Švajčiarska vedecká rada je prostredníctvom svojej medzinárodnej siete v pravidelnom kontakte s ostatnými európskymi radami pre vedu, technológiu a inovácie. To poskytuje dôležité poznatky o realite iných výskumných a inovačných ekosystémov. Prípad Slovenska je mimoriadne zaujímavý, keďže táto krajina má ambiciózny plán zásadne zmeniť politiku výskumu a inovácií, aby sa stala atraktívnejšou a konkurencieschopnejšou. Prehľad o najnovšom vývoji prináša v tomto blogovom článku Michaela Kršková, riaditeľka pre inovácie na Úrade vlády SR.
Slovensko, kedysi považované za sľubného kandidáta na dobiehanie západoeurópskych ekonomík, sa teraz po dvoch desaťročiach, keď sa pri svojom hospodárskom raste spoliehalo na zahraničné investície, ocitá na kritickej križovatke. Uvedomujúc si obmedzenia a riziká spojené s týmto modelom, Slovensko nastúpilo na ambicióznu misiu na podporu domácej produktivity a prilákanie vysokohodnotných zahraničných investícií. Krajina sa zamerala na výskum, vývoj a inovácie ako hnacie sily svojho úsilia o pretvorenie svojej ekonomickej trajektórie a zvýšenie kvality života svojich občanov.
Pri pohľade do budúcnosti si Slovensko stanovilo jasnú víziu do roku 2030, ktorá slúži ako základ pre jeho transformačnú stratégiu, vypracovanú na základe analytických správ o minulej neefektívnosti, ako aj na základe rozsiahleho participatívneho cvičenia, do ktorého sa zapojili stovky zainteresovaných strán. Táto vízia zahŕňa tri kľúčové ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v nasledujúcom desaťročí. Po prvé, Slovensko sa chce posunúť o desať miest v Európskom hodnotení inovácií, benchmarku, ktorý meria inovačnú výkonnosť v členských štátoch EÚ. Tento ambiciózny cieľ odráža odhodlanie krajiny zlepšiť svoje inovačné schopnosti a konkurencieschopnosť v európskom meradle. Po druhé, cieľom Slovenska je výrazne zvýšiť súkromné výdavky na výskum a vývoj (R&D) zo súčasných 0,5 % HDP na 1,2 % HDP, pričom si uvedomuje kľúčovú úlohu, ktorú investície súkromného sektora zohrávajú pri podpore inovácií a technologického pokroku. Spolu s verejnými výdavkami sa Slovensko zaviazalo investovať minimálne 2 % svojho HDP do výskumných a vývojových iniciatív, čím signalizuje svoju pevnú vieru v transformačnú silu výskumu a inovácií.
Slovensko však čelí značným výzvam v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Krajina sa v súčasnosti radí medzi „nových inovátorov“ v európskom hodnotení inovácií, čo naznačuje výrazný rozdiel vo výkonnosti a investíciách v porovnaní s jej vyspelejšími náprotivkami. Nepredvídateľné a nedostatočné financovanie, roztrieštené riadenie politík a únik mozgov – to všetko bráni pokroku v tejto oblasti. Napriek dostupnosti štrukturálnych fondov EÚ zameraných na podporu inovácií, veľké množstvo lokálneho „gold-platingu“, vysoká administratívna záťaž spojená s riadením projektov a vysoká fluktuácia medzi zamestnancami agentúry obmedzili celkový dopad na inovačný ekosystém.
Zefektívnenie financovania – podpora talentov – identifikácia kľúčových sektorov
Uvedomujúc si naliehavú potrebu zmeny, vláda SR schválila v marci 2023 Národnú stratégiu pre výskum a inovácie ako súčasť väčšieho balíka reforiem v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Táto komplexná stratégia sa zameriava na tri kľúčové oblasti. Prvá oblasť má za cieľ výrazne zvýšiť celkové financovanie a zároveň prepracovať systém rozdeľovania a využívania prostriedkov na výskum, vývoj a inovácie. Zefektívnením procesov a zlepšením koordinácie sa Slovensko snaží optimalizovať alokáciu zdrojov a podporiť efektívne investície, aby sa zabezpečilo, že financovanie dosiahne najsľubnejšie projekty a iniciatívy. Medzi prvé štrukturálne úspechy patrí povinné zapojenie medzinárodných posudzovateľov do všetkých grantov nad 200 000 EUR – zlatý štandard pre malé krajiny, aby sa predišlo konfliktom záujmov – a zriadenie reformovanej Rady pre vedu, technológiu a inovácie. Predsedá mu predseda vlády a tvoria ho štyria ministri s právomocou rozdeľovať finančné prostriedky, ako aj desať nezávislých odborníkov na výskum a inovácie. Cieľom tohto hybridného politicko-expertného formátu je zabezpečiť, aby osoby s rozhodovacou právomocou na vysokej úrovni neboli len informované, ale aby sa do navrhovaných zmien osobne zapájali. Výsledkom je, že celý vládny prístup, ktorý stratégia zahŕňa, prúdi zhora. Koordináciou a tvorbou politiky na vysokej úrovni v oblasti výskumu a inovácií bol navyše poverený nový subjekt, Úrad pre výskum a inovácie, ktorý podlieha priamo predsedovi vlády.
Druhá oblasť kladie veľký dôraz na rozvoj a udržanie talentu. Slovensko uznáva, že prosperujúci výskumný a inovačný ekosystém sa vo veľkej miere spolieha na prilákanie a výchovu kvalitných talentov, a to doma aj v zahraničí. Vybrané intervencie zahŕňajú podporu domácich talentov prostredníctvom cielených vzdelávacích programov, stimulov pre spoluprácu medzi akademickou obcou a priemyslom a iniciatív na podporu kultúry inovácií. Okrem toho sa Slovensko snaží prilákať a udržať si existujúce talenty poskytovaním atraktívneho prostredia pre život a prácu výskumníkov a inovátorov s osobitným zameraním na zlepšenie kvality života v slovenských mestách, kde sa sústreďuje väčšina výskumných a inovačných aktivít.
Tretia oblasť stratégie má za cieľ vytvoriť komplexný rámec pre prioritizáciu podpory výskumu, vývoja a inovácií. Vzhľadom na rozsiahlu priemyselnú základňu Slovenska a obmedzenú koncentráciu zdrojov sa stratégia zameriava na spôsoby identifikácie kľúčových sektorov rozvoja. S využitím regionálnej inovačnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) Slovensko v súčasnosti pripravuje svoje prvé misie. Tieto nástroje financovania založené na výzvach zamerajú financovanie na oblasti, ktoré súčasne riešia veľké problémy Slovenska a posúvajú aplikovaný výskum a inovácie vpred. Plán tiež zahŕňa rozvoj transformačných a inovatívnych konzorcií, ktoré spájajú rôzne zainteresované strany, aby spolupracovali na špičkových projektoch. Okrem toho je integrálnou súčasťou tohto rámca mapovanie domácich hodnotových reťazcov na identifikáciu nových ekonomických segmentov a využívanie nástrojov sociálnej inovácie na riešenie kritických spoločenských problémov.
Záväzok Slovenska k ekonomickej transformácii spočíva v budovaní dôvery a podpore spolupráce vo výskume, inováciách a modernej politike. Uznaním výziev a obmedzení minulých prístupov Slovensko podniká proaktívne kroky na riešenie dlhodobých problémov a implementáciu strategických reforiem. Prostredníctvom týchto snáh sa Slovensko snaží postaviť sa ako dynamický a konkurencieschopný hráč v globálnom inovačnom prostredí. Prijatím dôvery, kompetencií a integrity Slovensko kladie základy pre prosperujúcu budúcnosť poháňanú výskumom, inováciami a modernou tvorbou politiky.
Viac informácií:
Slovakia: A New Path Towards Modern Policy Making in Research and Innovation
Zdroj: https://blog.wissenschaftsrat.ch; https://index.sme.sk, zverejnené: 11. 7. 2023, autor: rpa
