Členské štáty EÚ musia mať jasno o konkrétnych možnostiach financovania univerzít v národných plánoch obnovy, uvádza sa v novej správe Európskej asociácie univerzít (EUA).
Keďže väčšina národných plánov je predložená a schválená, Európska komisia začína realizovať prvé platby z fondu vo výške 750-miliárd EUR. Univerzity môžu veľa prispieť, ale potrebujú viac informácií o financovaní, ktoré bude k dispozícii.
V roku 2020 sa členské štáty prvýkrát v histórii EÚ dohodli, že nechajú Komisiu požičiavať si peniaze a spravovať päťročný fond, ktorý bude prebiehať od roku 2021 do roku 2026, investovať do projektov, ktoré bloku pomôžu transformovať jeho ekonomiku zvýšením investícií do zelených a digitálnych technológií.
Pre členské štáty existuje obmedzený časový rámec na investovanie do štrukturálnych reforiem, ale mnohé krajiny zahrnuli do svojich plánov projekty určené univerzitám, pričom k niektorým širším navrhovaným investíciám môžu mať prístup aj univerzity.
V správe agentúry EUA sa tiež uvádza, že niektorým reformám univerzít v plánoch chýbajú míľniky implementácie a ukazovatele hodnotenia.
Krajiny plánujúce reformy správy a riadenia neposkytujú rozsiahly popis plánovaných zmien a niekedy sa jednoducho odvolávajú na široké ciele, ako napríklad „posilnená autonómia univerzít“.
Thomas Estermann, riaditeľ pre správu, financovanie a rozvoj verejnej politiky v EUA, uviedol, že každý z národných plánov obnovy je koncipovaný veľmi odlišne, čo sťažuje posúdenie a porovnanie ich vplyvu na univerzitný sektor. Ako dodal: „Niektoré majú tisíce strán, iné sú menej popisné.“
Niektoré krajiny zaradili univerzity ako konkrétnych príjemcov. Rakúsko napríklad vybuduje na Viedenskej univerzite inštitút precíznej medicíny. Cyprus pridelí peniaze na obnovu na modernizáciu obnoviteľnej energie a testovanie inteligentných sietí na Cyperskej univerzite, zatiaľ čo Slovinsko zrekonštruuje budovy a infraštruktúru na školách lekárskej a veterinárnej medicíny na Univerzite v Ľubľane.
Rumunské univerzity môžu požiadať o granty na digitalizáciu a inteligentnú špecializáciu spolu 224-miliónov EUR. Slovensko vyčlenilo 213-miliónov EUR na zlepšenie výkonnosti svojich univerzít a na reformu financovania, hodnotenia, akreditácie a správy vysokých škôl.
V iných krajinách však tieto plány mohli byť transparentnejšie a čitateľnejšie pre spoločnosť ako celok. Ako uviedol Estermann: „Musíte kopať trochu hlbšie a zistiť, či univerzity profitujú [z plánu obnovy].“
Väčšina krajín tiež zahrnula stratégie na zefektívnenie verejnej infraštruktúry alebo plány na zvýšenie kvalifikácie a rekvalifikácie svojej pracovnej sily. Ako dodal Estermann: „Môžu tam byť veci, ktoré sú skryté a ktoré univerzity nemusia zachytiť.“
Viac informácií:
NextGenerationEU: What do National Recovery and Resilience Plans hold for universities?
Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://eua.eu, zverejnené: 11. 10. 2021, autor: rpa
