25. januára 2021, keď nabrala sily tretia pandemická vlna vo Francúzsku, sa Christophe d’Enfert, vedecký riaditeľ Pasteurovho inštitútu, vyjadril o tom, ako sa inštitút pomenovaný po priekopníkovi očkovania Louisovi Pasteurovi vzdal ako najpokročilejší kandidát na vývoj vakcíny COVID-19. Približne v rovnakom čase francúzsky farmaceutický gigant Sanofi uviedol, že jeho vlastní uchádzači sa oneskorili – a že zruší stovky francúzskych pracovných miest. Francúzsko dnes zostáva jediným národom v Rade bezpečnosti OSN bez životaschopnej vakcíny. Podľa d’Enferta: „Spochybňuje to našu schopnosť nielen robiť základný výskum na vysokej úrovni, ale aj transformovať ho na inovácie.“

Veľké zlyhania poukázali na problémy, ktorým čelí biomedicína vo Francúzsku. Aj keď sa nedalo predpovedať žiadne zlyhanie, „nie je to len smola,“ hovorí Audrey Vézian, sociologička biomedicíny z Francúzskeho národného výskumného centra (CNRS) v Lyone. Ako dodala Audrey Vézian: „Ukazuje to, že v našom inovačnom procese niečo nefunguje.“ Niektorí odborníci uvádzajú obmedzenie financovania základného výskumu a obmedzeného rizikového kapitálu. Vézian tiež obviňuje množenie byrokratických organizácií, ktoré plytvajú zdrojmi a spôsobujú zmätok.

Margaret Kyleová, ekonómka postgraduálnej školy Mines ParisTech, ktorá je spoluautorkou štúdie vládneho poradného orgánu Rady pre ekonomickú analýzu (CAE), tvrdí, že Francúzsko by malo mať dobrú pozíciu na vykonávanie biomedicínskeho výskumu – a jeho komercializáciu. Jeho vzdelávací systém chrlí talentovaných vedcov a má národný systém zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje údaje, ktoré je možné využiť v medicínskom výskume. Nedávne analýzy však ukazujú obraz dlhodobej erózie verejných biomedicínskych investícií. Podľa štúdie CAE sa verejné výdavky na biológiu a výskum vo Francúzsku v oblasti zdravia sa od roku 2011 dramaticky znížili (- 28 %), aj keď v Nemecku vzrástli (+ 11 %) a vo Veľkej Británii (+ 16 %).

Bruno Canard, biológ, ktorý študuje koronavírusy na CNRS v Marseille, pocítil tento pokles na vlastnej koži. Napríklad hovorí, že Francúzsko má iba tri z kryoelektrónových mikroskopov (kryo-EM), ktoré dokážu odhaliť molekulárne štruktúry, ako je napríklad koronavírus, pri takmer atómovom rozlíšení; Nemecko a Spojené kráľovstvo majú po zhruba dvoch desiatkach. A francúzska národná agentúra pre výskum, ktorá bola založená v roku 2005 s cieľom poskytovať konkurenčné financovanie na základe projektov, zaznamenala prudký pokles rozpočtu. Núdzové prostriedky na výskum COVID-19 začali prúdiť, čo Canard podľa neho vrátil rozpočet jeho laboratória na úroveň roku 2003. Avšak v čase, keď boli k dispozícii prostriedky na pandémiu. Ako hovorí Canard: „Čínske tímy už okrem iného publikovali prvé kryo-EM články z časopisov Science, Cell a Nature.“

Biotechnologické startupy, ktoré sú rozhodujúce vo farmaceutických inováciách, sú tiež menej financované vo Francúzsku ako v partnerských európskych krajinách. Financovanie prostredníctvom francúzskej verejnej investičnej banky (BPI) a daňové úľavy môžu byť v počiatočných fázach rozvoja podnikania veľkorysé, ale súkromné ​​financovanie je príliš nízke na to, aby umožnilo dostatočný rast spoločností v neskorších fázach. V roku 2020 získali všetky francúzske startupy v oblasti zdravotníctva v priemere iba 8-miliónov EUR rizikového kapitálu, v porovnaní s 12-miliónmi EUR v Spojenom kráľovstve a 25-miliónmi EUR v Nemecku, podľa údajov zostavených obchodnou skupinou France Biotech.

Za prvých 5 rokov potom, čo biotechnologička Odile Duvaux v roku 2014 založila startup s názvom Xenothera, spolu získala 6-miliónov EUR na vývoj imunoterapie spoločnosti. Ďalej počas pandémie, keď BPI poskytla spoločnosti Xenothera 5,3-milióna EUR na zvýšenie výroby intravenóznej liečby protilátkami COVID-19 a jej skúšanie v testoch; odvtedy spoločnosť získala ďalších 10,3-milióna EUR a liečbu testujú v 35 nemocniciach vo Francúzsku a ďalších piatich krajinách.

Duvaux však tvrdí, že tieto množstvá sú zakrpatené tým, čo USA spoločnosti sú často schopné zvýšiť. Ako hovorí Duvaux: „Potrebujeme predobjednávky.“ To je to, čo robí vláda v USA; to je to, čo robí vláda vo Veľkej Británii s [francúzskou vakcínovou spoločnosťou] Valneva: kupujú milióny dávok predtým, ako zistia, či výrobky fungujú,“ a berú na seba riziko. Naopak, francúzski lídri majú tendenciu byť k biotechnologickým spoločnostiam podozriví alebo si ich nevšímať, namiesto toho, aby uprednostňovali dobre zavedené akademické centrá a farmaceutické firmy, tvrdí Duvaux.

Francúzskym organizáciám, verejným aj súkromným, chýba „mix odborných znalostí“: ľudia so skúsenosťami v oblasti zdravotníctva a biotechnológií, ako aj financií, práva a podnikania, uvádza sa v správe Boston Consulting Group z roku 2017, ktorú objednala spoločnosť France Biotech. Správa obviňuje francúzsku záľubu voči elitným školám, ktoré trénujú skôr všeobecných odborníkov ako špecialistov. Francúzsky prezident pre biotechnológie Franck Mouthon uviedol, že administratívne zaťaženie a bezpečnostné postupy, ktoré sa pridajú po zdravotných škandáloch, takisto ovplyvňujú inovačný systém krajiny. Ako dodal Mouthon: „Na financovanie inovácií vo Francúzsku prúdia peniaze, potrebujeme však reformy.“ Napríklad členovia etických výborov, ktorí skúmajú žiadosti o klinické skúšky, sú náhodne vylosovaní, aby obmedzili konflikt záujmov, čo však podľa nich tiež znamená, že často nemajú príslušné odborné znalosti.

Zmeny sú dokončené. Súčasná administratíva sa zaviazala zvrátiť to, čo nazýva „desaťročia nedostatočných investícií“, desaťročným plánom a reformou prijatou v decembri 2020. Cieľom tohto plánu je zvýšiť výdavky na výskum a vývoj z 2,2 % na 3 % hrubého domáceho produktu v súlade s nemeckými, zvýšenie verejných výdavkov z 15-miliárd EUR na 20-miliárd EUR do roku 2030. Jeho cieľom je tiež zatraktívniť kariéru vo výskume zvýšením platov a vytvorením pracovných pozícií pre mladých ľudí, čo je vo Francúzsku novinka. (Niektorí vedci protestovali proti zákonu a tvrdia, že zvýšenie rozpočtu nie je dostatočné a že juniorské pracovné miesta sú v porovnaní s celoživotným zamestnaním štátu nižšie.)

Zmena prichádza aj do startupového sveta. Mouthon tvrdí, že pandémia uľahčila komunikáciu so zdravotníckymi úradmi a pomohla startupom získať jasnosť v regulačných požiadavkách už na začiatku. A v lete 2020 vláda prinútila skupinu poisťovacích spoločností a poloverejných inštitúcií, aby prisľúbili 6-miliárd EUR na investície do technológií vo Francúzsku prostredníctvom 33 fondov; deväť z týchto finančných prostriedkov je určených na zdravie.

Mnoho vedcov opatrne dúfa, že “zobudenie” COVID-19 prinesie trvalé vylepšenia. Vedci v spoločnosti Pasteur tlačia na ďalších dvoch kandidátov na vakcíny a ďalší výskum súvisiaci s COVID-19, čiastočne vďaka verejným darom. D’Enfert tvrdí, že inštitút uvažuje o spustení výrobnej jednotky, napríklad na univerzite v Oxforde, na vlastnú výrobu predklinických vakcín alebo o pridaní messenger RNA – techniky, ktorá stojí za vakcínami Moderna a Pfizer – do výskumného portfólia inštitútu.

D’Enfert dúfa, že vláda zvýši financovanie výskumu a poskytne základnej vede viac „sily“ a „uznania“. Ako dodal D’Enfert: „Nemalo by to byť iba lusknutím prstov a pridaním plynu do motora. Musí sa to udržiavať z dlhodobého hľadiska.“

Zdroj: https://www.sciencemag.org, zverejnené: 26. 4. 2021, autor: rpa