Zverejnené bolo strednodobé hodnotenie programu Horizont Európa. Správa s názvom „Align, act, accelerate“ bude formovať budúcnosť vedy EÚ.
Táto správa nezávislých expertov poskytuje strategické odporúčania na maximalizáciu vplyvu výskumných a inovačných programov EÚ v budúcnosti. Vychádza z predbežných zistení a údajov o programe Horizont Európa a zistení a záverov vyplývajúcich z ex-post hodnotenia programu Horizont 2020 a z ďalších zdrojov. Zastáva názor, že Európa by mala presadzovať transformačnú agendu zameranú na riešenie štyroch kritických a vzájomne závislých základných oblastí činnosti. Tento transformačný program by sa mal realizovať v krátkodobom horizonte prostredníctvom konkrétnych opatrení v posledných troch rokoch programu Horizont Európa 2025 – 2027 a mal by sa začleniť do budúcej podpory EÚ pre výskum a inovácie.
Podľa predsedu poradnej skupiny Komisie pre 10. RP, ktorá zverejnila svoju správu, každú časť rámcového programu by mali riadiť nezávislé rady.
Správa, ktorá bola zverejnená 16. októbra 2024, nalieha na vytvorenie nezávislej Rady pre priemyselnú konkurencieschopnosť a technológie a Európskej rady pre spoločenské výzvy, ktoré by riadili spoločný výskum. To by znamenalo, že veľká väčšina nasledujúceho programu, predbežne nazývaného 10. rámcový program alebo 10. RP, by bola riadená mimo Komisie.
Skupina tiež nalieha, aby sa celkový rozpočet na výskum a inovácie zvýšil na 220-miliárd EUR zo súčasných 93,5-miliardy EUR v rámci hlavného úsilia o opätovné získanie stratenej európskej konkurencieschopnosti. Chce zahrnúť vojensko-civilné inovácie „dvojakého použitia“, väčšiu globálnu spoluprácu (vrátane s Čínou), prepracovanie spôsobu, akým Komisia narába so svojimi grantovými dokumentáciami, a oveľa väčšiu nezávislosť od byrokracie Komisie pre jej základný výskum a inovačné agentúry pre malé spoločnosti.
Toto všetko je na bruselské pomery dosť radikálny zoznam želaní, ktorý v žiadnom prípade nie je istý jeho prijatím. Zdá sa však, že uprostred debát, ktoré by mohli viesť k najväčšiemu prepracovaniu financovania výskumu a vývoja EÚ od začiatku rámcového programu v roku 1984. Vyplýva to z toho, že niektorí úradníci v rámci Komisie pripravujú plány na ešte radikálnejšie zmeny vrátane spájania všetkých fondov na výskum a vývoj do zastrešujúceho fondu pre konkurencieschopnosť ako súčasť budúceho dlhodobého rozpočtu na roky 2028 až 2034.
Skupina začala svoju činnosť v decembri 2023 po tom, čo Komisia vybrala 15 odborníkov zo sveta výskumu a priemyslu. Očakáva sa, že ich odporúčania budú mať vplyv na formovanie návrhu Komisie na 10. RP, ktorý má byť predložený v polovici roku 2025.
Poradcovia navrhujú, aby posledné roky Horizontu Európa boli použité na testovanie ich nápadov. „Väčšina z týchto odporúčaní by mala byť pripravená od roku 2025,“ uviedol pre Science|Business predseda skupiny, bývalý portugalský minister výskumu Manuel Heitor, v rozhovore pred zverejnením správy.
Odporúčanie 1: Vytvoriť impulz prostredníctvom prístupu celej vlády, zosúladením transformačnej politiky výskumu a inovácií so strategickým programom EÚ a nedávnymi odporúčaniami politiky na vysokej úrovni
V čase, keď poradná skupina dokončila svoju prácu, boli zverejnené tri hlavné politické dokumenty: správa Enrica Lettu o jednotnom trhu, politické usmernenia predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen pre nadchádzajúci mandát a správa Maria Draghiho o konkurencieschopnosti EÚ. Letta a Draghi sú bývalí talianski premiéri.
V skupine Heitora poradcovia „z celého srdca podporujú“ tieto návrhy a tvrdia, že politika výskumu a inovácií by mala byť v súlade so všetkými tromi dokumentmi.
Citujú niekoľko konkrétnych odporúčaní vrátane vytvorenia Únie výskumu a inovácií; pokračovať v implementácii Zelenej dohody; uľahčenie podnikania; urobiť z výskumu, inovácií a vzdelávania piatu slobodu jednotného trhu; a podporu prevratných inovácií.
Odporúčanie 2: Urobiť Európu globálne konkurencieschopnou, bezpečnou, udržateľnou a odolnou prostredníctvom silnejšieho rámcového programu.
Správa ponúka dôrazné varovanie pred dôsledkami nedostatočného investovania Európy do výskumu a inovácií – verejné a súkromné výdavky na výskum a inovácie v EÚ predstavujú 2,2 % HDP, čo je ďaleko pod úrovňou konkurenčných ekonomík a dlhodobým cieľom 3 %.
„Dobre financovaný a dobre navrhnutý 10. RP musí zmeniť hru pre klesajúcu konkurencieschopnosť Európy,“ uvádza sa. Financovanie EÚ však „nemôže nahradiť nízke národné investície“ a národné aj európske investície sa musia zvýšiť.
V správe sa navrhuje prepojenie akcií na Widening – série opatrení zameraných na preklenutie priepasti v inovačnej výkonnosti medzi bohatšími a chudobnejšími členmi EÚ – so zvýšenými národnými investíciami a spustenie iniciatívy na monitorovanie technológií s cieľom investovať do technológií budúcnosti.
Odporúčanie 3: Poskytnúť európsku pridanú hodnotu prostredníctvom portfólia zameraného na štyri hlavné vzájomne prepojené a vzájomne závislé „sféry“ činnosti
Poradcovia požadujú, aby sa rozpočet programu Horizont Európa viac ako zdvojnásobil na najmenej 220-miliárd EUR v 10. rámcovom programe, aby sa mohli financovať všetky vysokokvalitné návrhy. To presahuje 200 miliárd EUR, ktoré doteraz požadovali výskumní lobisti. Tento rozpočet by mal byť účelovo viazaný a mal by pokrývať celé spektrum VaVaI.
V programe Horizont 2020, ktorý prebiehal v rokoch 2014 až 2020, zostalo 74 % návrhov, ktoré nezávislí odborníci hodnotili ako vysoko kvalitné, bez financovania. V prvých dvoch rokoch súčasného programu Horizont Európa to bolo 71 %. Extrapoláciou z týchto čísel skupina odhadla, že financovanie všetkých týchto vysokokvalitných návrhov na celý sedemročný program by stálo najmenej o 127-miliárd EUR viac, ako sa v skutočnosti plánovalo.
Dokonca ani celkový rozpočet 10. RP vo výške 220 miliárd EUR pravdepodobne nebude stačiť na financovanie všetkých vynikajúcich projektov v 10. RP, preto správa vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali „pečate výnimočnosti“ na financovanie vysokokvalitných, ale neúspešných projektov využívajúcich národné alebo štrukturálne projekty. Toto je označenie, ktoré Komisia dáva vysoko hodnoteným, ale nefinancovaným návrhom projektov Horizont Európa v nádeji, že členské štáty sa na ne vykašlú samostatne. V skutočnosti to funguje len málokedy. Heitor uviedol, že „nedostatok dôvery“ bráni členským štátom financovať projekty s pečaťou výnimočnosti.
Výdavky by sa mali zamerať na oblasti, v ktorých majú programy EÚ jedinečnú pridanú hodnotu, ako je spolupráca medzi viacerými krajinami a drahé výskumné a technologické infraštruktúry.
Poradcovia odporúčajú zamerať sa na štyri oblasti činnosti: konkurencieschopnosť; priemyselná konkurencieschopnosť; spoločenské výzvy; a silný ekosystém výskumu a inovácií.
Na dosiahnutie maximálnej pridanej hodnoty navrhujú prerušiť vopred stanovené financovanie Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT). Rôzne znalostné a inovačné komunity EIT, veľké verejno-súkromné siete, ktorých cieľom je podnietiť viac inovácií v celej EÚ a ktoré sa už majú stať finančne nezávislými, by museli požiadať o financovanie EÚ ako iné výskumné organizácie. Navrhujú tiež prerušiť financovanie Európskeho inovačného ekosystému, ďalšej iniciatívy na vytváranie sietí v rámci Horizontu Európa.
Odporúčanie 4: Zriadiť experimentálnu jednotku na testovanie nových programov, hodnotiacich postupov a nástrojov
V rámci Generálneho riaditeľstva Komisie pre výskum (GR RTD) by sa mala zriadiť experimentálna jednotka, ktorá by testovala nové metódy hodnotenia a schémy financovania vrátane programov založených na agentúrach ARPA (Advanced Research Projects Agencies) v USA, k čomu sa vyzýva aj Draghiho správa.
Cieľom modelu ARPA je podporovať prevratné inovácie tým, že expertným programovým manažérom poskytuje veľkú mieru autonómie pri výbere projektov a riskovaní, pričom projekty sú aktívne riadené prostredníctvom konkrétnych míľnikov a časových záväzkov.
Programy ARPA by sa mali najskôr otestovať v rámci Európskej rady pre inovácie (EIC), programu Horizont Európa, ktorý financuje inovatívne spoločnosti, a až potom by sa mali potenciálne prijať v iných častiach rámcového programu. Mali by čerpať zo skúseností podobných iniciatív, ako je nemecká agentúra Sprind a britská Agentúra pre pokrokový výskum a vynálezy (ARIA), uviedol Heitor.
Experimentálna jednotka by mala viesť aj využitie generatívnej umelej inteligencie vo vede. Mala by otestovať, ako môže umelá inteligencia urýchliť procesy podávania žiadostí, zatiaľ čo EÚ vybuduje „internú uzavretú databázu a systém GenAI“, ktorý budú používať posudzovatelia a agentúry EÚ.
Odporúčanie 5: Posilniť konkurencieschopnosť vo výskume a inováciách
Správa odporúča zdvojnásobiť rozpočet Európskej rady pre výskum (ERC) a výrazne zvýšiť rozpočet EIC.
Zdôrazňuje tiež dôležitosť zabezpečenia nezávislosti vedeckej rady ERC a zabezpečenia podobnej ochrany EIC pred tlakom zo strany členských štátov alebo útvarov Komisie.
„Jedinečnosť európskeho systému výskumu, vývoja a inovácií v súčasnosti vytvorila predovšetkým Európska rada pre výskum,“ uviedol Heitor. Neexistujú žiadne konkrétne odporúčania na zlepšenie ERC, pretože skupina považovala za dôležité zachovať jej nezávislé rozhodovanie.
Pokiaľ ide o EIC, Komisia by mala prilákať súkromných investorov do svojej vetvy rizikového kapitálu, fondu EIC v hodnote 3,5-miliardy EUR, aby ho premenila na 10-ročný fond v hodnote 30-miliárd EUR.
Akcie Marie Skłodowska-Curie (MSCA), ďalší program Horizont Európa na financovanie mobility pre doktorandských a postdoktorandských výskumných pracovníkov, by tiež mali dostať viac finančných prostriedkov a jeho model riadenia by sa mal zachovať, napriek obavám o jeho budúcnosť a fámam o možnom zlúčení s programom Erasmus+ , oveľa rozsiahlejší program študentskej mobility, ktorý je podľa prieskumov EÚ jednou z najobľúbenejších iniciatív únie.
Programy MSCA s priemyslom by sa mali rozšíriť, pričom by sa mal zaviesť nový nástroj s názvom „Vyberte si Európu“ na podporu mladých výskumníkov na prvom postdoktorandskom poste alebo po ňom počas piatich rokov, pričom hostiteľské inštitúcie sa zaviažu inzerovať pracovné miesto na konci. obdobia financovania.
Odporúčanie 6: Stimulovať investície do priemyselného výskumu a inovácií v Európe vytvorením Rady pre priemyselnú konkurencieschopnosť a technológiu
Od roku 2025 by Komisia mala uplatniť poznatky z ERC a EIC na vytvorenie nezávislej rady na podporu súkromnej účasti v rámcovom programe.
Druhý pilier programu Horizont Európa, ktorý zahŕňa veľké verejno-súkromné partnerstvá a tematické „misie“, v súčasnosti riadia útvary Komisie s podporou členských štátov.
„Naša analýza ukazuje, že ide v podstate o proces rozdeľovania peňazí medzi členské štáty a nie o budovanie európskej pridanej hodnoty prostredníctvom výskumu a inovácií,“ uviedol Heitor.
Je „neprijateľné“, aby sa veľké inovatívne firmy vyhýbali účasti na rámcovom programe, pretože nespĺňa ich potreby alebo je príliš byrokratický. Najlepším spôsobom, ako ich začleniť do programu, je zapojiť samotných inovátorov do jeho riadenia.
Technologickú radu by riadila nezávislá rada zložená z odborníkov vrátane generálnych riaditeľov alebo CTO z priemyslu a určovala by smer pre spoločný výskum a dohliadala by na sektorovo špecifické verejno-súkromné partnerstvá, ktoré financuje druhý pilier.
Samotné partnerstvá by sa mali viac zamerať na priemyselnú konkurencieschopnosť a mali by zahŕňať strategickejšiu koordináciu s cieľom znížiť duplicitu, a to aj postupným vyraďovaním „neefektívnych“ partnerstiev.
Odporúčanie 7: Efektívnejšie riešiť spoločenské výzvy vytvorením Rady pre spoločenské výzvy
Táto rada by dohliadala na činnosti výskumu a inovácií súvisiace so spoločenskými výzvami bez významného priemyselného potenciálu. To by zahŕňalo výskumnú zložku misií a partnerstiev a spoločný výskum v rámci príslušných zoskupení.
Orgán by pozostával z odborníkov vrátane odborníkov z akademickej obce, charitatívnych organizácií, politiky a priemyslu.
Spoločenské výzvy zahŕňajú všetko od straty biodiverzity až po starnúce spoločnosti, ale správa navrhuje zamerať sa na „bezpečných a prosperujúcich občanov“.
„Jasným príkladom je duševné zdravie, ktoré farmaceutický priemysel nerieši na rovnakej úrovni ako mnohé iné choroby,“ uviedol Heitor.
Správa tiež požaduje, aby sa spoločenským a humanitným vedám prisúdila ústrednejšia úloha vo výskume a vývoji a pri implementácii riešení spoločenských výziev.
Odporúčanie 8: Podporovať atraktívny a inkluzívny ekosystém VaVaI v EÚ
Poradcovia tiež vyzývajú na opatrenia na zvrátenie úniku mozgov, najmä do USA, zlepšením vyhliadok na kariéru vo výskume. Na tento účel by EÚ mala uprednostniť rozvoj výskumných a technologických infraštruktúr.
Mali by sa posilniť aj európske aliancie univerzít, aby sa podporila mobilita študentov a výskumníkov, spoločné tituly, ako aj experimentovanie so spoločným náborom mladých výskumníkov a spoločnými systémami riadenia na viacerých univerzitách.
Správa tiež nalieha na koncentráciu súčasných nástrojov na Widening s cieľom zlepšiť vedecké a technické kapacity novších, najmä východoeurópskych členov EÚ. Widening je cenná iniciatíva, ale čoraz viac ju charakterizuje „viac a viac programov s čoraz menšími výdavkami“, uviedol Heitor. “Ak máme stále nízky rozpočet, musíme sa sústrediť na najlepšie iniciatívy, ako je teaming alebo výmena zamestnancov Marie Curie.”
Medzitým by sa malo zreformovať hodnotenie európskeho semestra, hlavného politického nástroja EÚ na koordináciu hospodárskej a fiškálnej politiky v rámci bloku, aby sa zohľadnili verejné a súkromné výdavky na VaVaI v členských štátoch, a to aj prostredníctvom štrukturálnych fondov.
Odporúčanie 9: Zabezpečiť radikálne zjednodušenie, orientáciu na používateľa a efektívnosť
Expertná skupina požaduje aplikačný systém „najskôr dôveruj/vyhodnoť neskôr“, aby sa vyriešila administratívna zložitosť. Problém je jasne viditeľný vo vysokých administratívnych nákladoch, keď žiadatelia platia až 12 % svojich grantov na poplatkoch za úspech externým konzultantom, a vo veľkých oneskoreniach medzi uzavretím výziev a podpisom dohôd o grante – 278 dní v prvých rokoch programu Horizont Európa.
Navrhovaná reforma je „v podstate problémom ľudských zdrojov, pretože vyžaduje, aby programový manažment s technickými znalosťami sledoval programy a podstupoval vyššie riziko vo fáze počiatočného hodnotenia,“ uviedol Heitor v rozhovore. “Nie je to ľahké, ale ak to robia iní, navrhujeme, aby to urobila aj Európa.”
Čoraz zložitejšie formuláre žiadostí, ktoré od žiadateľov vyžadujú, aby zvážili sociálny a ekonomický dosah svojho návrhu, si vyžadujú urýchlené zjednodušenie. Poradcovia tiež poukazujú na znásobenie prekrývajúcich sa nástrojov v rámci programu.
Ďalšie návrhy zahŕňajú zavedenie AI; otvorenejšie, nepreskriptívne výzvy; a odstránenie nadbytočných programov.
Klastre by sa mali vyvíjať s cieľom zvážiť synergie medzi ERC, EIC a dvoma novými radami. Partnerstvá by mali prostredníctvom zjednodušenia ďalej využívať hotovostné a nepeňažné príspevky priemyslu. Misie by sa mali riadiť na vysokej politickej úrovni, pričom v 10. rámcovom programe by mala zostať len zložka RD&I.
Počas posledných troch rokov programu Horizont Európa by navrhovaná experimentálna jednotka v GR RTD mala pracovať na opatreniach na zjednodušenie, aby bola pripravená na 10. RP. „Mnohé súkromné nadácie výrazne zrýchľujú svoje procesy zjednodušovania a spoluprácou s nimi sa môžeme veľa naučiť,“ uviedol Heitor.
Odporúčanie 10: Uvoľnite silu dopytu vypracovaním programu obstarávania inovácií
Ďalšou úlohou experimentálnej jednotky v Komisii by bolo testovať možné iniciatívy verejného obstarávania s cieľom stimulovať inovácie vytváraním nových trhov. Toto by malo byť informované o osvedčených postupoch, ako je napríklad Agentúra pre obranné pokročilé výskumné projekty (DARPA) v USA. DARPA sa datuje do raných dní studenej vojny a je široko chválená – alebo kritizovaná – za financovanie začiatku toho, čo sa stalo internetom, ako aj mnohých zbrojných systémov, ako je prvé elektronické sledovanie bojiska a Agent Orange.
„EÚ bojuje s prepojením verejného obstarávania s podporou vývoja nových riešení a produktov – označovaných ako obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím – so záväzkom nakupovať konečné riešenia vo veľkom rozsahu,“ uvádza sa v správe.
Ako oblasti, v ktorých môže verejné obstarávanie stimulovať inovácie spoločensky užitočných riešení, uvádza dekarbonizáciu, bezpečnostné a obranné technológie a poskytovanie verejných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti.
Odporúčanie 11: Prijmite diferencovaný, podrobný a účelovo orientovaný prístup k medzinárodnej spolupráci
Zatiaľ čo pretrvávajúce geopolitické napätie si vyžaduje opatrnosť, pokiaľ ide o vedeckú spoluprácu, autori správy sa obávajú „nadmerného a nákladného zhoršenia európskych vedeckých vzťahov s krajinami, ktoré nie sú úplne alebo formálne v súlade so záujmami alebo hodnotami Európskej únie“.
„Potrebujeme mať utilitárnejší prístup k výskumnej spolupráci a nielen zatvárať dvere, pretože sú Číňania alebo Američania,“ uviedol Heitor.
Poukazuje na to, že napriek politickému napätiu počet spoločných publikácií s čínskymi výskumníkmi v posledných dvoch desaťročiach výrazne vzrástol. Naproti tomu krajiny EÚ väčšinou spolupracujú medzi sebou a s inými vyspelými demokraciami.
Správa odporúča posilniť spoluprácu s krajinami mimo EÚ a vytvoriť platformu pre inštitúcie a členské štáty na zdieľanie poznatkov a koordináciu svojich prístupov ku komplexným medzinárodným partnerom.
Odporúčanie 12: Prijmite duálne používanie ako nevyhnutné tým, že ho využijete oboma spôsobmi
Hoci väčšina univerzít a výskumných inštitúcií reagovala na konzultáciu Komisie o povolení projektov s dvojakým použitím s civilným a vojenským potenciálom v 10. rámcovom programe obhajobou súčasného výlučného civilného zamerania, poradcovia tvrdia, že súčasťou programu by malo byť aj dvojaké použitie.
Tvrdia, že takmer všetky nové technológie možno považovať za dvojaké použitie. „Namiesto toho, aby sme sa snažili identifikovať a klasifikovať ‚dvojaké použitie‘, obhajujeme prijatie toho, že je všadeprítomné a nevyhnutné,“ píšu v správe.
Navrhujú, aby Komisia rozdelila programy medzi „vojenský VaVaI“ a „všetko ostatné“ (vrátane dvojakého použitia).
Programy by nemali používať termín „dvojaké použitie“, a ak áno, nemalo by to vyžadovať dodatočné podmienky, pričom by sa od žiadateľov nemalo žiadať, aby špecifikovali budúci potenciál dvojakého použitia, s výnimkou prípadov, keď to vyžaduje zákon.
Viac informácií:
Align, act, accelerate – Research, technology and innovation to boost European competitiveness
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 17.10.2024; autor: rup