistentné uplatňovanie pravidiel kľúčovú úlohu pri udržiavaní a lákaní investícií a ľudského kapitálu. Ani prípadné nízke dane či flexibilný trh práce samy osebe nestačia. Príklady z krajín ako Dánsko (44,1%), Fínsko (42,5%), Švédsko (42,3%)[1] naznačujú, že samotná úroveň daňového zaťaženia (tax‑to‑GDP ratio) nie je rozhodujúcim faktorom prosperity ani stability.

Pre Slovensko to znamená, že priestor na zvyšovanie dôvery investorov a verejnosti nespočíva primárne v optimalizácii daňového systému, ale v systematickom posilňovaní dôvery spoločnosti vo fungovanie štátu a jeho inštitúcií, najmä v oblasti vymožiteľnosti práva, stabilnej a ľahkej regulácie a kvality verejnej správy. Bez právnej istoty, funkčného štátu a predvídateľných pravidiel sa (finančný) kapitál ani talent (ľudský kapitál) dlhodobo „neusadia“, keďže (minimálne v rámci EÚ) zo svojej podstaty môžu byť „zlákaní“ priaznivejším prostredím. Príklady miest ako Zürich či Londýn ukazujú, že aj rule of law (právny štát) a kvalitné právne služby, vrátane arbitráží a riešenia komplikovaných medzinárodných sporov môžu byť zaujímavým zdrojom prosperity.

Funkčné inštitúcie sa neprejavujú len v zákonoch, ale aj v schopnosti budovať a udržiavať infraštruktúru. Moderná ekonomika potrebuje kvalitné fyzické aj digitálne základy – od dopravy a energetiky až po rýchle siete, dátové centrá a kybernetickú bezpečnosť. Bez nich sa inovácie a investície prirodzene presúvajú do stabilnejších prostredí.

2. Zvrátenie odlivu vysokokvalifikovaného ľudského kapitálu a univerzity ako motor pre inovácie

Bez špičkového vzdelávania nie je možné budovať deep tech firmy (napr. biotech, medtech, cleantech) ani (rýchlo škálovateľné) digitálne služby s vysokou pridanou hodnotou. Problém nedostatku vysokokvalifikované talentu má zároveň výrazný regionálny a demografický rozmer. Európska komisia identifikovala tzv. „talent development trap“, ktorou trpí približne 30 % populácie EÚ, vrátane regiónov v SR, kde sa kombinuje odliv mladých ľudí, pokles pracovnej sily a stagnujúci až klesajúci podiel terciárne vzdelaných. Univerzity preto nemôžu zostať len vzdelávacími inštitúciami, ale musia sa stať kľúčovými uzlami tvorby, udržania a priťahovania talentu ako centrá výskumu, podnikania a medzinárodnej spolupráce. Ak sa táto transformácia neuskutoční, rizikom nie je len stagnácia inovácií, ale aj prehlbovanie regionálnych disparít a dlhodobá strata konkurencieschopnosti nielen v SR, ale v celej EÚ.

3. Priestor pre zlyhanie a vznik nových firiem a odvetví

Nobelista Edmund Phelps spája „dobrý život“ a „masové prekvitanie“ s dynamickými ekonomikami, kde inovácie umožňujú jednotlivcom rozvíjať kreativitu, autonómiu a zmysluplnú prácu. Prosperita podľa neho nevyplýva z bohatstva, ale z experimentovania, ktoré vedie k osobnému rastu. Korporatizmus, prílišné regulácie a nadmerná sociálna ochrana brzdia inovácie tým, že zužujú priestor na zlyhanie a podporujú averziu k riziku. Moderné a dynamické ekonomiky musia preto znovu otvoriť dvere riziku pre tvorbu skutočnej prosperity.

Podľa nobelistu Philippe Aghiona je kľúčové umožniť vznik nových firiem a zároveň nebrániť zániku tých neefektívnych. To si vyžaduje dobre fungujúce kapitálové trhy, stimuly a nástroje pre podporu podnikania a rozvoja start-upov, silnú protimonopolnú reguláciu neupevňujúcu pozície etablovaných firiem, ale aj kultúru, ktorá toleruje riziko a zlyhanie. Bez toho kreatívna deštrukcia ustupuje stagnácii. Finančné služby, kvalitné zdravotníctvo, vzdelávanie, cestovný ruch či digitálne služby môžu vytvárať vysoké príjmy aj bez masívnej spotreby surovín. Krajiny, ktoré to pochopili, dnes profitujú z kombinácie know-how, dôvery a značky. Príklad Južnej Kórey ukazuje, že ani kultúra nie je „mäkký doplnok“ ekonomiky, ale môže predstavovať nové strategické odvetvie. K-pop, filmový priemysel, beauty business či móda vytvorili globálny ekosystém exportu hodnôt, identity a služieb. Navyše kreatívne odvetvia zvyšujú atraktivitu krajiny pre talent.

 

Voľba priorít

Kľúčová otázka neznie, čo všetko by Slovensko mohlo robiť, ale čo by malo robiť primárne. Ideálny je rozumný mix, no zdroje sú obmedzené. Priority musia vychádzať z komparatívnych výhod, historickej skúsenosti, globálnych trendov, technologického foresightu a geopolitickej reality.

Je nutné poctivo zodpovedať zásadnú otázku: „Čo sme ochotní prestať robiť a čo nové vieme začať robiť, aby sme sa dokázali vymaniť z pasce stredného príjmu a opätovne sa začali približovať priemeru EÚ 27?“

Slovensko má potenciál stať sa silným hráčom v oblasti robotiky a mechatroniky, v špecializovaných službách (vrátane vybraných zdravotníckych), biotechnológiách, v špecifických kreatívnych odvetviach a v inteligentnom využití svojej polohy v srdci Európy. To si však vyžaduje odvahu opustiť ilúziu, že ďalšia veľká fabrika vyrieši všetky problémy.

 

Druhá transformácia ako politická a spoločenská výzva

Druhá ekonomická transformácia nemôže byť len technokratickým projektom. Predstavuje politickú, inštitucionálnu a kultúrnu výzvu. Vyžaduje dlhodobú víziu, spoločenský konsenzus a schopnosť zniesť a zjemniť krátkodobé sociálne a ekonomické napätia, ktoré prináša tvorivá deštrukcia – napríklad zánik neefektívnych firiem či strata pracovných miest. Nový systém odolnosti musí nielen čeliť externým šokom, ale aj z nich profitovať.

Bez tohto posunu Slovensko riskuje, že dlhodobo zostane pred bránami prosperity.

 

[1] Na základe štatistík Eurostat o pomere daňových a odvodových príjmov k HDP (tax-to-GDP ratio) pre rok 2024. Dostupné na: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/gov_10a_taxag__custom_13541207/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=0b8bab4c-28eb-460d-8862-88dc021d869d&c=1730289770992

 

Zdroj: https://vaia.gov.sk, zverejnené: 20.3.2026; autor: rup