Tri veľké švédske univerzity v Štokholme sa zaoberajú štúdiom nových myšlienok v stratégii výskumu a vývoja.

Európska komisia je v procese prehodnocovania svojho prístupu k medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu a vývoja, ako to oznámila európska komisárka pre výskum a inovácie Mariya Gabriel na konferencii Science | Business 22. – 23. februára 2021. Táto správa je v mene „Štokholmského tria“ Karolinska Institutet, Kráľovského technologického inštitútu KTH a Štokholmskej univerzity prvým zo série názorov, ktoré Science|Business na túto tému uverejnia.

EÚ, ktorá v tomto roku prehodnocuje svoju medzinárodnú stratégiu výskumu a vývoja, sa zmieta medzi dvoma protichodnými prístupmi k vedeckej spolupráci: na jednej strane chce otvorenú vedu a otvorenú konkurenciu, ale na druhej strane chce tiež bezpečnosť – dodávky vakcín, technické know-how, pracovné miesta a zdravie. Ako nájdeme správnu rovnováhu medzi týmito dvoma prioritami?

Tvrdili by sme, že tieto problémy idú ruka v ruke. Aby bola Európa „bezpečná a nezávislá“, musí byť najlepšou na svete. Aby sme boli najlepší na svete, musíme spolupracovať s najlepšími, byť otvorení svetu a prilákať najlepších výskumníkov. Spolupráca musí rešpektovať a chrániť naše kľúčové akademické a spoločenské hodnoty. Tu preberáme sedem bodov, ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu cieľa, aby bola Európa globálnym hráčom s najlepšími výskumníkmi prispievajúcimi k strategickým rozvojovým cieľom OSN.

1.Globálna spolupráca je nevyhnutná

Medzinárodná spolupráca je potrebná pre Európu, najmä pre krajiny ako Švédsko, ktoré tvorí iba asi 1 % všetkého výskumu na svete. Pretože výskum, vzdelávanie a inovácie sú dnes skutočne globálne, budúca konkurencieschopnosť a atraktívnosť si vyžaduje cieľavedomé medzinárodné prepojenie a interakciu s najlepšími aktérmi a prostrediami v Európe i mimo nej. Spolupráca musí vychádzať z dlhodobej angažovanosti a budovania kapacít. Spolupráca by sa mala zameriavať na strategické priority EÚ: zelený prechod, vrátane medzinárodného dosahu európskeho ekologického riešenia, spolupráca v oblasti globálneho zdravia a digitálny prechod a inovácie, ale tiež v otvorenom dialógu s tretími krajinami. Čiastočne by sme sa mali odkloniť od dvojstranných dohôd smerom k viacstrannej spolupráci a okrem priemyselných krajín by sme sa mali zamerať na regióny ako Afrika, juhovýchodná Ázia a Latinská Amerika. Multilaterálny prístup je tiež nevyhnutný a logický, ak sa pozornosť zameriava skôr na strategické oblasti ako na samostatné krajiny. Členské štáty musia spolupracovať na vytvorení nástrojov s Komisiou, aby vytvorili nástroje a uskutočnili spoluprácu s tretími krajinami.

2. Horizont Európa: otvorený v zásade aj v praxi

Program Horizont Európa má silný potenciál prispieť k systematickejšej globálnej spolupráci. Otvorenosť programu by sa mala zabezpečiť a implementovať pomocou vhodných nástrojov. Je dôležité, aby Komisia urýchlene zahájila proces nečlenských krajín EÚ, ktoré sa formálne pripájajú k programu Horizont ako pridružení členovia. Musíme však tiež lepšie uľahčiť spoluprácu mimo Európy s krajinami, ktoré nie sú pridružené. Pre európskych účastníkov Horizontu dnes už takmer neexistujú žiadne stimuly, aby zahŕňali aj partnerov z krajín mimo Európy. Je dôležité prediskutovať právne prekážky, ktoré bránia tretím krajinám pri spolupráci s Európou. To by malo viesť k dohode o financovaní z oboch strán, ktorá sa bude týkať vzájomnosti a duševného vlastníctva. Tretie krajiny tiež ťažko sledujú právne predpisy EÚ pri účasť v programe Horizont, najmä ak prispievajú k financovaniu. V tejto súvislosti je dôležité nájsť efektívnejšie spôsoby spolupráce s rozvojovými krajinami, prípadne s účasťou národných agentúr. Ďalším dôležitým spolupracovníkom je Svetová zdravotnícka organizácia.

3. Vedecká diplomacia – pozitívna ochranná známka pre Európu

Vedecká diplomacia je dôležitým nástrojom spolupráce, mala by sa však začať skôr výskumníkmi ako politikmi. Je dôležité rozlišovať medzi vedeckou diplomaciou a vedeckým aktivizmom. Vedecká diplomacia je o tom, aby sa veda stala vstupom pre tvorbu politiky, a nie aby predpisovala politiku iným; v opačnom prípade existuje riziko, že by sa dalo interpretovať ako prostriedok „európskej nadradenosti“. Vedecká diplomacia by sa mala používať ako pozitívna ochranná známka pre Európu. Môže sa tiež použiť v rôznych tematických oblastiach, napríklad v klíme. Môže to začať dialógom medzi výskumníkmi. Ďalším krokom by bolo pozvanie ďalších aktérov v tejto oblasti. V treťom kroku môžu výskumníci podporiť politické dialógy. Nakoniec je dôležité zapojiť do tohto dialógu univerzity na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, pretože sú hlavnými aktérmi výskumu vo väčšine krajín.

4. Koordinovať národné a európske úsilie

Je potrebné uľahčiť lepšiu koordináciu medzi národnými a európskymi programami. Vo Švédsku používame slovo „samordning“, ktoré je pozitívnejšie ako anglický výraz, „koordinácia“: prekladá sa ako „stimulovaná koordinácia medzi rovnými“ alebo to, čo by biznis vyjednávači mohli nazvať „win-win“. Stručne povedané, koordinácia by mala byť prospešná pre všetkých. Potrebujeme nové fórum na úrovni EÚ v rámci nového európskeho výskumného priestoru, v ktorom by členské štáty zahŕňali všetky zúčastnené strany a najmä univerzity. Revitalizované Strategické fórum pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy a techniky alebo SFIC – stála skupina Rady EÚ pre globálnu stratégiu výskumu a vývoja, ktorá bola naposledy obnovená v roku 2016 – by mala interagovať so zainteresovanými stranami systematickejšie, najmä s univerzitami a ich zavedenými sieťami.

5. Vypracovať koncepciu „znalostnej diplomacie“

Politiky EÚ v oblasti vzdelávania môžu tiež prispieť k medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu a vývoja. Je dôležité, aby v rámci globálnej spolupráce existovalo viac synergií medzi Európskym výskumným priestorom, plánovaným Európskym vzdelávacím priestorom a plným potenciálom Európskej univerzitnej iniciatívy. Program Erasmus + by mohol byť otvorenejší (vychádzajúc z programu Erasmus Mundus), ktorý by rozvíjal koncept „znalostnej diplomacie“, pričom by našimi najlepšími vedeckými vyslancami mohli byť študenti a výskumní pracovníci. Musíme prilákať najlepších vedcov do Európy a využívať a rozvíjať nástroje ako „Cieľová Európa“.

6. Podporovať a využívať partnerstvá

Partnerstvo medzi európskymi univerzitami a univerzitami mimo Európy je dôležitou súčasťou dlhodobej globálnej spolupráce a malo by sa podporovať na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Štokholmské trio (Štokholmská univerzita, Karolinska Institutet a KTH Kráľovský technologický inštitút) má takúto dohodu s Tokijskou univerzitou a toto strategické partnerstvo posilní spoluprácu v rámci troch hlavných oblastí výskumu, mobility študentov a zamestnancov a rozvoja fakulty.

7. Úloha predvídavosti

Predtým, ako budeme mať stratégiu globálnej spolupráce, je potrebné prediskutovať a posúdiť veľa otázok, a preto sú potrebné ďalšie prognózy. Je dôležité, aby sa na tieto štúdie nadviazalo. Mala by sa preskúmať potenciálna úloha Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie.

Autor, Dan Andrée je hlavným poradcom pre politiku EÚ v oblasti výskumu a inovácií pre štokholmské trio aliancie Karolinska Institutet, KTH Royal Institute of Technology a Stockholm University.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 11.3.2021, autor: rpa