Nemecká vláda Olafa Scholza naplnila jeden z kľúčových bodov koaličnej zmluvy v oblasti komercializácie akademického výskumu. Dala „zelenú“ Nemeckej agentúre pre transfer a inovácie, ktorá má priniesť túžobne očakávaný pružnejší formát štrukturálnej podpory transferu akademického výskumu a inovácií do ich komerčných aplikácií.
Začiatkom tohto roku je očakávaný zrod nemeckej transferovej agentúry, patriacej pod krídla Federálneho ministerstva vzdelávania a výskumu, ako vlajkovej lodi pripravovanej Stratégie pre budúcnosť (Zukunftsstrategie). Ide o jeden z pilierov vládnej podpory výskumu a vývoja, na ktorom sa zhodla koalícia Sociálnej demokracie (SPD), Zelených a Slobodných demokratov (FDP), ktorá ďalej avizuje podporu európskej výskumnej integrácie, zabezpečenie lepších štartovacích podmienok a rozšírenie akademických úväzkov pre začínajúcich výskumníkov.
Nemecká agentúra pre transfer a inovácie (Deutsche Agentur für Transfer und Innovation, DATI) bude v tomto roku operovať s rozpočtom 14,6-milióna EUR, ktorý bude primárne použitý na formálne aj personálne zriadenie agentúry a tiež prípravu a komunikáciu pilotných projektov. Ak sa nenaplnia obavy, že ministerka pre vzdelávanie a výskum Bettina Stark-Watzinger nedokáže zabezpečiť pre sľubované reformy dostatočnú politickú a finančnú podporu, rozpočet by mal podľa predpokladov v nasledujúcich rokoch presiahnuť 50-miliónov EUR.
Vedením DATI je poverený štátny sekretár Federálneho ministerstva vzdelávania a výskumu, ktorým sa v júni 2022 stal Mario Brandenburg, ktorý bol v minulom vládnom období členom parlamentného výboru pre hodnotenie vzdelávania, výskumu a technológií, digitálnej agendy a študijnej komisie pre umelú inteligenciu. Nielen Brandenburgov politický profil, ale aj skúsenosti s komerčnou implementáciou cloudovej architektúry predznamenávajú jednu z hlavných premis vzniku agentúry: dôraz na decentralizáciu a digitalizáciu transferu.
Predpoklady vzniku agentúry DATI
Diskusie o potrebnosti federálnej agentúry, ktorá by uľahčila transfer znalostí a technológií v kontexte prísnych regulácií a robustných administratívnych požiadaviek verejného financovania, majú v Nemecku, a napokon aj v Česku, relatívne dlhú históriu.
Jednou z hýbných síl tejto debaty bolo paradoxné zaostávanie Nemecka, inak silného európskeho inovátora s vysokými výdavkami na vedu a výskum (od roku 2017 presahujú 3 % HDP a podľa koaličnej zmluvy by mali smerovať k 3,5 % v roku 2025), konkrétne v kategórii jednoduchosti zakladanie startupov. Napríklad podľa Európskeho inovačného skóre (EIS) dosiahla vládna podpora biznisu v oblasti výskumu a vývoja iba 40 % európskeho štandardu a výdavky rizikového kapitálu podpriemerných 90 %.
Na túto situáciu už skôr reagovalo niekoľko iniciatív, ktoré sa pokúsili vyplniť štrukturálny nedostatok národného koordinátora divergentných aktivít. Ich spoločným menovateľom bolo to, že napriek podpore akademickej obce a ďalších zúčastnených nezískali politický mandát, ktorý je závislý od konsenzu v horúcej otázke verejného financovania komerčných projektov.
Patrili k nim aj projekty koaličných strán. V roku 2017 FDP spolu s niektorými univerzitami neúspešne presadzovala založenie Nemeckej transferovej komunity, načo Zelení v roku 2021 predstavili federálnu iniciatívu D. Innova. S byrokratickými prekážkami sa dokonca stretla aj vládna Federálna agentúra pre prevratné inovácie (Die Bundesagentur für Sprunginnovationen, SPRIND) založená v roku 2019, ktorej problémy sa súčasná vláda zaviazala riešiť.
Ciele a dynamika DATI
V podstatných rysoch agentúra nezaprie inšpiráciu britským modelom založeným na sieti regionálnych klastrov a synergiách medzi univerzitami orientovanými na aplikované vedy na jednej strane a start-upmi či malými a stredne veľkými podnikmi na strane druhej.
Akceleráciu transferu poznatkov a technológií z akademickej sféry, teda primárny cieľ agentúry, má umožniť najmä výrazná redukcia podmienok pre zakladanie spin-offov, ktoré najmä podľa zástupcov súkromného sektora blokujú komplikované a ťažkopádne programy financovania, vyžadujúce takmer pedantské reportovanie a smerujúce skôr k napĺňaniu krátkodobých cieľov.
Na mikroúrovni by sa agentúra mala zasadiť o efektívne financovanie lokálnych transferových služieb, rozvoj informačnej bázy, prehlbovanie networkingu alebo o vytváranie stimulov pre vstup rizikového kapitálu do start-upov. Iniciáciou a podporou týchto aktivít budú poverení koordinátori tzv. inovačných regiónov, ktorí by mali účinnejšie mapovať a vyhodnocovať miestne špecifické potreby a impulzy, ktoré zanikajú v administratívnej mašinérii spolkových krajín.
Aj preto nebude činnosť agentúry podriadená iba technologickým či marketingovým ohľadom. Zapoja sa do nej aj odborníci a zástupcovia verejnosti, ktorí sa budú podieľať na hodnotení sociálnych a etických konsekvencií daného transferu.
Naopak, z federálneho hľadiska by DATI malo zabezpečiť zjednotenie a rozšírenie už dostupných dotačných titulov naprieč rezortmi, začleniť relevantné nástroje, ktorým je potrebný rámcový program Innovative Hochschule, ale tiež využiť existujúce partnerstvo medzi univerzitami a lokálnymi inovačnými ekosystémami. A navyše by sa agentúra mala stať dôležitým poskytovateľom opory pre výskumné start-upy prenikajúce na medzinárodné trhy.
Širší zmysel vzniku DATI
Motivovať stále skôr konzervatívne nemecké akademické prostredie na zakladanie spin-offov by podľa Maria Brandenburga mala tiež možnosť založiť spin-off digitálnou cestou. V druhom slede by tak malo medzi výskumníkmi dôjsť k osvojovaniu podnikateľského étosu.
Zmyslom DATI teda nie je len štrukturálny update či reforma verejného financovania, ale aj posun hodnotového nastavenia u pretendentov politiky vedy a výskumu a premena univerzitnej kultúry po americkom vzore, t .j. smerom k priamočiarejšiemu zameraniu na ekonomické a spoločenské benefity.
Nakoľko bude nová agentúra vo svojom počínaní úspešná, závisí však aj od toho, či sa jej podarí udržať a naďalej posilňovať politickú podporu, ktorá jej tzv. rozviaže ruky, aby mohla progresívne upínať verejné a ľudské zdroje ku komerčným aktivitám a pritom reagovať na okamžité pohyby inovačného ekosystému na všetkých jeho úrovniach.
Zdroj: https://vedavyzkum.cz; https://www.bmbf.de, zverejnené: 20. 1. 2023, autor: rpa
