Slovensko pristupuje k reformám, ktoré Komisia odporučila štátom na zníženie účtov za energie po svojom. Domácnosti sa zrejme dočkajú odmeny za šetrnú spotrebu, firmy však pri modernizácii a zapájaní obnoviteľných zdrojov narážajú na prekážky.  

Európska komisia nedávno predstavila súbor odporúčaní, ako by členské štáty mali v čase rastúceho dopytu po elektrine nastaviť pravidlá tak, aby zároveň ochránili odberateľov pred vysokými cenami a podporili rozvoj čistých zdrojov energie. Na Slovensku však môže byť ich uplatnenie náročné – a to pre zložité regulačné prostredie, ako aj pre nekoordinovaný prístup zo strany štátnych inštitúcií. Kým v niektorých oblastiach sme sa vydali správnym smerom, inde ideme proti odporúčaniam Bruselu. 

„Slovensko skôr dobieha priemerné európske trendy, než by ich udávalo,” zhodnotil riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky Ján Karaba. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v audite klimatických politík za minulý rok zas nedávno skonštatoval, že pri realizácii plánov v tejto oblasti krajina stagnuje a dekarbonizácia zaostáva.  

Podľa Komisie majú štáty vytvoriť jasné regulačné a finančné rámce pre nové typy obnoviteľných zdrojov a podporiť výskum ich prínosov a vplyvov. Odporúča tiež urýchliť rozvoj energetických sietí a skladovacích kapacít, znížiť administratívne prekážky a upraviť regulované poplatky. Štát má odberateľov motivovať, aby využívali sieť flexibilne, čím zároveň podporia efektívnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry. 

Eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen oslovil vlády a regulačné úrady v oblasti energetiky, aby pri tvorbe národných rámcov odporúčania zohľadnili s tým, že Komisia je pripravená im pri ich úsilí pomôcť. 

 

Regulátor chce zvýhodniť menších odberateľov 

V oblasti poplatkov už Slovensko robí určité zmeny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) nedávno ohlásil, že od januára 2026 chce deliť spotrebu elektriny a plynu v slovenských domácnostiach do viacerých pásiem. V praxi to znamená, že napríklad za prvých 1 000 kWh ročnej spotreby by domácnosti zaplatili nižšiu cenu. 

„Predpokladám, že sa takto zníži potreba drahých plošných dotácií a bude sa pomáhať cielene iba tým, ktorí to naozaj potrebujú,“ povedal predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.  

Analytik a konateľ spoločnosti Prvá energetická Andrej Lednár potvrdil, že návrh ÚRSO je v súlade s odporúčaniami EÚ. Na druhej strane, hoci sa pri tomto riešení skloňuje sociálna spravodlivosť, je otázne, či domácnosti kúriace elektrinou namiesto zemného plynu budú mať zvýšené limity.  

Priestor na zlepšenie v oblasti regulácie a poplatkov je aj v ďalšej oblasti.  

Dokument obsahuje upozornenie, že „sieťové tarify pre zariadenia na uskladňovanie elektriny môžu slúžiť na podporu správania prevádzkovateľov úložísk, ktoré je priaznivé pre sieť,” avšak „tarifné režimy by mali zohľadňovať aj osobitosti uskladňovania a vyhnúť sa dvojitému spoplatneniu úložných zariadení.”  

Takéto spoplatnenie je na Slovensku problémom napríklad pri vzniku tzv. energetických spoločenstiev, ktoré sú veľmi populárne v susednom Rakúsku. ÚRSO totiž elektrinu, ktorú by si energetická komunita uskladnila v batérii, dvakrát zaťaží. 

 

Odchýlka rozhnevala firmy 

Búrlivé diskusie rozpútala aj ambícia regulátora náhle prekopať spôsob, akým sa účtujú tzv. odchýlky na trhu s elektrinou. Odchýlka vzniká, keď účastník – veľký odberateľ alebo výrobca, napríklad z fotovoltiky – neodoberie zo siete, alebo do nej nedodá toľko elektriny, koľko vopred nahlásil „operátorovi trhu” OKTE. Ten musí totiž tieto rozdiely vyrovnávať, aby nedošlo napríklad k blackoutom. 

Doteraz sa cena odchýlky určovala podľa nákladov na reguláciu. Ak niekto odchýlkou pomohol stabilite siete – napríklad vyrobil viac, keď iní dodali menej – mohol získať odmenu. Podľa regulátora tu ale vznikali „špekulanti” ktorí odchýlky plánovali a zarábali takto cielene.  

ÚRSO teraz navrhuje, aby boli odchýlky pokutované, bez ohľadu na to, či sieti pomohli alebo nie.  

Zmena mala začať platiť pôvodne od 1. augusta 2025, potom ju posunuli na 1. september 2025. ÚRSO tvrdí, že „pokračuje v odborných konzultáciách s účastníkmi trhu s cieľom dôkladnej analýzy možných dopadov opatrení na všetkých účastníkov trhu.” V rozhovore, ktorý zverejnil o pár dní neskôr, Holjenčík avizoval, že zmena by mohla platiť až od januára budúceho roka. 

Podľa kritiky viacerých združení ale ich zástupcovia do schvaľovacieho procesu zapojení neboli. Združenie dodávateľov energií, SAPI, Klub 500, či Republiková únia zamestnávateľov sa verejne postavili proti návrhu ÚRSO.  

Vnímajú ho ako ohrozenie, ktoré nie je v súlade s európskymi pravidlami. Môže spôsobiť rast nákladov za elektrickú energiu, ohroziť stabilitu siete a kolaps trhu s flexibilitou. Trestá navyše aj firmy, ktoré investujú do modernizácie a nových technológií, ako odporúča Európska komisia.  

Na zosúladenie s európskymi pravidlami je podľa Lednára potrebné zaviesť lepšiu ochranu účastníkov trhu, ktorí sú prínosom a jasne stanoviť hranice, kedy už bude odchýlka spoplatnená. 

„Príkladom môže byť model z Holandska. Ten kombinuje jednoduché a dvojité spoplatnenie a je extrémne komplexný so základnými reguláciami, ako aj systémom odmeňovania,” priblížil. 

 

Problém so slnkom aj s vetrom 

Otázniky v súlade s novými odporúčaniami sa objavujú aj v prípade zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Podľa aktualizácie národného energetického a klimatického plánu, ktorý schválila vláda v apríli, by sa mali OZE v celkovej spotrebe zvýšiť na 25 %. Eurostat uvádza, že v roku 2023 tvorili 17 %. 

Karaba konštatuje, že Slovensko dosiahlo v posledných rokoch pri fotovoltike výrazný rast. Inštalovaný výkon medzi rokmi 2023 a 2024 vzrástol o 277 megawattov. „Napriek tomu však inovatívne riešenia ako agrovoltika, plávajúca fotovoltika, či fotovoltika integrovaná v rámci vozidiel ostávajú na Slovensku len v zárodku. Alebo sa vôbec nevyužívajú,” pokračuje. 

V existujúcich dotačných programoch podľa šéfa SAPI chýba cielená podpora pre pokročilé technológie. Administrácia schém je podľa nich často zdĺhavá a neprehľadná.  

Pravdepodobne najznámejšou podpornou schémou na fotovoltiku bol doteraz projekt Zelená domácnostiam. Síce v ňom štát do roku 2029 vyčlenil na podporu domácností 107,7 milióna eur, po necelom roku fungovania je väčšina dotácií vyčerpaná a s neistou budúcnosťou. 

Otázniky sú aj v oblasti zvyšovania a podpory iných ako slnečných obnoviteľných zdrojov. Napríklad, klimatický plán počíta s tým, že na budúci rok malo byť na Slovensku inštalovaných 200 MW veternej energie a o štyri roky 750 MW.