Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Slovensko chce vodík z obnoviteľných zdrojov a jadra

Investície do výskumu a vývoja vodíka budú výhodnejšie. Európski lídri odsúhlasili ich zaradenie medzi projekty spoločného európskeho záujmu. Niektoré štáty chcú podporu obmedziť len na vodík z obnoviteľných zdrojov.

Po decembrovom summite európskych lídrov podpísalo 23 členských štátov vrátane Slovenska Manifest pre rozvoj európskeho hodnotového reťazca vodíkových technológií. Cieľom je posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi na takzvaných Dôležitých projektoch európskeho záujmu (Important Projects of Common European Interest – IPCEI), ktoré sa budú týkať výskumu a vývoja vodíkových technológií. IPCEI umožňujú členským štátom EÚ dotovať vysoko rizikový cezhraničný výskum a inovácie ako aj infraštruktúrne projekty, bez toho, aby museli dodržiavať prísne pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci.

Rakúsko, Luxembursko, Dánsko, Portugalsko a Španielsko v spoločnom prehlásení požadujú, aby bol cez IPCEI podporený len vodík z obnoviteľných zdrojov. Pre Slovensko je priechodný vodík z obnoviteľných zdrojov, ale vzhľadom na svoj energetický mix presadzuje aj výrobu vodíka z jadrovej energie. Minister hospodárstva Richard Sulík v diskusii, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko povedal, že modrý vodík zo zemného plynu považuje „za nezmysel“.

Spory o vodík

Členské štáty EÚ sa v posledných týždňoch hádali o tom, aký typ vodíka budú podporovať. Rozdelili sa do dvoch táborov. Jedna skupina podporuje zelený vodík vyrobený výlučne z obnoviteľnej energie, kým druhá vrátane Slovenska je za širšiu „nízkouhlíkovú“ definíciu, ktorá tiež zahŕňa jadrovú energiu a dekarbonizované plyny.

Podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager uviedla, že podpora bude zameraná iba na projekty, ktoré môžu významne prispieť k dlhodobým cieľom Európskej únie v oblasti klímy.

Ako povedala eurokomisárka Vestager v prejave pri predstavení vodíkových projektov spoločného záujmu: „Vývoj technológie pre nízkouhlíkový a prioritne zelený vodík a budovanie potrebnej infraštruktúry nás posunie k tomu, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Žiadny členský štát to nezvládne sám. Je dôležité, aby sa európske vlády spojili a podporili dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré by trh ohodnotil ako príliš riskantné. Preto budú pre vodíkové investície platiť špeciálne pravidlá štátnej pomoci.“

Päť krajín EÚ sa obáva, že zaradenie vodíka zo zemného plynu alebo jadrovej energie do projektov spoločného záujmu otvorí zadné vrátka pre financovanie fosílneho plynu. List adresovaný Európskej komisii, podpísali ministri životného prostredia Rakúska, Dánska, Luxembursko, Portugalska a Španielska.

K manifestu na podporu vodíka prostredníctvom IPCEI projektov sa tieto krajiny prihlásili „s tým, že táto iniciatíva by sa mala týkať výlučne vodíka z obnoviteľných zdrojov energie, pretože túto technológiu považujeme za jediné dlhodobo udržateľné riešenie na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.“

„Projekty v rámci IPCEI musia rešpektovať zásadu postupného ukončovania dotácií škodlivých pre životné prostredie,“ napísali signatári listu. „Preto musí byť IPCEI na vodík oprávnený, iba ak sa vyrába z obnoviteľných zdrojov, ak je zistená jasná medzera na trhu,“ uvádza sa v liste.

Väčšina európskych lídrov sa prikláňa skôr k stanovisku eurokomisie. Na decembrovom summite sa zhodli, že dlhodobý cieľ je využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov energie. Pre rozvoj vodíkového trhu chcú však členské štáty ako odrazový mostík využívať aj vodík na fosílnej báze s využitím technológie zachytávania uhlíka (CCS).

Slovensko chce byť aktívnym hráčom

Minister hospodárstva SR Richard Sulík sa v diskusii vyjadril, že Slovensko sa chce zapojiť do európskych iniciatív na podporu vodíka. Zdôraznil však, že jeho uplatnenie v širšom meradle je „behom na dlhú trať.“

Čo sa týka typu vodíka, ktoré slovenská vláda podporuje, šéf rezortu hospodárstva uviedol: „Uvažovať o výrobe vodíka zo zemného plynu považujem za pomýlené, najmä ak sa má následne energeticky zhodnotiť. Zároveň dúfam, že EÚ bude chápať ako dobré riešenie výrobu vodíka z jadrovej energie.“

Slovensko sa v rámci decembrového vodíkového manifestu, ktorý má pomôcť vodíkovým investíciám v rámci projektov spoločného záujmu IPCEI, prihlásilo hneď k dvom projektom. Jedným z nich je Čierny kôň zameraný na podporu vodíka v nákladnej doprave. Druhý projekt je zameraný na vybudovanie logistických hubov a dopravu v mestách.

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá je spolu s rezortom hospodárstva zodpovedná za národný výberový proces vodíkových projektov IPCEI, posunula uzávierku výzvy pre slovenské projekty z konca roka 2020 na 21. január 2021.

Ambiciózne projekty, ktoré majú zásadný dopad na ekonomický rast, udržateľný rozvoj a prispejú k plneniu cieľov EÚ, tak budú mať 21 dní navyše na zapojenie sa do výzvy IPCEI. Odklad termínu podávania projektov ovplyvnila aj „celospoločenská situácia s výrazne obmedzenou mobilitou“ v dôsledku opatrení proti šíreniu korony.

Ako zdôraznil generálny riaditeľ SIEA Peter Blaškovitš: „Verím, že v Slovenskej republike máme dostatok spoločností, ktoré chcú byť súčasťou ambicióznych inovácií, a že tieto firmy využijú možnosť zúčastniť sa strategických projektov, ktoré súvisia s implementáciou vodíkových technológií v rozličných oblastiach.“

Prúd z atómových elektrární 

Ministerstvo hospodárstva SR chce vodíkovú stratégiu predstaviť v januári 2021 a podľa šéfa rezortu pôjde o záväzný dokument pre všetky firmy či inštitúcie z tejto oblasti. Má ukázať, kam vo využívaní vodíka Slovensko smeruje, a ako chce svoje ciele dosiahnuť.

Chceme využívať lacný prúd z atómových elektrární,” spresnil Sulík. Spotreba, a tým aj ceny elektrickej energie počas dňa kolíšu a atómové elektrárne, naopak, vyrábajú stabilné množstvo. V noci je preto prebytok energie, ktorá sa nedá uskladňovať inak ako v prečerpávacích vodných elektrárňach či v batériách. Nakoľko kapacita prečerpávacích elektrární je obmedzená a veľké batériové úložiská sa zatiaľ na Slovensku nestavajú, je reálne uskladňovať prebytočnú energiu vo forme vodíka vyrobeného v elektrolyzéroch. Minister hospodárstva upozornil, že s touto predstavou sa musí stotožniť aj Európska komisia, nakoľko nepôjde o zelený vodík vyrábaný z obnoviteľných zdrojov energie.

Veterná energia je nestabilná 

Na využívanie jadrových elektrární v EÚ zatiaľ nepanuje jednoznačný názor. Zatiaľ čo Slovensko dokončuje výstavbu ďalších dvoch blokov v elektrárni Mochovce, napríklad Nemecko sa využívania tejto energie vzdalo.

Ako zdôraznil Sulík: “Samozrejme, že súhlasíme s tým, aby sa vodík vyrábal zo solárnej energie alebo z vetra, no nemali by sme sa tváriť, že modrý vodík je omnoho horší ako zelený.”

Šéf rezortu hospodárstva pripomenul, že dodávky elektrickej energie vyrobenej vo veterných elektrárňach sú pomerne nestabilné. Ako dodal Sulík: “Pokiaľ elektrická energia vyrobená zo solárnych článkov alebo z vetra ide rovno na výrobu vodíka, je to v poriadku. Pokiaľ by sa mala ale takáto energia dávať priamo do siete, je to veľmi ťažké uregulovať. Preto nie som veľký fanúšik úplne nekontrolovaného nárastu obnoviteľných zdrojov.”

Čo sa týka veterných elektrární, sú podľa neho na Slovensku iba štyri lokality, kde je dostatočný počet veterných dní na ekonomickú prevádzku týchto zariadení.

Zdroj: https://euractiv.sk; https://hnonline.sk, zverejnené: 4.1.2021, autor: rpa