Vo februárovom vydaní magazínu FORBES bol uverejnený rozhovor s Luciou Markovou, správkyňou Nadácie Eset.

Spravuje Nadáciu Eset, ktorá sa v posledných rokoch zamerala najmä na podporu špičkovej vedy a vedcov pôsobiacich na Slovensku. Za sebou majú už päť ročníkov vedeckej ceny Eset Science Award, na ktorej každý rok spolupracujú s nositeľmi Nobelovej ceny.

S manželom, spolumajiteľom Esetu Richardom Markom, pôsobia ako filantropi aj mimo firmy či nadácie. Lucia Marková hovorí, ako uvažuje nadácia najväčšej IT spoločnosti na Slovensku pri rozhodovaní o tom, koho a čo podporiť.

Nemýlime sa, že pred rokmi Nadácia Eset podporovala širšie spektrum aktivít a užšie zameranie sa na vedu prišlo až postupne? Ako to bolo?

Nadácia pôsobí už trinásty rok a na vzdelávanie sme boli zameraní vždy, je pre nás kľúčové. Prirodzene smerovala do tejto oblasti aj podpora projektov, takéto projekty spolu s aktuálnou podporou vedy tvorili aj najväčšiu časť z podporených.

K dnešnej podobe cielenej podpory vedy prostredníctvom vedeckej ceny sme sa dostali pri tridsiatom výročí prvého softvéru Esetu. To bolo v roku 2017. Spolumajitelia Esetu v tom čase diskutovali o tom, ako vrátiť do spoločnosti časť úspechu, ktorý firma dosiahla.

Dohodli sa rýchlo? Záujmom o vedu boli známi v podstate všetci spolumajitelia.

Nápady boli spočiatku rôzne, napríklad aj veľký koncert v Bratislave či inde na Slovensku, prípadne výraznejšia podpora športu. Nakoniec sa však spolumajitelia rozhodli, že sa sústredíme na niečo trvalejšie – na vedu. Vo firme robíme špičkový výskum, naši experti na kybernetickú bezpečnosť patria medzi najlepších na svete.

Úspech Esetu prišiel aj vďaka tomu, že dával dôraz na výber špičkových ľudí, sústreďoval sa na výskum aj vďaka investíciám doň. Tak sme si povedali, že keď taký prístup funguje na úrovni firmy, mali by sme ho vedieť pretransformovať aj na úrovni krajiny. Z pozície technologickej spoločnosti to dávalo zmysel.

 

 

Vedecký prístup k podpore vedy

Vedeli ste hneď od začiatku, že budete organizovať niečo ako „slovenskú nobelovku“?

Špičková veda nie je pre filantropiu téma, v ktorej vám ideálny prístup napadne „na prvú“. Keď napríklad Nadácia Pontis robí prieskumy, ktoré oblasti projektov spoločenskej zodpovednosti firiem rezonujú vo verejnosti a prieskumníci sa pýtajú ľudí na ulici, málokomu napadne veda.

Nepatrí ani medzi typické či emotívne témy, aj keď emócií si pri jej podpore zažijeme dosť. Nám je táto téma blízka a myslíme si, že má pozitívny dosah na spoločnosť vrátane ľudí, ktorí by si ani nepomysleli, že majú s vedou niečo spoločné.

Nebolo to však zo dňa na deň, nepustili sme sa odrazu do podpory len tak spontánne. Vedecký prístup sme chceli nastaviť a riadiť sa ním aj v nadácii. Išli sme na to teda najprv prostredníctvom diskusie s vedeckou obcou.

Pamätám si na rozhovory, napríklad s pánom profesorom Šajgalíkom (predsedom Slovenskej akadémie vied), ale aj ďalšími vedcami aj zo zahraničia. Analyzovali sme, ako fungujú rôzne existujúce vedecké ocenenia, napríklad v Česku už fungovala Cena Neuron podporovaná zo súkromných zdrojov.

Skúšali ste si pomery vo vede na začiatku aj nejako odmerať, aby ste pokrok mohli neskôr vyhodnocovať?

Hľadali sme, ako vystihnúť „bod nula“, situáciu, v akej sme boli v roku 2019 pri prvom ročníku ocenenia. To, čo sme chceli dosiahnuť, bolo, aby sa zmenil spoločenský status vedy a vedcov, ktorí pôsobia na Slovensku. Chceli sme ukázať, že aj u nás sa dá robiť svetová veda. Základný prieskum reputácie vedy na Slovensku nám každoročne robí prieskumná agentúra 2muse, ale na začiatku sme robili aj fokusové skupiny vo vedeckej komunite.

Keď sme nedávno po piatich rokoch fokusovú skupinu zopakovali, videli sme kvalitatívne, aký dopad majú naše projekty. Ten meriame aj kvantitatívne, na toto meranie sme si zaviedli index reputácie vedy na Slovensku. Agentúra 2muse pôvodne pracovala s vlastným indexom vyhodnocovania reputácie značiek a pre nás ho adaptovali na index spokojnosti s vedou na Slovensku.

Jedným z odkazov, ktorý v médiách opakujete, je, že skutočnými celebritami sú – alebo by aspoň mali byť – vedci a vysoko kvalifikovaní odborníci. Ako sa zrodil?

Ešte na začiatku sme si uvedomili, že popularita vedy a vedeckého pohľadu na svet súvisí s tým, že väčšina verejnosti sleduje a považuje za osobnosti a vzory najmä verejne známe osoby. Chceli sme ukázať, že aj vedecké osobnosti, či už zo Slovenska alebo aj zahraničia, ktoré sem vďaka Eset Science Award prichádzajú, môžu a sú pre spoločnosť vzorom.

Títo ľudia majú spoločnosti čo povedať. V praxi môžete ich akceptáciu vyjadriť napríklad rozoznateľnosťou konkrétnych mien z oblasti vedy vo verejnosti. Je dôležité, aby povolanie vedca postupne získavalo na vážnosti. Počas pandémie vedci v prieskumoch aj trochu „vyleteli“, to je prirodzené, ale ide o to, aby to bol trvalý trend.

Na verejnosti patril medzi najznámejších vedcov chemik Robert Mistrík, to však nepochybne bolo preto, že sa z neho stal prezidentský kandidát.

V nadácii si všímame aj mená, ktoré predtým známe neboli. Rozšírili sme tím, obsadili sme novú pozíciu manažérky pre vzťahy s vedeckou komunitou. Vedeckú cenu chceme pripravovať kvalitne, to si žiada stálu diskusiu a kontakt s vedeckou komunitou.

 

 

Milión pre vedu

Akú veľkú časť nadácie dnes tvorí práca na vedeckej cene?

Partnerom ceny je spoločnosť Eset, vďaka čomu môžu byť finančné odmeny pre laureátov markantné. Ide o sumy, ktoré majú vedcovi dopomôcť, aby sa mohol naplno venovať vede. Mnoho vedcov odchádza aj kvôli financiám. Keď sa napríklad mladý vedec dostane k peniazom aj takouto formou, je motivovaný, aby pri vede vôbec zostal.

Mnoho laureátov však túto finančnú odmenu aj tak venuje na svoj výskum. Nadácia má rozpočet približne 1,6-milióna EUR a, veľmi nahrubo povedané, niečo vyše milióna tvorí práve podpora vedy.

V tom nie je len samotné ocenenie, ale aj iné programy, či nie?

Nadácia okrem vedeckej ceny vypisuje aj grantové výzvy. V oblasti popularizácie a podpory vedy, našťastie, nie sme jediní a sme za to vďační. Radi podporíme aj iné projekty, ktoré nám pomáhajú tento cieľ dosiahnuť. Spomínaný milión nie je suma, ktorá by putovala iba na náš galavečer. Eset Science Award je celoročný projekt aj s trvalými mediálnymi partnerstvami.

V tej sume je zahrnuté všetko – usporadúvanie vedeckých diskusií, ale najmä samotný hodnotiaci proces. Ten nám organizačne zaberie možno aj pol roka, keďže chceme dosiahnuť čo najvyšší možný štandard posúdenia. Z týchto prostriedkov sú financované aj odmeny pre členov zahraničnej komisie, aby sme hodnotenie mali čo najodbornejšie a nezávislé.

Je po piatich rokoch vedecká cena jadrom činnosti nadácie alebo existuje možnosť, že by sa zameranie pozmenilo?

Projekt sme nastavovali dlhodobo, neuvažujeme o nejakej zmene. Je to náš najväčší program. Stále však máme silné smerovanie na pilier vzdelávania, najmä v STEM oblasti vrátane našej témy kybernetickej bezpečnosti, taktiež v rozvoji inovatívneho vzdelávania. Celé to funguje najmä na dlhodobých partnerstvách.

Držíme si však aj pilier podpory občianskej spoločnosti, čo síce nie je naša nosná téma, ale považujeme ju za dôležitú. Tu často ide najmä o inštitucionálnu podporu, podľa darovacích zmlúv si účel vynaloženia prostriedkov vyberajú obdarovaní samostatne – ak z nich potrebujú napríklad zaplatiť nájom, je to možné.

Aj v kontexte vzdelávania existuje veľa možností, ako pomáhať – od organizovania galavečera až po rozdávanie počítačov či softvéru základným alebo materským školám. Ako ste si pred rokmi vyberali?

Ak máme mať dopad, musíme mať ohlas. Ten sa nedá dosiahnuť tak, že pracujete potichu. Musíte dať o aktivite skutočne vedieť. Tento prístup organizácie večera nám však vyšiel prirodzene, od začiatku prevládal názor, že je dobré robiť tie „malé slovenské nobelovky“. Samozrejme, musíme to robiť v rámci rozpočtu, ale povedali sme si, že do takéhoto projektu sme ochotní investovať.

Keď sme si nedávno po piatich rokoch spravili opäť fokusové skupiny, vedci, ktorí iste nie sú povahovo „one man show“, skôr naopak, často sú to skutoční introverti, nám povedali, že forma, akou vedcov a vedu prezentujeme, je skvelá. Pravidelne chodia na galavečer, stretnú tam svoju komunitu, získali večer, ktorý patrí im.

Ak ste však hovorili aj o iných typoch podpory, Eset má napríklad výrazné zľavy na bezpečnostné riešenia pre všetky štátne inštitúcie vrátane škôl a neziskových organizácií. Nadácia je prepojená so CSR aktivitami firmy, zamestnancom dávame tiež príležitosť zapojiť sa do zamestnaneckých grantových výziev či finančných zbierok v rámci každoročného Giving Tuesday.

Nadácia príspevky zamestnancov následne zdvojnásobuje. Aktivít máme v tejto oblasti viac, kolegovia napríklad prednášajú na vysokej škole, máme aj výskumné centrum na dvoch univerzitách.

 

Zdroj: https://www.forbes.sk, zverejnené: 5. 2. 2024, autor: rup