HOME

Rámcový program
HORIZONT EURÓPA

Vplyv desiatich rokov EÚ Widening opatrení v číslach

Aktualita

15 „Widening“ krajín v rámci programu Horizont Európa. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Na začiatku roku 2024 hodnotíme úspešnosť pokusov o preklenutie priepasti EÚ vo výskume a inováciách medzi východom a západom. Došlo k pokroku, ale o desať rokov neskôr rozdiely pretrvávajú a popri posilnených opatreniach EÚ je potrebné zvýšiť vnútroštátne financovanie výskumu a vývoja.

Tento rok je to desaťročie, odkedy bol program „Šírenie excelentnosti a rozširovanie účastiprvýkrát predstavený v programe Horizont 2020 s cieľom zlepšiť výskumné a inovačné ekosystémy v krajinách rámcového programu s nízkou výkonnosťou.

Na „Widening opatrenia“ bol pôvodne pridelený rozpočet takmer 1-miliarda EUR na pomoc oprávneným krajinám prepojiť sa s poprednými výskumnými inštitúciami, učiť sa od špičkových vedcov, získavať skúsenosti so žiadosťami o výzvy a realizáciou projektov a prilákať a udržať si kvalifikovaných zamestnancov. Ide v podstate o to, aby z rámcového programu vyťažili viac a odstránili medzeru vo výskume a inováciách.

Widening expandoval, keď sa program Horizont Európa začal v roku 2021, pričom ministri výskumu súhlasili s vyčlenením 3,3 % z rozpočtu programu Horizont Európa vo výške 95,5-miliardy EUR – takmer 3-miliardy EUR – na tieto opatrenia. Toto bolo vnímané ako veľké víťazstvo pre poslancov EP a krajiny stojace za dlhodobým úsilím o vytvorenie rovnakých podmienok vo výskumnom programe EÚ.

Boštjan Šinkovec, poradca pre vedu a výskum Slovinskej asociácie obchodu a výskumu, uviedol pre Science|Business, že si myslí, že doteraz Widening opatrenia naplnili očakávania len čiastočne.

„Prekvapivou chybou bolo, že opatrenia boli zavedené až vtedy, keď sa ukázalo, že [Widening krajiny] nemôžu súťažiť na rovnakej úrovni,“ povedal. „To bolo rozpoznané s určitým oneskorením a spočiatku to nebolo veľmi efektívne.“

Šinkovec však uznáva, že Widening opatrenia mali v konečnom dôsledku pozitívny vplyv. „Nehovorím, že by to nemohlo byť lepšie, ale treba priznať, že opatrenia na Widening pomohli slovinským výskumníkom byť pomerne úspešnými vo výskumných programoch EÚ,“ dodal.

Widening opatrenia by mali pokračovať a dokonca by sa mali ešte posilniť, aby sa zmenšili ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi a pomohli im lepšie sa integrovať, uviedol ďalej Šinkovec. „Európske vyspelé spoločnosti by nemali ignorovať tento dôležitý predpoklad integrácie., dodal“

Lenka Procházková, vedúca kancelárie českého styčného úradu pre vzdelávanie a výskum v Bruseli, tiež podporuje Widening opatrenia a myslí si, že pomohli „naštartovať pokrok“ v Česku.

„Projekty financované v rámci Widening opatrení poskytli našim inštitúciám neoceniteľné skúsenosti so spoluprácou s EÚ a následne podporili silnejšiu internacionalizáciu našich výskumných inštitúcií,“ uviedla Procházková.

Ale napreduje, pripúšťa, že opatrenia je potrebné vypracovať tak, aby zodpovedali vývoju európskeho prostredia výskumu a inovácií, a vyzýva na posun smerom k „posilňovaniu a podporovaniu excelentnosti“, a nie iba k „podpore účasti“.

„Aby sme vytvorili vyvážený Európsky výskumný priestor (ERA), musíme v tomto úsilí pokračovať, zamerať sa na kritické prvky, prispôsobiť Widening opatrenia aktuálnym potrebám a zamerať sa na vyváženejšiu účasť Widening krajín vo všetkých častiach rámcového programu,“ dodala Procházková.

Širšia skepsa k opatreniam však zostáva a desať rokov na údajoch ukazuje pokrok v určitých oblastiach, ale stagnáciu v iných. Zatiaľ čo Widening krajiny ako celok masívne zvýšili svoju účasť na projektoch Horizontu a získali čoraz väčšie množstvo peňazí, priepasť medzi krajinami s najhoršími a najlepšími výsledkami zostáva.

V súčasnosti existuje 15 Widening krajín: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko. Luxembursko sa považovalo za Widening krajinu v rámci programu Horizont 2020, ale nie v rámci programu Horizont Európa.

Špičkoví účastníci

Medzi 7. rámcovým programom v rokoch 2007 – 2013 a programom Horizont 2020 v rokoch 2014 – 2020 došlo k výraznému skoku v počte projektov, na ktorých sa zúčastnili výskumní pracovníci a inštitúcie z Widening krajín, ako ukazuje graf nižšie.

(7. RP bol prvým rámcovým programom, ktorý trval sedem rokov; predchádzajúce programy trvali štyri roky a prvý, 1. rámcový program, trval tri roky).

Väčšina zo súčasných 15 Widening krajín vstúpila do EÚ v roku 2004, pričom Rumunsko a Bulharsko vstúpili o tri roky neskôr v roku 2007 a Chorvátsko v roku 2013, čo znamená, že Horizont 2020 bol prvým rámcovým programom, do ktorého bolo zapojených všetkých 15 krajín ako členov EÚ.

Graf znázorňuje účasť 15 Widening krajín v rámcových programoch EÚ od roku 1984 až do súčasnosti. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Ďalším spôsobom, ako sa pozrieť na úrovne účasti, je hodnotenie výkonnosti Widening krajín v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. V tomto smere sa toho medzi 7. RP a Horizontom Európa veľa nezmenilo.

V celkovom počte udelených grantov naďalej dominujú staršie členské štáty EÚ ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Holandsko a Belgicko. V súčasnosti, takmer na polceste do programu Horizont Európa, jedinými Widening krajinami, ktoré dosahujú lepšie výsledky ako krajiny EÚ, ktoré nie sú Widening krajinami, v počte projektových návrhov, ktoré financovali, sú Grécko a Portugalsko, ako je uvedené v tabuľke nižšie.

Tieto dve krajiny sú zďaleka najvýkonnejšie krajiny Wideningu, pričom grécke inštitúcie dominujú v zozname tých, ktorí vyhrávajú peniaze z programu Horizont Európa z Widening krajín.

Počet projektových návrhov členských štátov EÚ v posledných troch rámcových programoch. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Ako ukazuje tabuľka, Widening krajiny si naďalej vedú horšie ako krajiny EÚ, ktoré nepatria do skupiny Widening krajín, pri získavaní grantov prostredníctvom rámcového programu. Poľsko napríklad predložilo a vyhralo viac projektových návrhov ako Fínsko, Dánsko a Írsko v rámci 7. RP, ale dnes za všetkými tromi zaostáva.

Nižšie uvedená tabuľka ukazuje úspech gréckych inštitúcií pri získavaní finančných prostriedkov z programu Horizont 2020 v porovnaní s inými Widening krajinami.

Tabuľka zobrazuje 10 najlepších víťazov grantov programu Horizont 2020 spomedzi 15 Widening krajín. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Národná podpora

EÚ musí ešte vykonať komplexné preskúmanie opatrení na Widening, no viac informácií o ich účinnosti by malo byť zahrnuté do hodnotenia programu Horizont 2020, ktorého zverejnenie je naplánované na tento mesiac.

Jedno hodnotenie, ktoré je k dispozícii, vykonal Európsky dvor audítorov v roku 2022, v ktorom sa uvádza, že hoci sú opatrenia dobre navrhnuté, kľúčom k udržateľnej zmene sú vnútroštátne opatrenia. „Skutočná udržateľná zmena závisí od toho, či národné vlády plne zohrajú svoju úlohu v tom, aby sa výskum a inovácie stali prioritou, a to z hľadiska investícií aj reforiem,“ uvádza sa v správe.

Väčšina Widening krajín zvýšila podiel štátneho rozpočtu, ktorý venuje na výskum a vývoj. EÚ ako celok si stanovila za cieľ dosiahnuť hranicu 3 %, ale zostáva od nej ešte o kúsok ďalej. Zatiaľ čo väčšina Widening krajín za posledné desaťročie zvýšila intenzitu výskumu a vývoja, stále väčšinou zaostávajú, ako ukazuje graf nižšie. Na to, aby existovala reálna šanca, že Widening krajiny zlepšia svoje výsledky výskumu, budú musieť výrazne zvýšiť domáce financovanie výskumu a vývoja.

Výdavky na výskum a vývoj v rokoch 2012 a 2022. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Existuje tiež nepomer medzi základným a aplikovaným výskumom, pričom podiel výskumníkov z Widening krajín, ktorí získali granty od Európskej rady pre výskum (ERC), sa zvýšil z 3,66 % z celkového počtu v programe Horizont 2020 na 5,65 % v rámci programu Horizont Európa, čo je malé, ale pozoruhodné zlepšenie.

Na druhej strane, posledný index regionálnej konkurencieschopnosti EÚ zverejnený minulý rok a berúc do úvahy údaje za rok 2022 ukazuje, že všetky východné regióny s výnimkou väčšiny hlavných miest sú v konkurencieschopnosti pod priemerom EÚ. Takzvané „dobiehajúce“ regióny v Česku, na Slovensku, v Rumunsku a častiach Bulharska sa v skutočnosti vzďaľujú od priemeru EÚ a stávajú sa menej konkurencieschopnými.

Len Estónsko, Litva a Slovinsko dosahujú v indexe približne priemer EÚ, pričom Česko kleslo tesne pod úroveň.

Index sa od roku 2010 zverejňuje každé tri roky, ale porovnávanie je ťažké z dôvodu rôznych metodík používaných na meranie konkurencieschopnosti. Najnovšia správa bola označená ako „Index 2.0“, aby odrážala úpravy v metodológii.

Pri pohľade na každú zo správ je jasné, že medzi štátmi severnej a západnej Európy a štátmi južnej a východnej Európy existuje konzistentný rozdiel v konkurencieschopnosti.

Všeobecne nižšia konkurencieschopnosť Widening krajín sa odráža vo výkonnosti regiónu pri získavaní grantov Európskej rady pre inovácie (EIC) pre start-upy a MSP.

EIC si to uvedomuje a stanovilo si za cieľ zdvojnásobiť mieru účasti vo svojich troch programoch na 15 %. K dnešnému dňu je miera úspešnosti pre 15 Widening krajín EÚ 10,8 %.

Krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko majú všetky jednotlivo vyššiu mieru účasti v programoch EIC ako všetkých 15 Widening krajín dohromady.

V júli minulého roku EIC stanovilo šesť odporúčaní na zvýšenie účasti na svojich programoch z Widening krajín. Medzi ne patrí väčšia výmena informácií, školenia, lepšia identifikácia spoločností s vysokým potenciálom vo Widening krajinách a zvýšenie podielu členov poroty EIC z Widening krajín z menej ako 20 % na minimálne 30 %.

Viac informácií:

The impact of ten years of EU Widening measures in data

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 11. 1. 2024, autor: rpa