Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Domov

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Vedúci predstavitelia výskumu diskutujú o novom normále medzinárodnej vedeckej spolupráce

ERA Aktualita

Medzinárodná vedecká spolupráca. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Keďže Európa smeruje k hodnotovému prístupu k medzinárodnej spolupráci, svet výskumu zápasí s tým, čo tento posun znamená pre medzinárodné výskumné a vzdelávacie projekty.

Ruská invázia na Ukrajinu zaznamenala bezprecedentnú reakciu vedeckej komunity, pričom väčšina inštitúcií v Európe sa rozhodla prerušiť vedecké kontakty s agresorským štátom. Pokiaľ ide o Čínu, členské štáty EÚ zvažovali, ako zvládnuť riziko špionáže.

Účasť na výskumnom programe EÚ Horizont Európa sa medzitým stala aj záležitosťou politiky, nie vedy, pričom snahy Švajčiarska a Spojeného kráľovstva zúčastniť sa na nich boli sprevádzané širšími politickými nezhodami.

Ako sa geopolitika vkráda ďalej do vedy, staré pravidlá vedeckej diplomacie boli zrušené a Brusel stanovil nové pravidlo pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií: čo najotvorenejšie, podľa potreby uzavreté.

Čo však tento princíp znamená v praxi? V prejave na podujatí organizovanom nemeckou akademickou výmennou službou (DAAD) europoslanec Christian Ehler, ktorý bol nápomocný pri formovaní súčasného výskumného programu EÚ Horizont Európa v hodnote 95,5-miliardy EUR, povedal, že princíp „znie dobre“, ale realita je oveľa zložitejšia.

Ako uviedol: „Opisuje komplexnú oblasť vedeckej spolupráce na medzinárodnej úrovni, ale buďme realisti: je oveľa viac spolitizovaná ako predtým.“

Pravidlá ešte nie sú jasné a dokonca aj terminológia je nejasná, poznamenal Ehler. V niektorých prípadoch sa vedecká spolupráca pridala k obchodným dohodám ako rozkvet. Ako ďalej dodal: „Je najvyšší čas, aby sme si oveľa viac ujasnili definície toho, kto sú naši strategickí partneri, aké je politické nastavenie pri rozhodovaní o terminológii.“

Tento problém znepokojuje aj členské štáty. Audrey Goosen, vedúca výskumu a inovácií v holandskom „stálom zastúpení pri EÚ“, uviedla, že tento princíp je východiskovým bodom, podľa ktorého si krajina vytvára svoje vlastné pravidlá. Holandsko má usmernenia pre medzinárodnú vedeckú spoluprácu a teraz prevádzkuje jednotné kontaktné miesto, kde môžu inštitúcie získať radu. Verí však, že by to malo byť európske cvičenie. Ako dodala Goosen: „Toto je holandský prístup, ale nemôžeme to urobiť sami.“

Protichodné hodnoty

Otázka, kto je vhodným partnerom pre vedeckú spoluprácu, je založená na európskych hodnotách, ktoré sa blok snaží exportovať, na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv, ako je stanovené v zmluve z Lisabonu.

Ale pre akademickú komunitu, spoliehanie sa na tieto hodnoty pri presadzovaní toho, s kým sa spojiť, môže viesť k rozporom.

Lidia Borrell-Damian, generálna tajomníčka Science Europe, uviedla, že akademické hodnoty sú na celom svete viac-menej rovnaké: etika, integrita, inklúzia, spolupráca, autonómia. Európske hodnoty sa však niekedy môžu prelínať s akademickými hodnotami. Napríklad prerušenie vzťahov s Ruskom obmedzuje prístup európskych vedcov k permafrostu, čím sú ambície EÚ bojovať proti zmene klímy v rozpore s jej základnými hodnotami.

Ako uviedla Borrell: „V systéme je rozpor. Problém s „hodnotami“ je, že sú protichodné, ale akademické hodnoty sú viac-menej rovnaké na celom svete.“

Jeffrey Rathke, prezident Amerického inštitútu pre súčasné nemecké štúdiá, inštitútu pre výskum politiky, však povedal, že otázka hodnôt je v súčasnom geopolitickom kontexte nevyhnutná a výskumná komunita by sa mala stotožniť s tým, že je faktorom pri rozhodovaní o tom, s kým spolupracovať.

Ako dodal Rathke: „Ak sa pozriete na to, čo sa deje v širších trendoch v západných vládach, je to opätovné potvrdenie výsad štátu po desaťročiach laissez faire záležitostí.“

Pre USA a Európu sa stáva otázkou udržania si mäkkej sily vo svete, keďže ich podiel na globálnom HDP klesá. Rathke tvrdí, že Západ by mal byť úprimný, že ide o motivačný faktor.

Thomas Jørgensen, hlavný politický koordinátor v Asociácii európskych univerzít, sa domnieva, že Západ by mal byť s týmto prístupom opatrný, pričom cituje jedného nemeckého historika, ktorý navrhol jediný spôsob, ako vyhrať hodnotovú vojnu, zabiť nepriateľa. Správnym prístupom by bolo „vyjednané mierové spolužitie“. Ako uviedol Jørgensen: „To neznamená, že by ste mali prijať všetko. Ale myslím, že by ste mali byť opatrní. Hodnoty sú zložité a protichodné veci, s ktorými sa dá pracovať.“

Zachovanie autonómie

Keď už krajiny nie sú spoľahlivými partnermi, niekto musí zavolať, že spolupráca je na konci. Univerzity si musia zachovať autonómiu, ale keďže sú v hre kľúčové strategické technológie a výskum, vlády začínajú diktovať, s kým môžu ich výskumníci spolupracovať. Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, mnohé národné európske vlády vyzvali svoje inštitúcie, aby prerušili vedecké kontakty.

Niektorí panelisti, ktorí si položili hypotetickú otázku, ako by reagovala výskumná komunita, keby Čína napadla Taiwan, navrhli, že odpoveď by bola súčasťou širšej reakcie. Rathke naznačil, že reakcia bude extrémna.

Vedúci výskumníci v Európe však nie sú presvedčení, že reakcia bude taká silná ako v prípade Ukrajiny.

Christiane Schmeken, riaditeľka stratégie v DAAD, uviedla, že útok Číny na Taiwan by v Európe nevzbudil rovnaké emócie ako vojna na Ukrajine, a to z dôvodu slabších historických a kultúrnych väzieb. Bezprecedentné by bolo dať odpoveď na otázku „čo keby“ v čase mieru. Ako uviedla Schmeken: „Ak dáme túto odpoveď teraz, bola by to skutočne nová paradigma.“

Ale Borrell-Damian uviedla, že čas vojny nie je vhodný čas na akýkoľvek typ spolupráce. Ako dodala: „Je ťažké udržiavať konštruktívny dialóg, keď niekto zabíja ľudí. Mier by mal byť predpokladom spolupráce, a to aj vo výskume.“

Potom je tu otázka študentov z Číny, na ktorých školné sú závislé mnohé univerzity v Európe a USA. Matteo Vespa, prezident Európskej študentskej únie, uviedol, že možnosť útoku zo strany Číny by mala byť pre vlády stimulom, aby viac investovali do verejného vzdelávania, aby sa zabezpečilo, že univerzity budú môcť v prípade vojny konať nezávisle.

Ale celkovým cieľom je udržať vedeckú spoluprácu v chode, uviedla Kristin Danielsen, výkonná riaditeľka pre internacionalizáciu a výskumný systém v Nórskej rade pre výskum. Ako dodala: „Veda je dôležitá pre vytváranie kultúrneho porozumenia.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 24. 6. 2022, autor: rpa