Nová komisárka bude riadiť nové zákony o inováciách a Európskom výskumnom priestore. Oddelenie vzdelávania však vyvoláva obavy.

Bulharka Ekaterina Zaharieva bola ohlásená ako nová komisárka pre start-upy, výskum a inovácie po tom, čo sa predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen sa 17. septembra2024 vrátila do funkcie a mandátov.

Súčasťou úlohy Zaharievovej bude implementácia mnohých nedávnych odporúčaní bývalých talianskych premiérov Enrica Lettu a Maria Draghiho, ktorí dôrazne varovali pred neschopnosťou Európy držať krok s globálnou konkurenciou.

Absencia vzdelávania vo vylepšenom portfóliu Zaharievovej však znepokojila univerzity, ktoré sa obávajú, že rozdelenie mandátu by mohlo ohroziť nesúrodú politiku. Pridanie zodpovednosti za start-upy do portfólia výskumu a inovácií je pre každého komisára prvým.

Odhalením svojho tímu 17. septembra 2024 von der Leyen skontrolovala výskum a inovácie hneď na začiatku.

„Musíme postaviť výskum a inovácie, vedu a technológie do centra nášho hospodárstva. [Zaharieva] pomôže zabezpečiť, aby sme viac investovali a zamerali naše výdavky na strategické priority a na prelomové inovácie,“ uviedla.

Napriek rétorike sa v listoch komisárom von der Leyen nezmieňuje Draghiho hlavné odporúčanie pre výskum – aby EÚ vytvorila vlastnú agentúru pre prelomové inovácie podľa vzoru Agentúry pre pokročilé obranné výskumné projekty.

Namiesto toho bude Zaharievová „pracovať na rozšírení Európskej rady pre inovácie (EIC) a Európskej rady pre výskum (ERC), ako to už sľúbila v politickom mandáte vracajúceho sa prezidenta.

Bulharka tiež navrhne zákon o Európskom výskumnom priestore (ERA), aby sa konečne vyriešila fragmentácia a aby sa zabezpečilo, že výskum a inovácie sa stanú „piatou slobodou“ jednotného trhu EÚ, ako to nabáda Letta vo svojej správe na vysokej úrovni.

Je tu tiež prísľub zaviesť európsky inovačný akt, ktorý vyhladí regulácie a umožní spoločnostiam lepší prístup k rizikovému kapitálu.

Zaharieva, právnička, ktorá sa venuje najmä zahraničnej politike, je „skúsená politička s malými skúsenosťami v oblasti vedy a inovácií,“ uviedol Robert-Jan Smits, prezident výkonnej rady Technickej univerzity v Eindhovene a bývalý generálny riaditeľ pre výskum a inovácie v Európskej komisii.

„Konkrétna zmienka o start-upoch v jej funkcii je dobrou správou pre EIC a ukazuje, že odporúčania Draghiho berie von der Leyen vážne. To isté platí pre poslanecký list Zaharievovej, ktorý sa začína zmienkou o konkurencieschopnosti Európy ako o jasnom cieli výskumnej a inovačnej politiky EÚ,“ uviedol Smits.

 

Podpora priemyslu

V liste sa tiež uvádza, že Zaharieva bude viesť prácu na stratégii pre európske biologické vedy a biotechnologickom akte EÚ.

Pomôže zriadiť Európsku radu pre výskum umelej inteligencie, ku ktorej sa von der Leyen zaviazala vo svojich politických usmerneniach pred jej opätovným zvolením do druhého mandátu, pričom bude stavať na výzvach na vytvorenie „CERNu pre AI“ podľa vzoru inštitútu jadrového výskumu v Ženeve.

List však naznačuje, že tento nový orgán AI bude užšie zameraný na „preberanie AI európskymi vedcami“, a nie na rozsiahlejšiu organizáciu využívajúcu AI vo všetkých oblastiach. Niektorí európski experti na AI chcú oveľa širší orgán.

Medzi ďalšie poslania Zaharievovej patrí rozvoj dlhodobej stratégie na vytvorenie paneurópskeho ekosystému výskumných infraštruktúr; posilnenie univerzitných aliancií; a prispievanie k posilňovaniu medzinárodnej výskumnej spolupráce a bezpečnosti.

 

Rozdelenie výskumu a vzdelávania

Univerzity však budú pravdepodobne sklamané, že výskum a vzdelávanie sú rozdelené, keďže v odchádzajúcej komisii boli v rovnakom portfóliu.

Komisárkou pre vzdelávanie má byť Roxana Mînzatu, ktorej pracovná pozícia je výkonná viceprezidentka pre ľudí, zručnosti a pripravenosť. Portfólio rumunskej komisárky zahŕňa zodpovednosť za zručnosti, vzdelanie a kultúru, kvalitné pracovné miesta a sociálne práva.

„Kde presne je vyššie vzdelanie medzi týmito dvoma komisármi? Boli by sme naozaj radi, keby sme to mali jasne spolu s výskumom,“ uviedol Thomas Jørgensen, riaditeľ pre koordináciu politík a predvídanie v Európskej asociácii univerzít.

„Akonáhle máte veci, ktoré sa dotýkajú univerzít, ak oddelíte výskum a vzdelávanie, bude to ťažké,“ povedal.

Jørgensen sa tiež obáva, že pridávanie start-upov do portfólia výskumu a inovácií Zaharievy signalizuje, že výskum je inštrumentalizovaný a oceňuje sa len do tej miery, do akej prispieva ku komercializácii a hospodárskemu rastu. “Nie sme len nástrojom na niečo iné,” varoval.

Podobne aj Mattias Björnmalm, generálny tajomník univerzitného združenia CESAER, uviedol, že je kľúčové, aby výskum a inovácie zostali v rámci jedného portfólia, ale absencia vzdelania je „premárnenou príležitosťou, pretože výskum, vzdelávanie a inovácie spolu tvoria znalostný trojuholník ,“ dodal.

Kurt Deketelaere, generálny tajomník Ligy európskych výskumných univerzít, uviedol, že je „škoda“, že sa vzdelávanie oddelilo od výskumu a inovácií, ale poznamenal, že všetkých šesť výkonných viceprezidentov má jasné prepojenie s politikou výskumu, inovácií a vzdelávania.

 

Vzdelanie

Medzi povinnosti Mînzatu bude patriť práca na Európskom vzdelávacom priestore na podporu spoločného prístupu k zručnostiam; európsky titul ohlásený v marci 2024; prilákanie kvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ; a nový strategický plán vzdelávania STEM.

Skutočnosť, že vzdelanie nie je v názve funkcie Mînzatu, je pre niektorých znepokojujúca.

„Je poľutovaniahodné, že pojem „vzdelávanie“ sa vytratil z názvu portfólia výkonnej viceprezidentky Roxany Minzatu, aj keď stále môžeme dúfať, že v procese potvrdzovania vypočutia existuje príležitosť, aby sa tento koncept vrátil,“ uviedla Emmanuelle Gardan , riaditeľka skupiny univerzít v Coimbre a dodáva: „V liste k musiám je jasný posun zamerania od vzdelávania k zručnostiam“.

 

Výkonní viceprezidenti

Nad Zaharievou je otázka, či sa Henna Virkkunen, fínska výkonná viceprezidentka pre technickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu, zapojí do výskumnej agendy.

Virkkunen, ktorá sa ako europoslankyňa podieľala na návrhu programu Horizontu Európa, by mohla zaujať, hoci pri tak širokom zadaní nie je jasné, či to bude priorita.

Podporila prísľub von der Leyen, že investuje viac na výskum a rozšírenie ERC a EIC.

Björnmalm privítal zameranie sa na technológie, ľudí a zručnosti v úlohách výkonného viceprezidenta. „Pokročilá technológia a špičková veda a talent, ktoré sú jej základom, sú životne dôležité pre budúcu prosperitu a konkurencieschopnosť Európy,“ uviedol.

Zaharieva bude zodpovedať Virkkunenovi a francúzskemu výkonnému viceprezidentovi zodpovednému za prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphanovi Séjournému.

 

Kde je 10. RP?

Niektorí pozorovatelia zdvihli obočie, že Zaharievovej list nespomína prípravu na výskumný program 10. RP, ktorý by mal v roku 2028 nahradiť Horizont Európa.

To podnieti obavy, že rozpočtové riaditeľstvo Komisie má návrhy na začlenenie rámcového programu do širšieho fondu pre konkurencieschopnosť, ktorý príde v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci v roku 2028.

Najmä v druhom pilieri výskumného programu, ktorý financuje priemyselné a akademické konzorciá, by to mohlo znamenať presmerovanie finančných prostriedkov preč z výskumu a namiesto toho smerom k širšiemu vývoju a zavádzaniu strategických technológií – hoci nateraz je to o niečo viac ako bruselské špekulácie.

„Hoci chápem „politické“ želanie zjednodušiť, zefektívniť a vytvoriť rozsah tým, že budeme mať menej programov, nepochybne to postaví vedu a inovácie do podriadenej pozície, čo by mohlo podkopať ich špecifiká a spôsob fungovania,“ uviedol Smits.

Bol by to „šok“, keby rámcové programy zmizli do širšej konštrukcie, uviedol Deketelaere, odborník na právo EÚ. Ale zmluvy EÚ nevytvárajú „žiadne skutočné záväzky“ na zahrnutie rámcových programov pre výskum, dodal.

Poslané listy predchodcom Zaharievovej v rokoch 2014 a 2019 však tiež nespomínajú plánovanie ďalšieho rámcového programu, takže vynechanie 10. RP tentoraz môže len málo signalizovať.

 

Ďalšia Bulharka

Ak sa to potvrdí, Zaharievová sa po Mariyi Gabrielovej a Iliane Ivanovej stane treťou po sebe nasledujúcou bulharskou komisárkou pre výskum a inovácie.

Ivanova blahoželala svojmu pravdepodobnému nástupcovi a uviedla, že Zaharievovej bolo „zverené jedno z najdôležitejších strategických portfólií v budúcej Európskej komisii“.

„Je to uznanie jej kompetencií a kvalít, ako aj úspechov a prínosu Bulharska v tejto oblasti. Prajem jej veľa úspechov a som presvedčená, že s jej skúsenosťami a európskym nasadením budeme mať v Európskej komisii dôstojného zástupcu Bulharska,“ uviedla Ivanová.

Nominovaných na komisárov ešte musia otestovať poslanci EP v príslušných výboroch, kým ich na jeseň potvrdí hlasovaním Európsky parlament. Momentálne nie sú potvrdené žiadne termíny pojednávaní.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 19.9.2024; autor: rup