Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Univerzity na východnom Slovensku dúfajú, že nový výskumný klaster podporí ekonomický rast

Predstavenie CNIC zástupcom Európskej komisie počas stretnutia na TU v Košiciach. Zdroj: https://cnic.sk

Cassovia New Industry Cluster (CNIC) bol spustený v roku 2021 s cieľom spojiť univerzity a priemysel a zvýšiť priemyselnú konkurencieschopnosť ekonomicky znevýhodneného regiónu.

Univerzity na východnom Slovensku dúfajú, že nový výskumný a inovačný klaster prinesie ekonomickú vzpruhu pre Prešovský a Košický región na hraniciach s Ukrajinou. Zainteresované strany teraz predstavili projekt politikom v Bruseli, pričom dúfajú, že vláda uvoľní peniaze z fondu EÚ na obnovu po pandémii.

Nový priemyselný klaster Cassovia (CNIC) vznikol v roku 2021 prostredníctvom partnerstva medzi samosprávou a tromi košickými univerzitami, Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika, Technickou univerzitou a Univerzitou veterinárskeho lekárstva, v snahe zvýšiť prínos regiónu pre slovenskú ekonomiku a zastaviť odliv mozgov mladým a šikovným ľuďom.

Cassovia je latinský názov Košíc, jedného z dvoch najvýchodnejších regiónov Slovenska, ktoré v súčasnosti tvoria len 14,4 % HDP krajiny, pričom takmer 70 % ekonomického výkonu je sústredených v západných regiónoch v okolí hlavného mesta Bratislavy.

Univerzity v Košiciach to chcú v najbližších desaťročiach zmeniť. Ako uviedol rektor UPJŠ v Košiciach Pavol Sovák po minulotýždňovom podujatí propagujúcom klaster Cassovia v Bruseli: „Jedným z našich najväčších cieľov je nadviazať efektívnu spoluprácu s priemyslom.“

Klaster Cassovia už podpísal memorandá o porozumení so spoločnosťami vrátane slovensko-amerického výrobcu mikročipov Tachyum, ktorý bude s klastrom spolupracovať na projektoch umelej inteligencie, s plánmi vybudovať v regióne superpočítač.

Klaster tiež spojil svoje sily s regionálnou obchodnou a priemyselnou komorou. Vládna agentúra tvrdí, že klaster Cassovia posilní regionálny inovačný ekosystém.

Vysoké školy by však mohli urobiť viac pre zvýšenie vedeckej konkurencieschopnosti regiónu, uviedol Sovák. UPJŠ v Košiciach vybudovala tri vedecké parky v oblasti medicíny, IKT a pokročilých materiálov, pričom zo štrukturálnych fondov EÚ poskytla približne 100-miliónov EUR.

Fúzie univerzít

Klaster je pripravený získať dodatočné finančné prostriedky z fondu EÚ na obnovu rozsiahlej pandémie, ktorého cieľom je pomôcť regiónom a členským štátom prekonať hospodársky prepad po pandémii COVID-19. Vláda SR však vo svojom investičnom zámere, ktorý predložila do Bruselu, navrhla, aby sa peniaze vynakladali efektívnejšie, ak by sa tri košické univerzity spojili.

Ako ďalej uviedol Sovák: „Klaster je náš model, ako spojiť potenciál univerzít v Košiciach.“

Tri inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v klastri Cassovia sa však začali dohadovať o fúzii, pričom niektorí vedúci predstavitelia univerzít takúto perspektívu rozhodne odmietli. Univerzita veterinárskeho lekárstva uviedla, že zlúčenie, ktoré by vymazalo jej právnu identitu, by bolo neprijateľné a uprednostnilo by voľnejšie partnerstvo, ktoré by zahŕňalo spoločné výskumné a vývojové aktivity.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika tvrdí, že malé a stredné univerzity nemajú šancu konkurovať v medzinárodných súťažiach oveľa väčším akademickým inštitúciám s dobre vybavenou vedeckou infraštruktúrou a veľkým počtom administratívnych pracovníkov.

Sovák uviedol, že niektoré univerzity musia akceptovať, že rozhodnutia prijaté pred desiatkami rokov o vytvorení návalu verejných vysokých škôl na Slovensku nie sú zlučiteľné so súčasným stavom európskej výskumnej a inovačnej politiky. Ostatné krajiny EÚ vrátane Francúzska podnikli kroky na zlúčenie akademických inštitúcií s cieľom posilniť ich medzinárodnú konkurencieschopnosť.

Ako dodal Sovák: „Naším rozhodnutím je urobiť to, čo je potrebné, aby na Slovensku boli dve centrá, Bratislava a Košice, ktoré môžu zohrávať veľmi dôležitú úlohu v Európskom výskumnom priestore.“

Slovensko je stále na nízkej úrovni v rebríčku inovácií Európskej komisie. V správe EIS z roku 2022 sa uvádza, že nízke výdavky na výskum a vývoj v súkromnom sektore a nízka vládna podpora pre podnikový výskum a vývoj sú najzjavnejšími slabinami krajiny. Výdavky na výskum a vývoj sa pohybujú tesne pod 1 % HDP, čo je výrazne pod priemerom EÚ 2,3 %.

Okamžitý nárast výdavkov na výskum a vývoj by však podľa Sováka zázraky nepriniesol. Najprv, vláda a výskumné inštitúcie musia spolupracovať na „vytvorení prostredia pripraveného na túto súťaž“ v Európskom výskumnom priestore.

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://cnic.sk, zverejnené: 15. 12. 2022, autor: rpa