Reforma Poľskej akadémie vied by mohla ovplyvniť autonómiu jej ústavov a znížiť ich rozhodovaciu právomoc, varuje Przemysław Urbańczyk, profesor archeológie na Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave.

Urbańczyk sa obáva, že podľa návrhu reformy, ktorý akadémia navrhla v marci 2023, bude mať zvolená skupina vedcov a vedcov z jej ústavov, známa ako Korporácia akadémie, príliš veľkú moc, zatiaľ čo riaditelia inštitúcií budú mať len poradnú úlohu.

Posledná komplexná reforma sa uskutočnila v roku 2010 a v priebehu niekoľkých posledných rokov samotná akadémia aj ministerstvo pre vedu uznali potrebu reforiem na zaručenie autonómie akadémie a zlepšenie mechanizmov financovania. Zainteresované strany sa však snažili dosiahnuť konsenzus o tom, ako to urobiť.

Keď akadémia v marci 2023 predložila svoj komplexný návrh, vtedajší minister pre vedu Przemysław Czarnek súčasne pracoval na vlastnej reformnej agende. Ani jeden z týchto návrhov napokon nebol predložený do dolnej komory parlamentu.

Po nástupe novej vlády pod vedením Donalda Tuska v decembri 2023 a po vymenovaní Dariusza Wieczoreka za ministra pre vedu sa diskusie o reforme opäť rozbehli.

Plány vlády by mali byť zverejnené do konca júna 2024. Marcin Pałys, bývalý rektor Varšavskej univerzity, pre Science|Business uviedol, že predpokladá, že vládna verzia „nie je úplne rovnaká ako [tá] pochádzajúca z [Akadémie]”, hoci nevie, do akej miery sa budú líšiť.

Science|Business kontaktovala ministerstvo pre vedu so žiadosťou o vyjadrenie, ale nedostalo odpoveď.

 

Podstatný dohľad

Prezident Poľskej akadémie vied Marek Konarzewski uviedol pre Science|Business, verzia nového zákona akadémie má za cieľ poskytnúť korporácii akadémie „skutočný vecný dohľad nad ústavmi“ a dodal: „Myšlienka je pre interné hodnotiace komisie ovplyvňovať dianie v ústavoch, určovať ich smery rozvoja.“

Akadémia tiež navrhuje vytvorenie valného zhromaždenia riaditeľov ústavov, ktorého členovia sa zúčastnia na voľbe prezidenta akadémie. Toto zhromaždenie podľa návrhu rozhodne aj o štruktúre ústavov.

Urbańczyk však tvrdí, že valné zhromaždenie bude pôsobiť len ako poradná skupina Korporácie akadémie, ktorá bude mať posledné slovo. Pre neho je to znepokojujúce kvôli zloženiu korporácie.

„Podľa môjho názoru by mali rozhodovať riaditelia inštitútov, nie ľudia z rôznych univerzít, [ktorí tvoria korporáciu], ktorí nemajú skutočný záujem na rozvoji inštitútov,“ uviedol Urbańczyk pre Science|Business.

Dodal, že väčšina členov Korporácie akadémie je v pokročilom veku a o stratégii do budúcnosti by nemali rozhodovať oni.

Konarzewski odmietol Urbańczykove obavy a uviedol, že Urbańczykovo tvrdenie – že návrh zákona nezodpovedá modernej realite – naznačuje, že si návrh dôkladne neprečítal.

 

Kritériá úspešnosti

Konarzewski uviedol, že hlavnými cieľmi návrhu sú zabezpečenie autonómie akadémie, zlepšenie kvality výskumu a posilnenie medzinárodnej spolupráce. Akadémia je v súčasnosti veľmi závislá od centrálneho financovania. „Podľa súčasného zákona tak Kancelária akadémie, ako aj niektoré zložky akadémie nemajú možnosť uchádzať sa o projekty EÚ a národné projekty. “Otvárame túto príležitosť,” dodal. Tieto zmeny poskytnú Akadémii väčšiu slobodu pri spravovaní jej zdrojov.

Napokon, nová legislatíva sa pokúša podporiť komercializáciu výskumu zjednodušením administratívnych postupov a poskytnutím finančných stimulov pre výskumníkov. Podľa rebríčka Global Innovation Index spolupráce medzi univerzitami a priemyslom v oblasti výskumu a vývoja Poľsko v roku 2023 kleslo na 97. miesto v porovnaní s 94. miestom v roku 2022 a 86. miestom v roku 2021.

Konarzewski uviedol, že kritériá úspechu reformy zahŕňajú viac publikácií v známych vedeckých časopisoch, zvýšenie počtu a hodnoty grantov a výskumných projektov a vyšší počet patentov.

Urbańczyk však uviedol, že administratíva Akadémie [AA1] sa snaží vyriešiť všetky problémy prostredníctvom sofistikovaných ekonometrických modelov namiesto spoliehania sa na ľudský vstup. Tento prístup je nevhodný najmä pre humanitné vedy. „Výskum nie je biznis. Pre disciplíny ako filozofia alebo archeológia neexistuje a ani by nemal byť praktický výsledok. “Akadémia bola vytvorená, aby viedla základný výskum, kde nie je zaručené, že výsledky budú použiteľné,” dodal.

 

Konzultácia

Konarzewski dodáva, že Akadémia vo veľkej miere konzultovala svoj návrh zákona a zahŕňa približne 200 pripomienok predložených členmi spoločnosti.

Urbańczyk tvrdí, že konzultácie boli formalitou. “Členovia korporácií a inštitútov mali len týždeň alebo dva na predloženie svojich návrhov, a pokiaľ viem, žiadny z nich nebol prijatý,” uviedol. Riaditelia ústavov podľa Urbańczyka protestovali proti nedostatku rozhodovacích právomocí, ale boli ignorovaní.

Poľsko nie je jedinou krajinou v strednej a východnej Európe, ktorá sa pokúša o zásadné prepracovanie svojej akadémie vied, pričom významné reformy prebiehajú aj v Maďarsku.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 27.5.2024, autor: rup