Švédska kráľovská akadémia vied (Kungliga Vetenskapsakademien) 13. októbra 2025 o 11.45 hod. oznámila, že cenu za ekonómiu pod názvom Cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získavajú Joel Mokyr z Northwestern University v Spojených štátoch, Philippe Aghion z Collège de France a INSEAD v Paríži vo Francúzsku a z The London School of Economics and Political Science v Spojenom kráľovstve a Peter Howitt z Brownovej univerzity v Amerike „za teóriu trvalo udržateľného rastu prostredníctvom kreatívnej deštrukcie“.

 

Nové technológie ako motor pre hospodársky rast

Za posledné dve storočia bol hospodársky rast konštantný a stabilný. Položili sa základy našej prosperity a pre mnohých ľudí to znamenalo cestu von z chudoby. Tohtoroční laureáti v oblasti ekonomických vied Joel Mokyr, Philippe Aghion a Peter Howitt vysvetľujú, ako inovácie a technológie poskytujú impulz na ďalší pokrok.

Rýchly rozvoj technológií má vplyv na celú spoločnosť. Nové produkty a výrobné metódy sú základom pre trvalo udržateľný hospodársky rast, ktorý vedie k lepšej životnej úrovni, k zdraviu a ku kvalite života ľudí na celom svete.

Nebolo to tak vždy. Aj napriek dôležitým objavom, ktoré viedli k zlepšeniu životných podmienok a k vyšším príjmom, sa rast nakoniec vždy ustálil. V dejinách tak bola normou skôr stagnácia.

 

Kreatívna deštrukcia

Joel Mokyr použil historické zdroje ako jeden z prostriedkov na odhalenie trvalo udržateľného rastu, ktorý sa stal novou normou. Ukázal, ako funguje samopodmieňujúci proces, v ktorom inovácie na seba nadväzujú. Podľa Mokyra musíme nielen vedieť, že niečo funguje, ale musíme mať aj vedecké vysvetlenie, prečo to tak je. Tieto vysvetlenia často chýbali pred priemyselnou revolúciou, čo sťažovalo nadväznosť na nové objavy a vynálezy. Zdôraznil dôležitosť otvorenosti spoločnosti k novým myšlienkam a prijímaniu zmien.

Aj Philippe Aghion a Peter Howitt študovali mechanizmy, ktoré stoja za trvalo udržateľným rastom. V článku z roku 1992 vytvorili matematický model pre takzvanú kreatívnu deštrukciu: keď na trh vstúpi nový a lepší produkt, spoločnosti predávajúce staršie produkty prehrávajú. Inovácia predstavuje niečo nové a je teda kreatívna. Je však aj deštruktívna, pretože spoločnosť, ktorej technológia sa stáva zastaranou, je vytlačená z trhu.

Laureáti rôznymi spôsobmi ukazujú, ako kreatívna deštrukcia vytvára konflikty, ktoré je potrebné riešiť konštruktívnym spôsobom. V opačnom prípade bude inovácia blokovaná etablovanými spoločnosťami a záujmovými skupinami, ktoré riskujú, že sa dostanú do nevýhodnej pozície.

„Práca laureátov ukazuje, že hospodársky rast nemožno považovať za samozrejmosť. Musíme podporovať mechanizmy, ktoré sú základom kreatívnej deštrukcie, aby sme neskončili opäť v stagnácii,“ uviedol John Hassler, predseda výboru pre cenu za ekonomické vedy.

 

História Nobelovej ceny za ekonómiu

Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené Alfredom Nobelom v jeho závete z roku 1895. Udeľuje sa od roku 1968 a absolútnu väčšinu nositeľov ocenení tvoria Američania.

Vlani získala cenu trojica laureátov Daron Acemoglu a Simon Johnson, obaja z Massachusettskej technickej univerzity (MIT), a James A. Robinson z Chicagskej univerzity. Minuloroční laureáti v oblasti ekonomických vied sú pioniermi nových prístupov, empirických aj teoretických, v nazeraní na prosperitu krajín.

V roku 2023 získala ocenenie len tretia žena v dejinách tohto ocenenia, Claudia Goldinová, ktorá sa zaslúžila o prehĺbenie znalostí týkajúcich sa uplatnenia žien na trhu práce. V roku 2009 to bola Američanka Elinor Ostromová a v roku 2019 Francúzka Esther Duflová, ktorá bola zároveň najmladšou laureátkou spomedzi mužov aj žien.

V roku 2022 išlo o trojicu laureátov. Americkí vedci Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig získali Nobelovu cenu za ekonómiu za výskum bánk a finančných kríz, ktorý mal praktický význam pri regulácii finančných trhov a riešení finančných kríz.

 

História Nobelovej ceny

Nobelova cena vzišla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. Vo svojom závete odkázal väčšinu svojho bohatstva na ustanovenie ceny. Nobelovým želaním bolo, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. S týmto posledným želaním nesúhlasila jeho rodina. Prvýkrát tak bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.

Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme. Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.

 

 

Viac informácií:

The Sveriges Riksbank Prize in Economic Sciences in Memory of Alfred Nobel 2025

 

Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk; https://www.nobelprize.org, zverejnené: 15.10.2025; autor: rup