Počas festivalu Pohoda on the Ground sa uskutočnila séria diskusií s názvom ESET Science talk. Každý podvečer sa mohli návštevníci tešiť na diskusiu o aktuálnej vedeckej, ale aj spoločenskej téme, so zaujímavým hosťom. Pripravili sme pre vás krátky súhrn toho najzaujímavejšieho z každej diskusie.
SÚ NEUTRÍNA KĽÚČOM K POCHOPENIU VESMÍRU?
Dátum: 8.7. o 17:30
Moderátorka: Zuzana Vitková, reportérka Denníka N
Profesor RNDr. Fedor Šimkovic, CSc., teoretický fyzik pôsobiaci na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, priblížil účastníkom Pohoda on the Ground a online publiku dosiaľ plne neprebádaný svet neutrín.
Neutríno je najrozšírenejšia častica vo vesmíre, o ktorej vedecká komunita vie už 90 rokov, avšak doposiaľ nepozná jej základné vlastnosti. Neutrína sú v nás a všade navôkol. Ich najsilnejším zdrojom je Slnko a keďže sú najrozšírenejšou časticou, zásadne ovplyvňujú chod vesmíru. Profesor Šimkovic považuje ich výskum za veľmi zaujímavý a plný potenciálu, keďže, aj keď je ich súvis s vesmírom veľmi široký, ich vlastnosti a správanie sú pre vedeckú komunitu stále z veľkej časti záhadou. Dôkladné štúdium neutrín má však potenciál pomôcť vedcom hlbšie porozumieť nášmu blízkemu vesmíru a jeho zdrojom.
Profesor Šimkovic, okrem iného, opísal čo ho priviedlo k výskumu neutrín, jeho doterajšiu participáciu na vedeckých projektoch, ako aj aktuálnu pracovnú činnosť doma a v zahraničí. Jeho cieľom je v budúcnosti zrealizovať tri svetové neutrínové experimenty aj v našej krajine, a tým dostať neutrínovú fyziku aj na Slovensko.
AKO NÁS ŽIVOT NA ZEMI PRIPRAVUJE NA ŽIVOT VO VESMÍRE
Dátum: 9.7. o 17:30
Moderátorka: Lucia Lackovičová
Podvečer na festivale Pohoda on the Ground priniesol zaujímavú diskusiu s Dr. Michaelou Musilovou, úspešnou astrobiologičkou so zameraním na výskum extrémofilných organizmov. Aktuálne, okrem iného, riaditeľka HI-SEAS na Havaji, Dr. Musilová opísala svoju fascináciu organizmami žijúcimi v rôznych pre človeka extrémnych podmienkach, ako napríklad príliš vysokých alebo nízkych teplotách, prípadne mimoriadne kyslých alebo zásaditých prostrediach. Vo vedeckej komunite sa domnievajú, že podobné extrémne podmienky by mohli existovať aj na Marse, a teda by v nich mohli vedci skoro nájsť extrémofilné mikróby podobné tým na Zemi.
Dr. Musilová taktiež priblížila poslucháčom niektoré výskumy, na ktorých sa doposiaľ podieľala, napríklad v Yellowstonskom národnom parku v USA, na Špitzbergoch alebo v Japonsku. Vzorky týchto organizmov odoberá v extrémnych zemských podmienkach, ako napríklad na povrchu odľahlých ľadovcov v Grónsku, kde v mimoriadne nízkych teplotách s tímom vedcov odoberali vzorky buď priamo z povrchu ľadu alebo z jeho vnútra. Následne realizuje rôzne biochemické experimenty s cieľom preskúmať vlastnosti a správanie týchto nájdených extrémofilov. Jej výskum mikróbov žijúcich na ľadovcoch viedol k skupinovej publikácii teórie v prestížnom vedeckom žurnáli Nature Geoscience.
Na záver sa dotkla aj témy možnej, no neúmyselnej, kontaminácie iných planét zemskými mikróbmi a terraformovania Marsu. Etike vo výskume a medzinárodným kozmickým dohodám pripisuje veľký význam, a preto podporuje medzinárodnú snahu o postupnú reguláciu činností krajín a jednotlivcov vo vesmíre.
PREČO ĽUDIA VERIA NEZMYSLOM?
Dátum: 10.7.2021 o 17:30
Moderátor: Peter Ohrajter, ESET
Tretia diskusia ESET Science Talk priamo z festivalu Pohoda on the Ground priniesla offline publiku ako aj online poslucháčom množstvo zaujímavých informácií zo sféry pravda na internete. Vedení moderátorom Petrom Ohrajterom, Vladimíra Kurincová Čavojová a Vladimír Šnídl diskutovali na tému dezinformácií, hoaxov a šírenia konšpiračných teórií.
Vladimíra Kurincová Čavojová, psychologička z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, rozprávala najmä o konšpiračných teóriách, ich vzniku a spôsobe šírenia. Vytváranie konšpiračných teórií vidí ako prirodzený výsledok sklonov nášho myslenia. Ľudský mozog automaticky hľadá vzorce medzi rôznymi skutočnosťami, a teda často vidí súvislosti aj tam, kde jednoducho nie sú. Mnohí taktiež neveria na náhodu, a preto hľadajú vo veciach hlbší zmysel. Negatívne informácie majú pre nás taktiež mnohokrát väčšiu hodnotu ako tie pozitívne, pretože v nás vyvolávajú silný pocit strachu, hnevu a neistoty, čím si získavajú našu pozornosť a následne zdieľanie na sociálnych sieťach. Keďže sú témy konšpiračných teórií pre ľudí intuitívne silno príťažlivé, sú často sprevádzané emotívnymi reakciami a búrlivými diskusiami na sociálnych sieťach. Na to nadviazal Vladimír Šnídl, redaktor denníka N, ktorý sa zaoberá témami hoaxov a dezinformácií na internete. Tvrdí, že v aktuálnych časoch „infodémie” sme v online sfére ustavične zahltení informáciami, ktorých pravdivosť nie je vždy istá. Sociálne siete ako Facebook sa zmenili na politickú arénu, kde sa overené informácie miešajú s kvantom neoverených. Avšak, ako Vladimír Šnídl tvrdí, ľudia prišli na sociálne siete nepripravení. Nikto im nevysvetlil, že nemôžu veriť všetkému čo vidia, a tak reagujú emotívne, zdieľajú nepravdivé informácie, čím sami prispievajú k tomu, že sa hoaxy šíria rýchlejšie ako inokedy. Jeho rada je, že na sociálnych sieťach by mal byť každý „defaultne” nastavený tak, že nemôže veriť všetkému čo číta. Vždy si musíme všímať zdroj danej informácie, ktorý ak „nepoznáme, tak nezdieľame”.
Zdroj: www.esetscienceaward.sk, publikované 12.7.2021, lum, pew
