Vybudovanie „Európskeho výskumného priestoru“ (ERA) je veľkou výzvou. Konferencia EÚ nám ukázala, aké ťažké to v skutočnosti je.

Už 21 rokov sa Brusel snaží presadzovať to, čo nazýva Európsky výskumný priestor: EÚ, kde „výskumníci, vedecké poznatky a technológie voľne obiehajú“. Na konferencii EÚ, ktorá sa uskutočnila 26. – 27. októbra 2021 v Slovinsku dostala táto myšlienka nový impulz. Prekážky pokroku však stále existujú a to by malo záležať na tisíckach výskumníkov a technologických podnikateľov v celom bloku.

ERA má byť akýmsi jednotným trhom pre talenty a nápady, ktorý spája výskumné politiky a programy krajín EÚ, napomáha cezhraničnej spolupráci, medzikontinentálnej konkurencii a všeobecnému budovaniu výskumných kapacít. Podľa Európskej komisie krajiny vynakladajú každý rok okolo 800-miliónov EUR, čo je skromná suma vzhľadom na celkové financovanie výskumu a vývoja v miliardách, na spoločné programy výskumu a vývoja v dôsledku úsilia ERA. Ale váhavosť ďalej centralizovať tvorbu politiky v oblasti výskumu, zvýšiť národné rozpočty alebo spory s autonómnym sektorom to ešte viac sťažili.

V roku 2018 sa vlády EÚ dohodli na reštarte; a súčasná Európska komisia sľubuje, že nové vydanie uľahčí koordináciu vnútroštátnych politík a bude lepšie reagovať na potreby občanov vrátane potrieb výskumníkov. Aby sa o tom ministri porozprávali, slovinské predsedníctvo EÚ usporiadalo konferenciu aj online a v Brdo pri Kranju neďaleko hlavného mesta Slovinska Ľubľany. S lichotivým názvom „Hľadanie „spoločnosti 3. tisícročia riadenej znalosťami“, skromnejšou úlohou účastníkov bolo priniesť nápady, ako by prepracovanie mohlo zlepšiť výskumné zariadenia, kariéru, otvorenosť a ekonomické výhody.

Tieto návrhy sa preberú na stretnutí ministrov výskumu EÚ, ktoré sa uskutoční 26. novembra 2021. Skutočné dokončenie ERA si však vyžaduje odhodlanie všetkých vlád, pretože nedostatočná integrácia EÚ nad rámec výskumu, napríklad v oblasti sociálneho zabezpečenia a služieb, znemožňuje dokončiť čo i len základy. To však nebola prekážkou, aby ministri pre výskum povedali konferencii to, čo chce počuť.

Sľuby, sľuby

Slovinská ministerka pre vedu Simona Kustec uviedla, že „viac než dôrazne“ podporuje cieľ, aby krajiny EÚ investovali aspoň 3 % národného HDP do výskumu a vývoja, bez toho, aby uznala, že Slovinsko, ako aj EÚ ako celok, ho sústavne neplní (priemer EÚ je v súčasnosti 2,2 % a Slovinsko dosahuje 2 %). Nezáväzný pakt, ktorý má byť podpísaný ako súčasť pravidiel nového ERA koncom roka 2021, to pravdepodobne nezmení.

Švédsko, jedna z mála vzorových krajín, chcelo ukázať, ako sa to dá dosiahnuť. Jeho ministerka pre výskum Matilda Ernkrans zožala potlesk po tom, čo na konferencii povedala, že jej vláda v roku 2021 zvýšila svoje verejné výdavky na výskum a inovácie deväťkrát v porovnaní s prvým rokom predchádzajúceho štvorročného rozpočtu. Ďalej uviedla, že tajomstvom tohto pozdvihnutia bolo prepojenie financovania výskumu s inými politickými príčinami, ako napríklad stať sa „prvou krajinou blahobytu bez fosílií“ a reagovať na COVID-19. To pomáha získať ďalšie politické frakcie a ministerstvo financií. Ako dodala: „Ak chcem mať viac peňazí, viac ľudí musí vedieť prečo.“

Časťou problému je zmätok o myšlienke. Existuje toľko odpovedí na to, na čo je ERA, koľko ľudí sa môžete opýtať. Prechádzka medzi dvojhodinovými workshopmi na konferencii bola závratnou lekciou o zložitosti zosúladenia politiky v už tak anarchickom sektore na národnej úrovni.

Zmätok v správnom rozsahu a rozsahu ERA však prichádza aj zhora nadol.

Paul Rübig, bývalý europoslanec, hovoril na paneli o tom, ako 2-miliardy ľudí na svete nemajú prístup k čistej pitnej vode. Tragédia, ale nie taká, ktorú môže integrácia výskumu ľahko vyriešiť.

Francúzska ministerka výskumu Frédérique Vidalová odpovedala na otázku o medzinárodných vzťahoch odkazom na „strategickú autonómiu“ EÚ, čo je rovnako elastický koncept ako ERA, ktorý však vždy dáva prednosť bezpečnosti a ekonomickým záujmom. V odpovedi na rovnakú otázku Ernkrans namiesto toho zdôraznila potrebu otvorenosti.

Na workshope o vedeckej kariére si vypočuli zamestnanci rakúskeho a francúzskeho ministerstva výskumu, ktorí odbočili od témy a naznačili štedré financie na excelentný výskum v ich príslušných stánkoch.

Ako sa pohnúť vpred?

To všetko robí z ERA ťažký politický projekt, ktorý treba presadiť. V súčasnosti sa zapálení výskumníci musia spoliehať na svoje hostiteľské organizácie, ktoré im pomôžu spolupracovať s ostatnými európskymi kolegami. Berthold Neizert zo Spoločnosti Maxa Plancka na paneli uviedol, že mnoho takýchto organizácií sa správa ako by ERA už existovala.

Helga Nowotny, bývalá šéfka Európskej rady pre výskum (ERC), zamerala svoj hlavný prejav na neistotu mladých výskumníkov a navrhla, aby si vytvorili vlastnú stabilitu na hranici vedy zakladaním startup spoločností. Radikálnejšie povedala, že výskumníkom by sa mohol udeliť špeciálny štatút, ako sú bankári alebo tí v medzinárodných organizáciách, aby im pomohli získať zamestnanecké výhody v zahraničí.

Ako ďalej uviedla Nowotny: „Keď dosiahnete vek 50 rokov, nemôžete sa hýbať, mobilita sa zastaví, pretože si nemôžete vziať so sebou dôchodok.“

Ale možno najvýraznejší zásah prišiel od švédskej ministerky Ernkrans, ktorá na pódiu pred písmenami vysvetľujúcimi hashtag ERA Twitter uviedla, že táto skratka je „len ďalšie krátke slovo, ktoré nikto mimo tejto miestnosti nepozná“.

Keď niečo patrí všetkým a zahŕňa všetko, nikto to nepreberá do vlastníctva. Bez ohľadu na to, ako sa zmení jeho riadenie, bez širšej fanúšikovskej základne môže ERA navždy zostať slovami na stránke.

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://slovenian-presidency.consilium.europa.eu, zverejnené: 8. 11. 2021, autor: rpa