Rakúska spoločnosť pre podporu výskumu (FFG) má v úmysle od budúceho roka podporovať prevratné inovácie pomocou vlastného programu. FFG sa bude uchádzať o prostriedky vo výške 15-miliónov EUR od Fonds Zukunft Österreich, ktorý na aktuálny rok sprístupnil celkovo 145,96-milióna EUR. Agentúre APA to vysvetlila generálna riaditeľka FFG Henrietta Egerth na panelovej diskusii v rámci príprav na podujatie Alpbach Technology Talks.
“Distuptive”, t. j. radikálna inovácia musí prísť sama od seba a samozrejme, nemôže byť nariadená zhora. Ako uviedla Egerth: „Ale to, čo tu chceme urobiť, je poskytnúť väčšiu podporu ekosystému, v ktorom sa prevratné inovácie môžu najlepšie rozvíjať, a tiež ich podporovať systematickejšie.” Uzávierka prihlášok formátu je do konca októbra 2022 a rozhodnutie o udelení podpory by malo padnúť v roku 2022.
Ako dodala Egerth: „Dúfame, že dostaneme čo najviac peňazí, minimálne 15-miliónov EUR by bola želaná suma.“ Cieľom je v roku 2023 sprístupniť program financovania, ktorý má technologické zameranie, no napriek tomu sleduje široký prístup a zahŕňa napríklad sociálne inovácie.
Minister hospodárstva Martin Kocher v rámci diskusie identifikoval „zlomový bod z hľadiska výskumu“. Zatiaľ čo inovácie jednoducho vznikli pred dobrými 20 rokmi, dnes existujú aj silnejšie strategické usmernenia z EÚ, pokiaľ ide o smer, ktorým by sa mal výskum uberať. Výskum a vývoj by zároveň mohol mať silnejšiu politickú zložku vzhľadom na ukrajinskú vojnu a iné krízy. V neposlednom rade si premena energetického systému na obnoviteľné energie vyžaduje prevratné technológie. Rakúsko vidí v dobrej pozícii, ale čelí veľkým výzvam konať v tomto novom prostredí.
Investor Hermann Hauser vidí do budúcnosti tri „kruhy technologickej suverenity“: USA, Európu a Čínu. Všetci ostatní, najmä Spojené kráľovstvo, by si museli vybrať, do ktorého z týchto kruhov chcú patriť. Tí, ktorí sami nemajú dôležité technológie alebo k nim majú prístup prostredníctvom nezávislých štátov, sa stávajú závislými. Ako uviedol Hauser: „Tento asymetrický tlak môže byť rovnako veľký ako vojenská okupácia v minulosti.“ Aby Európa obstála v tejto technologickej konkurencii, musí viac riskovať a poskytnúť viac peňazí na rast mladých spoločností. Ďalej dodal: „Najväčším rizikom Európy je, že dostatočne neriskujeme. V Európe máme viac startupov ako v USA. Nemáme problém so spustením, máme problém so škálovaním.“
Výskumník komplexnosti Stefan Thurner poukázal na to, že prevratné inovácie nestačí generovať len s peniazmi, ale predovšetkým s interakciou šikovných „hláv“. Ako dodal: „Otázkou je, aké je kritické množstvo, aby sa región stal dobrým? Talentovaní ľudia odchádzajú tam, kde sú tí najlepší.“ Nie je teda rozhodujúce, či si krajina polepší o niekoľko miest v inovačnom rebríčku alebo či sú univerzity niekde medzi stovkami najlepších na svete. „Najlepší študenti nechodia na univerzitu, ktorá je až na 400. mieste,“ odkázal Thurner na takzvaný „Matthewov efekt“, podľa ktorého často stačí len malá skupina úspešných hercov, aby prilákali tie najlepšie mysle ako napr. magnet.
Aj pre Egerth by sa na univerzitách toho malo stať oveľa viac, pokiaľ ide o spin-off a transfer znalostí. Ako uviedla: „Univerzity sú stále veľmi pomalé.“ Len máloktorým ústavom sa podarí založiť spin-offy priebežne a tam je to často len vďaka jednotlivcom, ktorí to robia „viac ako ako hobby“. Ďalej dodala: „Musíme tu urobiť viac a nezostať v pohodlnej priemernosti.“
Zdroj: FFG, https://www.news.at; zverejnené: 26. 8. 2022, autor: rpa
