Zo sedemročnej eurofondovej alokácie na finančné nástroje pôjde 5-6 % prostriedkov. Európska investičná banka na návratnú pomoc odporúčala vyčleniť dvakrát toľko. Štát ale finančné nástroje ako úvery alebo priame kapitálové vstupy ide využiť aj v pláne obnovy či poľnohospodárskej politike.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) finišuje prípravu nového eurofondového obdobia. Na konci apríla skončilo pripomienkové konanie k Programu Slovensko, základnému dokumentu pre nastavenie čerpania peňazí z fondov EÚ na obdobie 2021 až 2027.
Ide o veľmi široký dokument, ktorý dopodrobna rozpisuje, koľko prostriedkov potečie do jednotlivých oblastí a priorít, ako si peniaze rozdelia regióny, ale tiež koľko z nich pôjde na návratnú finančnú podporu, teda takzvané finančné nástroje.
Tie môžu mať podobu zvýhodnených úverov, záruk alebo eurofondy štát investuje do projektov priamo – na rozdiel od grantovej pomoci ale aj s vidinou návratu investície. Finančné nástroje pre štát spravuje štátny investičný fond Slovak Investment Holding (SIH).
Eurofondy na finančné nástroje Slovensko využíva už v dobiehajúcom programovom období. Osvedčili sa a tak s nimi štát počíta aj v novom programovom období.
Z jedného eura tri
Rezort regionálneho rozvoja v Programe Slovensko ale okrem hodnotenia finančných nástrojov v predošlom programovom období neuvádza, či sa v ďalších rokoch na nich niečo zmení. Upozorňuje na to v pripomienkach aj ministerstvo investícií, ktoré od MIRRI žiada vysvetliť spôsob, ako sa budú implementovať v nasledujúcich siedmich rokoch.
Ako odôvodňuje opodstatnenie ich znovuzavedenia ministerstvo: „Financovanie investičných priorít Slovenska prostredníctvom finančných nástrojov predstavuje udržateľnejší spôsob pomoci s menším negatívnym zásahom do trhu. Umožňuje poskytovať prostriedky opakovane za výhodnejších podmienok ako sú trhové podmienky.“ Ďalšou výhodou je, že sa dajú využívať opakovane a vedia tak podporiť viac projektov.
Z Programu Slovensko nie je zatiaľ ani jasné to, koľko peňazí z nových eurofondov pôjde na návratnú podporu.
V predošlom období vláda finančné nástroje vo fondoch EÚ zaviedla v roku 2015, čiže dva roky po jeho štarte. V jednotlivých operačných programoch sa vtedy na finančné nástroje dokopy našlo zhruba 400-miliónov EUR, čo boli približne tri percentá z vyše 13-miliardovej eurofondovej alokácie. Ministerstvá na ne neskôr – najmä v súvislosti s pandémiou a finančnou pomocou postihnutých podnikov – vyčlenili aj ďalšie peniaze, až sa objem návratnej pomoci vyšplhal na miliardu EUR.
Európska investičná banka (EIB) vláde navrhuje, aby alokáciu na návratné investície na obdobie 2021 až 2027 ešte výrazne zvýšila. Banka skúmala, aké investičné medzery má Slovensko v jednotlivých oblastiach ekonomiky a ako by ich vedeli vyplniť práve finančné nástroje. Na sedem rokov z eurofondov na ne napokon odporúča vyčleniť až 1,46-miliardy EUR.
Prvotná alokácia na finančné nástroje bude približne polovičná. Vyplýva to z reakcie MIRRI na otázky portálu EURACTIV Slovensko. Rezort očakáva, že v okamihu schválenia Programu Slovensko sa na návratné investície vyčlení 600 až 750-miliónov EUR. V hornej hranici je to teda zhruba 6 % z 12,3-miliárd EUR, ktoré Slovensko bude môcť čerpať z nových fondov EÚ. Nedá sa ale vylúčiť, že tak ako v predošlom období, vláda túto alokáciu v priebehu eurofondového cyklu navýši.
MIRRI očakáva, že tieto peniaze dokážu na seba nabaliť súkromné zdroje a do ekonomiky dostať až 2,2-miliardy EUR. Ako uviedlo ministerstvo: „To znamená, že Slovensko má jedinečnú možnosť každé euro z rozpočtu EÚ premeniť až na tri eurá.“
Mechanizmus implementácie finančných nástrojov sa nezmení. Bude ich naďalej riadiť SIH, ktorý podľa MIRRI nadobudol bohaté skúsenosti s návratnou formou pomoci. Obnovu bytových domov bude mať tak ako doteraz na starosti Štátny fond rozvoja bývania.
Kým granty z eurofondov by mala slúžiť hlavne na podporu verejných inštitúcií, finančné nástroje by sa, ako tvrdí rezort, mali prednostne využívať na projekty podnikateľov.
Zlaté obdobie pre návratnú pomoc
Finančné nástroje štát ide rozšíriť aj mimo eurofondy. Od roku 2023 sa takisto využijú v Spoločnej poľnohospodárskej politike. Ministerstvo pôdohospodárstva z nej plánuje na pomoc farmárom s úvermi vyčleniť 300-miliónov EUR, od čoho očakáva, že do sektora dostane ďalších takmer 800-miliónov EUR.
S finančnými nástrojmi už ráta aj Národný plán obnovy a odolnosti pri financovaní výskumu, vývoja a inovácií. Predbežne sa v ňom počíta s troma rôznymi finančnými nástrojmi v hodnote 38,4-milióna EUR. Tie podporia podniky s digitálnymi a zelenými inováciami, ktoré majú dlhodobý rastový potenciál: viac ako 14-miliónov EUR bude štát priamo investovať do začínajúcich startupov, rovnakú sumu do firiem v expanzii a 9-miliónov EUR podnikom poskytne cez mikroúvery.
Cieľom vlády je podporiť do roku 2026 najmenej 150 firiem.
Ako vysvetľuje Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) pôsobiaca pod úradom vlády: „Očakáva sa, že tieto firmy budú významne investovať aj do výskumu a vývoja. Etablovanie týchto spoločností tak môže posilniť výskumno-vývojové prostredie na Slovensku.“
Implementačný mechanizmus bude podobný ako pri eurofondoch vrátane kľúčovej úlohy Slovak Investment Holding. Plán obnovy sa ale riadi inými, vo všeobecnosti jednoduchšími pravidlami, čo by oproti fondom EÚ malo uľahčiť aj čerpanie finančných nástrojov.
Pri obidvoch zdrojoch ale platí to, že prijímatelia budú môcť finančné nástroje kombinovať s grantmi. Ako odpovedá NIKA: „Nie je však možné spojiť všetky metódy financovania do jedného projektu, ktorý by sa riadil pravidlami pre finančné nástroje. Každý separátny projekt sa riadi pravidlami zodpovedajúcimi danému mechanizmu, cez ktorý je financovaný.“
V eurofondoch sa počíta s kombináciou návratnej a nenávratnej pomoci v rámci jednej operácie. Ako doplňuje MIRRI: „Skúsenosti s finančnými nástrojmi preukázali, že model kombinácie návratnej a nenávratnej pomoci v jednej operácii je rýchlejší, flexibilnejší a kvalitnejší ako model dvoch operácií. Finančné nástroje majú jednoduchšie pravidlá ako grantová pomoc. Zmluvy s finančnými sprostredkovateľmi by mali zároveň obsahovať možnosť uplatnenia opcie.“
Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 2. 6. 2022, autor: rpa
