Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Staré elektrárne v Európe ožívajú ako centrá umelej inteligencie

Technologické firmy vnímajú bývalé elektrárne ako ideálne miesta pre dátové centrá – už majú vybudovanú infraštruktúru, prístup k vode, možnosť rekuperácie tepla a napojenie na sieť. Zdroj: https://euractiv.sk

 

Technologické giganty ako Microsoft či Amazon premieňajú bývalé uhoľné a plynové elektrárne v Európe na dátové centrá. Využívajú ich sieťové pripojenie, elektrinu a vodu, čo urýchľuje výstavbu zariadení pre umelú inteligenciu a zároveň podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov.

Energetické spoločnosti ako francúzska Engie, nemecká RWE či talianska Enel môžu vďaka týmto premenám znížiť náklady na uzatvorenie svojich starých elektrární a zároveň získať výhodné dlhodobé zmluvy na dodávku elektriny. Pre technologické firmy tieto lokality predstavujú rýchle riešenie, ako sa napojiť na elektrickú sieť a získať zariadenia na chladenie vodou – dve zásadné prekážky pri rozširovaní dátových centier pre AI.

Technologické firmy vnímajú bývalé elektrárne ako ideálne miesta pre dátové centrá – už majú vybudovanú infraštruktúru, prístup k vode, možnosť rekuperácie tepla a napojenie na sieť. Pripojenie k elektrickej sieti v Európe môže trvať aj viac než desať rokov, takže takáto prestavba môže výrazne urýchliť povoľovací proces a výstavbu. Podľa spoločnosti Synergy Research Group je kapacita dátových centier v Európe stále výrazne nižšia než v USA a Ázii, práve kvôli pomalšiemu povoľovaciemu procesu.

 

Dátové centrá chcú zelenú elektrinu

Energetické firmy môžu buď prenajímať pozemky, alebo dátové centrá samy stavať a prevádzkovať. Tým získavajú stabilné a dlhodobé zmluvy na dodávku elektriny a otvárajú si cestu k trvalo výnosnému podnikaniu. Nejde teda len o jednorazový predaj pôdy, ale o vytvorenie dlhodobého vzťahu s technologickými partnermi, ktorý pomáha znižovať riziká a podporuje ďalšie investície do infraštruktúry.

Dátové centrá predstavujú pre energetické firmy lákavú príležitosť. Môžu im zabezpečiť dlhodobé zmluvy na dodávku elektriny, ktoré podporia výstavbu nových obnoviteľných zdrojov.

Podľa analytikov sú technologické firmy ochotné platiť až o 20 eur za megawatthodinu navyše za nízkouhlíkovú energiu. Vzhľadom na obrovskú spotrebu – od stoviek megawattov až po gigawatt a viac – môžu tieto „zelené príplatky“ priniesť firmám podľa výpočtov agentúry Reuters stovky miliónov až miliardy eur navyše.

Jednou z možností do budúcnosti je aj vybudovanie takzvaného energetického parku, kde je dátové centrum priamo napojené na nový obnoviteľný zdroj a využíva sieť len v prípade potreby. Podľa zdrojov z odvetvia ide zatiaľ o relatívne nový koncept.

Väčšina z 153 uhoľných elektrární v EU a Británii by mala byť uzavretá do roku 2038, aby boli splnené klimatické ciele. Pripoja sa tak ku 190 elektrárňam, ktoré boli uzavreté od roku 2005, ukazujú údaje mimovládnej organizácie Beyond Fossil Fuels, ktorá vedie kampaň za urýchlenie uzatváranie uhoľných elektrární.

 

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 13.8.2025; autor: rup