Rozhodnutie dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 nebolo primárne ovplyvnené demografickými faktormi či kognitívnym štýlom jednotlivca, ale najmä jeho politickými postojmi a dôverou v inštitúcie. Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej štúdie, ktorú vypracovali Ján Žilinský (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., Technická univerzita v Mníchove) a Yannis Theocharis (Technická univerzita v Mníchove), ktorá vyšla v prestížnom časopise Humanities & Social Sciences Communications z rodiny Nature. Výskum analyzoval dáta od viac ako 19 000 respondentov z krajín Európy, USA a Brazílie.
„Dlho sa predpokladalo, že váhavosť pri očkovaní súvisí najmä s nedostatkom informácií alebo neschopnosťou kriticky myslieť. Náš výskum však ukazuje, že kľúčové neboli psychologické črty ako potreba zapájať svoje kognitívne schopnosti či záujem o overovanie faktov. Tieto faktory mali len minimálny vplyv. Tými najsilnejšími prediktormi odmietnutia vakcíny boli naopak konšpiračné myslenie a nízka dôvera vo vládu,“ uvádza Ján Žilinský.
Výsledky štúdie ďalej potvrdili, že aj všeobecná nespokojnosť s fungovaním demokracie hrala konzistentnú, aj keď o niečo menšiu, úlohu pri rozhodovaní o očkovaní. Používanie sociálnych sietí ako zdroja správ zvyšovalo riziko odmietnutia vakcíny v niektorých krajinách, zatiaľ čo sledovanie tradičných médií, ako sú televízia a noviny, bolo spojené s nižšou mierou odmietania vakcín.
„Záujem o fakty a ochota čítať si faktické korekcie o aktuálnom dianí sú bezpochyby spoločensky prospešné a ja osobne podporujem úsilia fact-checkingových organizácií. Naše empirické zistenia však môžu zmierniť náš optimizmus, pokiaľ ide o účinnosť takýchto intervencií. Zistili sme, že záujem ľudí o čítanie fact-checkov súvisel s nižšou mierou odmietania vakcín len v 3 z 19 krajín, konkrétne v Srbsku, Maďarsku a Spojenom kráľovstve,“ dodáva Žilinský.
Zistenia tak prinášajú zásadný odkaz pre oblasť verejného zdravia. Snaha o zvýšenie zaočkovanosti v demokratických spoločnostiach by sa nemala zameriavať len na vyvracanie dezinformácií o bezpečnosti vakcín. Dôvera ľudí vo verejné inštitúcie a vládu je pre úspech preventívnych programov rovnako kľúčová. Nejedná sa len o jednoduchý protivládny postoj – všeobecné presvedčenie, že svet riadia tajné spolky (konšpiračné politické presvedčenia a konšpiračné myslenie), a špecifická nespokojnosť s národnou vládou sú dva oddelené dôvody odmietania vakcín.
Pochopenie tohto rozdielu je zásadné a budovanie inštitucionálnej dôvery by sa preto malo vnímať ako dlhodobá investícia do verejného zdravia.
„Ak chýba politická a inštitucionálna dôvera, značná časť populácie nemusí byť ochotná prijať ani tie najlepšie vedecké riešenia,” uzatvára Žilinský.
Viac informácií nájdete v článku publikovanom vo voľnom prístupe:
Zilinsky, Jan, Theocharis, Yannis. 2025 Conspiracism and government distrust predict COVID-19 vaccine refusal. Humanities and Social Sciences Communications 12, 1002.
Zdroj: https://www.sav.sk, zverejnené: 10.7.2025; autor: rup
