Séria popularizačných prednášok Vivat Scientia! Nech žije veda! v Mestskom múzeu v Lučenci pokračovala druhým podujatím. Pútavou prednáškou s názvom Sólo pre technécium sa v utorok 21. februára 2023 publiku predstavil jadrový fyzik a podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i. Prítomnosť špičkového vedca v meste využili aj triedy z Gymnázia B. S. Timravy v Lučenci a Gymnázia vo Fiľakove. V priestoroch radnej sály si predpoludním vypočuli prednášku o jadrových zbraniach a hrozbách, ktoré mali ostať v 20. storočí.
„V takomto krásnom priestore som ešte neprednášal,“ začal svoju predpoludňajšiu prednášku pre študentstvo M. Venhart, ktorý s úsmevom prezradil, že sám nemal ako žiak fyziku rád. Témou prednášky bola podľa slov M. Venharta jadrová fyzika v jej nie príliš peknej podobe, konrétne jadrové bomby, zbrane a hrozby, ktoré mali ostať v 20. storočí.
V úvode nevynechal niekoľko údajov. Hovoril o počte doteraz vykonaných jadrových testov, porovnal silu jednotlivých explózií v dejinách Zeme a prirovnal ich aj k známym vesmírnym udalostiam. Nezabudol ani na vysvetlenie princípov reťazovej reakcie. Študentom tiež predstavil vedecké mená, ktoré významne prispeli k poznaniu v oblasti štiepenia jadra a historické udalosti, ktoré viedli k explóziám v Hirošime a Nagasaki. Hovoril aj o sovietskom jadrovom programe a predstavil rôzne typy jadrových zbraní a nosičov.
Po prednáške študentky a študenti položili vedcovi viacero zaujímavých otázok. Chceli napríklad vedieť, ako vyzerá bežný deň jadrového fyzika, zaujímali sa aj o experimenty, ktoré M. Venhart zrealizoval, boli zvedaví aj na prácu a život v CERN-e.
Hlavnou témou podvečerného vystúpenia v Lučenci bol 43. prvok periodickej tabuľky prvkov – technécium, objavu ktorého predchádzali mnohé historické etapy vo výskume atómov a neskôr rádioaktivity. Ako M. Venhart uviedol, za objavom technécia je jeden úžasný príbeh. Publikum sa dozvedelo viacero zaujímavostí o najvýznamnejších osobnostiach a míľnikoch jadrovej fyziky. Medzi spomínanými osobnosťami nechýbal Wilhelm Conrad Rontgen, Pierre Curie a Maria Curie-Sklodowska, Ernest Rutherford alebo Henry Moseley. Jadrový fyzik okrem toho hovoril aj o objave neutrónu (J. Chardwick), pozitrónu (Carl D. Anderson) a ťažkého vodíka – deutéria (Harold D. Urey).
Nevynechal ani príbeh objaviteľa technécia Emilia Segré, ktorý ho v roku 1937 vytvoril spolu s mineralógom Carlom Perrierom. „Bol to prvý umelo objavený chemický prvok. Začali sa spory o jeho meno, avšak v roku 1937 mal svet úplne iné starosti,“ vysvetlil M. Venhart a zároveň dodal, že nový prvok dostal pomenovanie technécium až v roku 1946.
Tento objav vznikol v dobe, kedy negatívne účinky rádioaktivity na zdravie človeka zďaleka neboli známe. Preto nebolo ničím nezvyčajným, že rádioaktívny materiál, ktorý vedci používali vo svojich experimentoch, dostávali od svojich vedeckých priateľov a spolupracovníkov zo zahraničia poštou v obálke, prípadne si ho zo zahraničných návštev nosili v kufroch. M. Venhart v prednáške bližšie popísal aj tieto okolnosti.
V závere sa M. Venhart venoval medicínskemu využitiu technécia a predstavil krásny príklad, ako sa na Slovensku vďaka vyšetreniu s použitím tohto prvku podarilo vyliečiť mladého pacienta s epilepsiou.
Publikum v diskusii položilo viacero otázok, zaujímalo sa napríklad aj o výskumnú tému M. Venharta, ktorou je štúdium tvarov atómových jadier. Ako skonštatoval M. Venhart: „Veľmi pozitívne ma prekvapila dĺžka diskusie, ktorú táto prednáška rozpútala. Publikum bolo pozorné a sústredené, o čom svedčili aj otázky. Myslím si, že sa nám podaril veľmi dobrý počin v prezentácii Slovenskej akadémie vied, pretože stále dostávam emaily od účastníkov, kde mi ďakujú za to že SAV prišla aktívne aj do ich regiónu.“
Záznam z prednášky je dostupný na konci textu.
Viac informácií:
Link na prednášku pre študentov
Zdroj: https://www.sav.sk, zverejnené: 6. 3. 2023, autor: rpa
