Aj pri pomalom znižovaní emisií prinesú obnoviteľné zdroje Slovensku desiatky tisíc pracovných miest, ukazuje výskum inštitútu CELSI. Na rozdiel od zamestnanosti v jadrovom sektore, ktorá vrcholí najmä počas výstavby nových blokov, ide o stabilnejšiu a regionálne rozptýlenú prácu s rastúcim dopytom po ženách v kvalifikovaných pozíciách.
Slovenský energetický sektor prejde do roku 2050 zásadnou premenou, ktorá nebude mať dopad len na klímu, ale výrazne prekreslí aj trh práce. Nová analýza Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI ukazuje, že transformácia energetiky a prechod na obnoviteľné zdroje prinesú nové pracovné miesta vo všetkých štyroch modelovaných scenároch vývoja do polovice storočia, pričom kľúčovým motorom rastu budú obnoviteľné zdroje energie (OZE).
„Cieľom modelovania je ukázať, ako sa bude vyvíjať trh práce a dopyt po práci v sektore energetiky do roku 2050 v závislosti od rôzneho tempa dekarbonizácie,“ približuje vedúca projektu Monika Martišková. Model CELSI sa pritom nezameriava na celú ekonomiku, ale na tie časti, ktoré budú musieť prejsť dekarbonizáciou, teda energetiku a ťažký priemysel. Spolu ide približne o desať percent celkovej zamestnanosti na Slovensku.
Rast dopytu aj v najpesimistickejšom scenári
Model DEEPLAB v časti venovanej energetike pracuje s východiskovým stavom približne 32-tisíc zamestnancov, ktorí v tomto sektore na Slovensku v súčasnosti pracujú. Analýza budúceho dopytu po práci sa sústreďuje čisto na elektroenergetiku a nezahŕňa napríklad sektor rozvodu a distribúcie plynu. Model zároveň zachytáva nielen priame pracovné miesta v prevádzke a údržbe zdrojov, ale aj nepriamu, teda zamestnanosť plynúcu z práce v dodávateľskom reťazci pre výrobu energie.
CELSI pracovalo so štyrmi scenármi vývoja, od konzervatívneho, ktorý zahŕňa iba politiky prijaté do roku 2024 a neráta s ďalšími, až po ambiciózny scenár so stopercentným podielom obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe Slovenska.
Hlavným zistením výskumu je, že dekarbonizácia vo všetkých scenároch prinesie nové pracovné miesta v energetike. Podľa analytika CELSI Jakuba Barszcza, v najambicióznejšom scenári, v rámci ktorého by Slovensko prešlo úplne na obnoviteľné zdroje, pribudne približne 32-tisíc priamych aj nepriamych pracovných miest, zatiaľ čo pravdepodobnejšia cesta podľa Národného energetického a klimatického plánu počíta s nárastom o 28-tisíc pracovných miest.
Transformácia síce povedie k zániku pracovných miest vo fosílnych odvetviach, odhadovaný úbytok sa pohybuje medzi 8-tisíc a 33-tisíc miestami, no celkový počet pracovných miest v energetike však napriek tomu porastie.
Porovnanie jadra a OZE
Podľa zdrojov a diskusie odborníkov z CELSI sa porovnanie jadrovej energetiky a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v slovenskom kontexte točí okolo troch konkrétnych tém: stability pracovných miest, regionálneho rozloženia zamestnanosti a dynamiky jej rastu. Nejde pritom o abstraktnú debatu o energetickom „mixe“, ale o to, kde, kedy a pre koho energetika vytvára prácu a ako sa tento obraz v čase mení.
Dáta ukazujú, že z hľadiska zamestnanosti prechádza slovenská energetika výraznou transformáciou. V roku 2019 bolo jasným lídrom jadro – vytváralo 49 % celkového dopytu po práci, ak započítame priamu aj nepriamu zamestnanosť. Obnoviteľné zdroje sa na dopyte podieľali len 24-percentami.
V scenári WAM, ktorý vychádza z Národného energetického a klimatického plánu do roku 2050 a je považovaný za najpravdepodobnejší, sa však tento pomer obracia. OZE majú podľa neho v roku 2050 tvoriť 57 % dopytu po práci, zatiaľ čo podiel jadrovej energetiky klesne na 41 %. Tento posun je viditeľný aj v absolútnych číslach. Kým jadro by si v roku 2050 vyžadovalo v celom dodávateľskom reťazci približne 24 100 pracovníkov, sektor obnoviteľných zdrojov až okolo 33 900.
Jadrovú energetiku opisujú Monika Martišková a Jakub Barszcz ako stabilný, no cyklický zdroj pracovných miest. Martišková zdôrazňuje, že jadro prináša zamestnanosť „relatívne stabilne“. Barszcz však upozorňuje, že hoci jadrová energetika dominuje podielom na celkovej zamestnanosti v sektore, priamo v prevádzke jadrových elektrární na Slovensku pracuje len približne dve tisíc ľudí.
Skúsenosti z výstavby jadrovej elektrárne Mochovce ukazujú, že jadrová energetika vytvára veľký počet pracovných miest najmä v čase výstavby. Tretí a štvrtý blok elektrárne pritiahli približne 7-tisíc pracovníkov priamo na stavbu a zároveň vytvorili viac než 15-tisíc pracovných miest v stavebníctve a súvisiacich činnostiach. Po dokončení výstavby však dopyt po práci výrazne klesá a zostáva len menší počet stabilných pracovných miest v samotnej prevádzke elektrárne.
Jadrová energetika je zároveň silne územne koncentrovaná, viazaná najmä na oblasť Jaslovských Bohuníc či Mochoviec, čo prirodzene obmedzuje jej vplyv na trh práce v iných regiónoch krajiny.
Obnoviteľné zdroje vystupujú v týchto kategóriách ako presný opak tohto modelu. Je to sektor s vysokou dynamikou a silným regionálnym rozmerom. Zároveň majú zelené zdroje „potenciál ťahať zamestnanosť rapídne nahor“ takmer v každom uvažovanom scenári, dodáva Barszcz. Ich kľúčovou výhodou je, že pracovné miesta nie sú sústredené iba do jedného regiónu. Príkladom je mapa potenciálu strešných solárnych panelov, ktorá ukazuje relatívne rovnomerné rozloženie budúcich pracovných príležitostí s koncentráciou na juhu a východe Slovenska. To naznačuje, že práve OZE môžu vytvárať pracovné príležitosti aj v regiónoch, ktoré dnes z veľkých investícií veľa nemajú.
Dôležitý je aj charakter firiem v sektore – namiesto veľkých, centralizovaných prevádzok ide často o menšie a lokálne podniky, čo umožňuje širšie zapojenie miestnych komunít a flexibilnejšiu tvorbu pracovných miest.
Jadrová energetika zostáva pre Slovensko strategickou voľbou, no výsledky výskumu podľa Martiškovej ukazujú, že dopyt po práci v obnoviteľných zdrojoch bude rásť takmer bez ohľadu na to, akou konkrétnou dekarbonizačnou cestou sa krajina v nasledujúcich desaťročiach vydá.
Zapojenie žien
Ak sa Slovensko vydá akoukoľvek cestou znižovania emisií, vo všetkých dekarbonizačných scenároch rastie zamestnanosť žien v energetike. Kým absolútny dopyt po práci rastie pri oboch pohlaviach, relatívny nárast je vyšší práve u žien.
Modely zároveň predpokladajú, že dopyt bude po vyššie kvalifikovaných odborníkoch, čo výskumníčka CELSI Pavlína Bobčeková označuje za kľúčový trend. „Energetická transformácia je spojená s nadobudnutím a rozvíjaním nových zručností a nie s rastom nízko kvalifikovanej pracovnej sily.“
Nárast zamestnanosti žien sa podľa nej koncentruje najmä do kategórií stredne a vysoko kvalifikovaných pracovníkov. „Energetická transformácia môže prispieť k nárastu zamestnanosti žien a k nejakému silnejšiemu zastúpeniu žien v týchto pozíciách,“ dodáva.
Energetický sektor zároveň čelí nízkemu záujmu o STEM profesie, teda povolania v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky, ktoré dnes patria medzi najviac nedostatkové na trhu práce. Ak sa to skombinuje so starnutím populácie, je to hlavná výzva pre budúce politiky, hovorí Martišková. Zapojenie žien je preto v rámci modelovania chápané ako reakcia na nedostatok talentov a ako ekonomická nevyhnutnosť. „Snaha o rodovú vyváženosť nie je len v sociálnom záujme, ale aj v ekonomickom záujme,“ objasňuje Barszcz.
Významnú úlohu môže zohrávať aj zmena priestorového rozloženia pracovných miest. Prechod k obnoviteľným zdrojom vedie k decentralizácii energetiky a k regionálnemu rozptýleniu pracovných príležitostí.
Na rozdiel od jadrovej energetiky, ktorá je koncentrovaná na jednom mieste, sú pracovné miesta v sektore OZE rozložené naprieč regiónmi. V sektore OZE zároveň pôsobí vyšší podiel malých a lokálnych firiem, ktoré vytvárajú pracovné miesta nielen v priamej prevádzke a údržbe.
Ženy pritom nemusia pracovať len ako „logistický a technický support v kancelárii takejto firmy, ale aj ako inžinierka, ktorá pracuje na plánovaní projektov“, dopĺňa Barszcz.
Viac informácií oprojekte:
Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 2.2.2026; autor: rup
