Elektrifikácia priemyslu a domácností v EÚ je základnou podmienkou zníženia emisií na nulu do roku 2050, no naráža na vysoké ceny elektriny, zastaralú infraštruktúru aj váhanie firiem. Komisia žiada priemysel aj občanov, aby prišli s návrhmi, ako tieto bariéry prekonať.
Európska komisia začala minulý týždeň (28. augusta 2025) konzultácie o dvoch kľúčových plánoch, ktorými chce dostať viac elektriny z obnoviteľných zdrojov nielen do priemyslu, ale aj do vykurovania a chladenia.
Vyzvala lobistické skupiny, podniky, expertov a občanov, aby navrhli, ako prekonať prekážky, ktoré bránia elektrifikácii. Výsledkom majú byť akčný plán EÚ pre elektrifikáciu a nová stratégia pre vykurovanie a chladenie, ktoré chce predstaviť začiatkom roka 2026.
„Naše plány na podporu elektrifikácie a dekarbonizáciu vykurovania a chladenia pomôžu priemyslu aj v sektore budov aj dopravy nahradiť využívanie znečisťujúcich fosílnych palív obnoviteľnou elektrinou za konkurencieschopné ceny,“ uviedol komisár EÚ pre energetiku Dan Jørgensen.
„Ide o výhru pre hospodárstvo aj pre klímu,“ dodal.
Čo bráni priemyslu prejsť na elektrinu?
Aj keď sa v roku 2023 v EÚ dve tretiny elektriny vyrobili z čistých zdrojov – ako je slnko a vietor – celkovo však elektrina tvorí menej ako štvrtinu konečnej spotreby energie.
Dôvodov, prečo dopyt po elektrine stagnuje je viacero.
V mnohých krajinách EÚ sú ceny elektriny vyššie než ceny fosílnych palív, čo bráni firmám a domácnostiam prejsť na elektrické riešenia. Tento cenový rozdiel môže byť spôsobený daňami, sieťovými poplatkami alebo neenergetickými prirážkami na účtoch za elektrinu.
Chýba infraštruktúra – súčasné elektrické siete a skladovacie kapacity nie sú pripravené na prudký nárast spotreby. Keďže prebudovanie sietí by stálo stovky miliárd eur, politici radšej podporovali vodík ako priame používanie elektriny v priemysle.
Hoci mnohé elektrické technológie sú už dostupné (napr. veľké tepelné čerpadlá do 500 °C, elektrické pece do 3 000 °C), niektoré veľmi náročné priemyselné odvetvia ako je pálenie slinku v cementárňach ešte potrebujú ďalší vývoj. Firmy tiež často čakajú, kým neuvidia úspešné príklady elektrifikácie u konkurentov.
Pri veľkej produkcii elektriny zo slnka alebo vetra vznikajú prebytky, ktoré sa nedajú efektívne uložiť alebo využiť. Keďže ju práve v tom čase nikto nechce, ceny môžu byť aj záporné (teda výrobca platí odberateľovi a nie naopak). To demotivuje firmy investovať do nových zelených zdrojov a zároveň to brzdí prechod od fosílnych palív na elektrinu zo zelených zdrojov.
Prečo elektrifikovať
Kúrenie a chladenie spotrebuje až polovicu energie v EÚ, pričom 70 % tejto energie stále pochádza z fosílnych palív. Pre priemysel je kľúčové najmä procesné teplo, ktoré predstavuje približne 60 % priemyselnej spotreby energie.
Výroba tohto tepla (napríklad pri tavení skla alebo výrobe železnej rudy) spôsobuje tri štvrtiny emisií skleníkových plynov z priemyslu. Najčastejšie sa pri nej totiž používajú fosílne palivá ako uhlie alebo zemný plyn. Ich cena je však nestabilná, čo môže ohroziť konkurencieschopnosť.
Podľa štúdie nemeckého think tanku Agora Industry by elektrina mohla do roku 2035 pokryť až 90 % potreby tepla v ťažkom priemysle. Tým by sa podarilo obmedziť až dve tretiny priemyselných emisií EÚ. Štúdia tiež kritizuje, že predchádzajúca Európska komisia výrazne podcenila potenciál zelenej elektriny v plánovaní dekarbonizácie priemyslu a uprednostnila vodík a zachytávanie uhlíka. To odsunulo priamu elektrifikáciu do pozadia.
Vodík pritom čelí vlastným výzvam: jeho výroba je nákladná a tempo zavádzania pomalé, a dnes tvorí zelený vodík len 0,2 % priemyselného využitia, zatiaľ čo cieľ EÚ do roku 2030 je 42 %.
Tieto alternatívne riešenia sú napriek značnej politickej, legislatívnej a finančnej podpore, najmä pre vodík, stále len v začiatkoch, zatiaľ čo elektrifikačné technológie rýchlo inovujú.
Ambiciózne plány
Európska komisia si uvedomuje tieto výzvy a preto pripravuje spomínané dve kľúčové iniciatívy. S ich finálnym znením chce prísť v prvom štvrťroku 2026.
Akčný plán pre elektrifikáciu predpokladá zvýšenie podielu elektriny na konečnej spotrebe energie z 23 % v roku 2023 na 32 až 33 % do roku 2030. Komisia chce, aby bola elektrina atraktívnejšia než fosílne palivá úpravou daní, sieťových taríf a odstránením niektorých poplatkov z účtov za elektrinu. Súčasťou plánov je aj rozšírenie skladovacích kapacít a podpora výroby technológií a rozvoja zručností potrebných na implementáciu elektrických systémov v priemysle, doprave aj budovách.
Stratégia pre kúrenie a chladenie chce zlepšiť využívanie tepla modernizáciu diaľkového kúrenia a zvýšiť využívanie odpadového tepla. Bude riešiť finančné prekážky (vysoké počiatočné náklady, nepriaznivý pomer cien plynu a elektriny), problémy s infraštruktúrou, nedostatok zručností a podporu európskej výroby potrebných technológií. Zohľadňuje tiež, že v kontexte klimatických zmien a čoraz častejších vĺn horúčav sa chladenie stáva aj dôležitou otázkou energetickej bezpečnosti.
Čo bude ďalej
Konkrétne opatrenia, ktoré by mali urýchliť nasadzovanie čistejších systémov vykurovania a chladenia či už v priemysle alebo domácnostiach, však zatiaľ nie sú jasné. Vysoko efektívne tepelné čerpadlá sú napríklad spomenuté iba raz v trojstranovom dokumente, ktorý sprevádza výzvu na podávanie dôkazov.
Zainteresované strany, vrátane lobistov, podnikov, odborníkov a občanov, môžu svoje pripomienky k plánom Komisie predložiť do 20. novembra 2025.
Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 2.9.2025; autor: rup
