Očkovacie kampane proti koronavírusu sľubujú skoré ukončenie pandémie. Vedci sa však obávajú, že to vytvorí prostredie, v ktorom sa môžu šíriť kmene vírusov odolných voči očkovaniu. Medzinárodný tím vedcov pod vedením Simona Rellu z Inštitútu vedy a technológie v Rakúsku vyvinul model, v ktorom sa na konci očkovacej kampane riziko šírenia vírusu odolného voči očkovaniu dramaticky zvyšuje. Ich výsledky boli publikované v Nature Scientific Reports.

V novom výskume vedci zistili, že k vzniku kmeňa koronavírusu, ktorý by bol odolný proti súčasným vakcínam, dochádza najmä vtedy, ak je veľká časť populácie očkovaná, ale jeho prenos je nekontrolovaný.

Začarovaný kruh bez kolektívnej imunity

Tím vedený výskumníkmi z Inštitútu vedy a technológie v Rakúsku vypočítal riziko vzniku kmeňa odolného proti vakcínam podľa rôznych scenárov podľa upraveného modelu prenosu SARS-CoV-2. ústredným bodom každého scenára bola miera absorpcie očkovacej látky v rámci 10 miliónov obyvateľov v priebehu troch rokov a rozsah ako, v akom majú vplyv na nefarmaceutické intervencie, ako je nosenie ochrany tváre a sociálny dištanc.

Nie je prekvapením, že taká miera očkovania, pri ktorej každý dostane potrebné množstvo dávok v čo najkratšom čase, by smrtiacemu koronavírusu poskytlo niekoľko príležitostí na náhodný vývoj génov rezistentných na protilátky. Na druhej strane, nespútane šírenie mutujúceho vírusu cez nechránenú populáciu dáva patogénu veľa šancí, ktoré mu môžu pomôcť preskočiť medzi viacerými hostiteľmi s vyššou účinnosťou.

Ako vysvetlila virologička Tatiana Betáková z Biomedicínskeho centra SAV a z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského: „Hrozba vzniku rezistentného kmeňa je tu od samého začiatku a neustále na to upozorňujeme, že treba očkovať čo najviac ľudí v čo najkratšom čase. Nezaočkovaní ľudia sú rezervoárom vírusu, ktorý sa vďaka nim môže úspešne šíriť v populácii. A čím viac hostiteľov vírus nainfikuje, tým viac mutácií vzniká.“

Pripomenula, že v dôsledku súčasných mutácií môže vírus infikovať aj tých, ktorý už covid prekonali, ako aj zaočkovaných ľudí, u ktorých zatiaľ nespôsobuje závažné ochorenie, ale môže efektívne mutovať, aby lepšie unikol imunitnému systému.

Ako dodala Betáková: „Kým nedosiahneme kolektívnu imunitu, budeme blúdiť v začarovanom kruhu a vírus bude pre všetkých predstavovať neustálu hrozbu.“

Prísny sociálny dištanc

Ako dokazujú výsledky rakúskych vedcov, logicky to vychádza tak, že najzradnejší druh patogénu, ktorý by sa vyvíjal, aby sa zákernejším spôsobom vyhýbal nášmu imunitnému systému by vznikol v populácii, kde nie je nikto očkovaný. Ako uviedli rakúski vedci: „Výsledok našej analýzy však je, že k najvyššiemu riziku vzniku rezistetného kmeňa dochádza vtedy, ak je veľká časť populácie už očkovaná, ale prenos nie je kontrolovaný.“

Konkrétnejšie, v situáciách, kde sa môže šíriť vznikajúci kmeň, k nemu dôjde, keď je približne 60 % z modelu 10 miliónov občanov úplne imunizovaných. Mať takmer dve tretiny populácie plne zaočkovaných sa môže zdať ako vhodný čas zhodiť rúško či respirátor a objať svojich blízkych na oslavu novoobjavenej slobody. Na základ predpovedí podľa tohto modelu bohužiaľ nemôže byť horší čas na poľavenie úľavy.

Ako radia vedci: „Jednoduchým odporúčaním, ako udržať prenos na nízkej úrovni, aj keď je veľká časť populácie očkovaná, je zavedenie akútnych nefarmaceutických pravidiel, teda prísne dodržiavanie sociálneho dištancu počas primeraného časového obdobia. To by umožnilo vyhynutie vznikajúcich línií rezistentných kmeňov.“ Vakcíny podľa nich, samozrejme, zohrávajú ústrednú úlohu v tom že sa všetci vraciame k menej obmedzenému životu. Ako ďalej varujú vedci: „Stratégia však nie je taká, že by sme mohli zložiť nohu z plynu, keď sa blížime k cieľovej čiare. Teraz je čas zdvojnásobiť ochranu, aby sa z ťažkosti, ktoré sme prežili, nestali márne obete.“

Ako uviedla Betáková: „Určite je potrebné nosiť v uzatvorených verejných priestoroch rúška a obávam sa, že čoskoro prejdeme na respirátory.“ Pripomenula, že delta variant, ktorý už u nás prevláda, sa množí rýchlejšie a ľudia uvoľňujú pri dýchaní a rozprávaní tisíckrát viac infekčných vírusových častíc, ako to bolo pri alfa variante. Ako dodala Betáková: „Iba 10 % zaočkovaných dokáže nainfikovať ďalších ľudí. U nás však máme stále veľa nezaočkovaných, a tak sa vírus môže takpovediac neobmedzene šíriť.“

Viac informácií:

Rates of SARS-CoV-2 transmission and vaccination impact the fate of vaccine-resistant strains

Zdroj: https://science.hnonline.sk; https://ist.ac.at, zverejnené: 11. 8. 2021, autor: rpa