Minulý týždeň patril udeľovaniu Nobelových cien, tri z nich boli vedecké. Už tradične ako prvých ohlásili laureátov nobelovky za fyziológiu a medicínu. Získali ju Maďarka Katalin Karikóová a Američan Drew Weissman za objavy týkajúce sa modifikácií nukleozidových báz, ktoré umožnili vývoj účinných MRNA vakcín proti covidu.
Nobelovku za fyziku dostali francúzsko-americký vedec Pierre Agostini, Rakúšan maďarského pôvodu Ferenc Krausz a Francúzka pôsobiaca vo Švédsku Anne L’huillierová za využitia extrémne krátkych svetelných pulzov na štúdium správania elektrónov v atómoch a molekúl. Práca by mohla prispieť k rozvoju lekárskej diagnostiky či elektroniky.
A čerstvými laureátmi Nobelovej ceny za chémiu sa stali traja vedci z USA a Ruska – Moungi Bawendi, Louis Brus a Alexej Jekimov za objav technológie kvantových bodiek, ktorá spôsobila revolúciu v priemysle od spotrebnej elektroniky po zdravotníctvo.
Kontroverzné reakcie
Udeľovanie nobeloviek za fyziku, chémiu či fyziológiu a lekárstvo vyvoláva v posledných rokoch čoraz častejšie kontroverzné reakcie a rozhorčenie nad tým, kto bol vyznamenaný a komu bolo ocenenie upreté.
Jedným z problémov je, že väčšina vedeckého výskumu v súčasnosti prebieha vo veľkých tímoch odborníkov, podľa pravidiel však môžu byť vo vedeckých odboroch vyznamenané iba tri osobnosti.
„Môže sa stať, že na danom projekte pracuje niekoľko ľudí paralelne a Nobelov výbor niektorých z nich zvolí a iných nie. Alebo vyberie určité osobnosti z jedného tímu vedcov, pričom nie je jasné, či tí, ktorých vybral, boli v tomto tíme dominantní,“uvádza podľa CNN astrofyzik a bývalý prezident britskej Kráľovskej spoločnosti Martin Rees.
Napríklad v roku 2017 ocenila Švédska kráľovská akadémia Nobelovou cenou za fyziku členov tímu, ktorý ako prvý zachytil gravitačné vlny predpovedané Albertom Einsteinom. Kľúčová práca, ktorá objav opisuje, má takmer tisíc autorov. Nobelovu cenu však dostali iba traja.
Zmenu neplánujú
Tajomník Nobelovho výboru pre cenu za chémiu Peter Brzezinski hovorí, že zmena pravidiel nie je v pláne. Podľa neho však výbor návrhy detailne preveruje. „Žiadame množstvo expertov z celého sveta, aby o oblastiach, z ktorých pochádzajú nominované objavy, spísali správy a zmienili sa v nich aj o jednotlivcoch, ktorí sa v týchto oblastiach najviac vyznamenali,“uviedol Brzezinski.
„Navyše čítame príslušnú literatúru a navštevujeme konferencie. Postupom času sa nám často podarí identifikovať obmedzený počet vedcov, ktorí objav urobili. Ak sa to nepodarí, nie sme takýto objav schopní navrhnúť Švédskej kráľovskej akadémii,“dodal.
Nobelove ceny sa tiež udeľujú iba v troch vedných disciplínach a odbory, ako je matematika, informatika či klimatológia, zostávajú zanedbávané. Rovnako v rámci chémie, fyziky a fyziológie a lekárstva dostávajú niektoré oblasti výskumu výraznú prednosť pred inými.
Nobelove výbory navyše obvykle vyberú objav, ktorý bol urobený o niekoľko desiatok rokov skôr. To je podľa nich potrebné, pretože pri niektorých výskumoch trvá určitý čas, kým sa preukáže ich skutočný význam. Podľa Reesa však dlhý časový odstup od objavov a preferovanie disciplín môže navodzovať dojem, že Nobelove výbory nesledujú vedecké priority súčasnosti. Kritika sa znáša aj pre malé množstvo ocenených žien.
Viac informácií:
Zdroj: HN; https://www.nobelprize.org, zverejnené: 9. 10. 2023, autor: rpa
