EÚ musí urobiť z výskumu a inovácií „kolektívnu prioritu“, uviedol 14. júna 2024 bývalý taliansky premiér Mario Draghi, keď načrtol niektoré kľúčové body zo svojej veľmi očakávanej správy o konkurencieschopnosti EÚ, ktorá má byť predložená Komisii budúci mesiac.

„Spoločný program by mohol zahŕňať posilnenú podporu základného výskumu, zameranú na akademickú excelentnosť, zvýšené zameranie na prevratné inovácie a väčšiu kapacitu na podporu start-upov a pomôcť im rásť,“ uviedol Draghi vo svojom prejave po prijatí Európska ceny Karola V. v Španielsku.

Jeho prejav sa zameral na to, ako by EÚ mohla dobehnúť USA. V Európe je hospodársky rast vo väčšine členských štátov pomalý, pričom inflácia klesala na stagnujúci príjem.

Podľa Draghiho je rozdiel v produktivite medzi EÚ a USA spôsobený technologickým sektorom a má sa zväčšiť s rozvojom umelej inteligencie, ktorej v súčasnosti dominujú americké spoločnosti.

Európske spoločnosti vynakladajú na výskum a inovácie polovicu HDP ako podiel amerických firiem a EÚ je tiež horšia v premene základného výskumu na komercializáciu, uviedol Draghi.

Kľúčovou výzvou je pomôcť spoločnostiam zväčšiť sa, čo si bude vyžadovať, aby mohli ľahšie pôsobiť na jednotnom trhu. „Napríklad cloud computing vo verejnej správe musí byť zarámovaný jednotným súborom pravidiel,“ uviedol.

Jeho komentáre odrážajú závery iného bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu, ktorého nedávna správa o budúcnosti jednotného trhu vyzvala EÚ, aby vytvorila „piatu slobodu“ venovanú výskumu, inováciám, vedomostiam a vzdelávaniu.

Ďalšia správa, ktorú v apríli 2024 zverejnila skupina ekonómov z Francúzska, Nemecka a Talianska, podobne dospela k záveru, že Európa by sa mala viac zamerať na financovanie vysoko rizikového a prelomového výskumu v odvetviach špičkových technológií. Mnohé z európskych spoločností, ktoré vynakladajú najviac na výskum a vývoj, sú v automobilovom sektore, ktorý si nevyžaduje rovnakú intenzitu výskumu a vývoja ani neponúka rovnaký rastový potenciál ako odvetvia špičkových technológií.

Európska výskumná komunita teraz diskutuje o najlepšom prístupe pre ďalší rámcový program pre výskum a inovácie, RP10, ktorý bude prebiehať v rokoch 2028 až 2034. Jednou z kľúčových otázok je, ako dosiahnuť správnu rovnováhu medzi stanovením strategických priorít a výskumom zdola nahor.

Na preklenutie priepasti s USA Draghi požaduje koordinovanejší prístup k verejnému financovaniu. Verejné výdavky na výskum a inovácie predstavujú približne 0,7 % HDP na oboch stranách Atlantiku, „ale v Spojených štátoch sa prevažná väčšina výdavkov uskutočňuje na federálnej úrovni, čo zabezpečuje, že verejné prostriedky budú efektívne smerovať k národným prioritám,“ uviedol Draghi. Zatiaľ čo v Európe sa len jedna desatina výdavkov na výskum a inovácie uskutočňuje na úrovni EÚ.

„Existuje značný priestor na zlepšenie jednoducho prostredníctvom stanovenia jasnejších priorít, zefektívnenia regulácie a lepšej koordinácie rôznych nástrojov financovania,“ dodal.

Samotné verejné výdavky nebudú stačiť na dosiahnutie ekologických a digitálnych cieľov Európy, najmä v čase ekonomického tlaku a uťahovania opaskov. To znamená, že bude potrebné „mobilizovať súkromné ​​úspory v bezprecedentnom rozsahu a ďaleko nad rámec toho, čo môže poskytnúť bankový sektor,“ uviedol Draghi, „prehĺbením našich trhov s rizikovým kapitálom, akciami a dlhopismi“.

Navrhuje zjednodušenie a rozšírenie európskych projektov spoločného záujmu, vydávanie väčšieho verejného dlhu a „spoločné financovanie“. Bývalý prezident Európskej centrálnej banky (ECB) v minulosti obhajoval spoločné pôžičky EÚ v oblastiach vrátane obrany.

 

Tarify a dotácie

Okrem odporúčaní pre konkurencieschopnú priemyselnú politiku EÚ bude Draghiho nadchádzajúca správa obsahovať návrhy na aktualizovanú obchodnú politiku s cieľom reagovať na napäté geopolitické prostredie a znížiť závislosť od tretích krajín.

Vo svojom prejave minulý týždeň zdôraznil potrebu „spoločného hodnotenia geopolitických rizík, ktorým čelíme“, po ktorom bude nasledovať „skutočná „zahraničná hospodárska politika“. To znamená, že ak sa krajiny ako Čína nezaviažu k obchodným vzťahom založeným na pravidlách, EÚ by mala zvážiť, či zareaguje vlastnými dotáciami a clami.

„Nechceme sa v Európe stať protekcionistami, ale nemôžeme byť pasívni, ak činy iných ohrozujú našu prosperitu,“ uviedol. S výhradou, že EÚ by nemala uvaliť clá na skutočné inovácie alebo na odvetvia, v ktorých domáci výrobcovia už príliš zaostávajú.

Minulý týždeň Komisia oznámila, že od 4. júla 2024 uvalí dodatočné clá až do výšky 38,1 % na elektrické vozidlá dovážané z Číny, ak obe strany nedospejú k dohode o tom, čo EÚ považuje za nespravodlivé dotácie od čínskej vlády.

Očakáva sa, že správy Lettu a Draghiho budú mať v nasledujúcich rokoch významný vplyv na politiku EÚ v oblasti výskumu a inovácií. Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v apríli 2024 vyzvali lídri EÚ na „novú dohodu o európskej konkurencieschopnosti“ s pokrokom v oblasti výskumu a inovácií, priemyselnej politiky a posilnenia jednotného trhu a únie kapitálových trhov.

Draghi zostáva vplyvnou postavou v kruhoch EÚ pre svoju úlohu pri riadení eurozóny cez krízu po tom, čo v roku 2011 prevzal opraty v ECB. Bol navrhnutý na jednu z najvyšších pozícií v Bruseli, pričom osud oboch predsedníctiev Európskej komisie a Európskej rady je stále vo vzduchu.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 19.6.2024; autor: rup