Online vzorka názorov ukazuje, že vo vedeckej komunite sú veľké vášne o tom, ako jednať s ruskými kolegami.

Ako sa vojna na Ukrajine naťahuje, viac ako dve tretiny európskych výskumníkov, ktorí odpovedali na prieskum Science|Business, tvrdia, že podporujú západné sankcie na vedecké vzťahy s Ruskom.

Takmer 70 % z 240 jednotlivcov, ktorí sa v online prieskume identifikovali ako výskumníci, uviedlo, že súhlasí s tým, že „vedecké vzťahy s Ruskom by mali byť nejakým spôsobom sankcionované“. Ďalších 21 % uviedlo, že nesúhlasia, a zvyšných 9 % uviedlo, že si nie sú istí.

Nie je prekvapením, že ukrajinskí a ruskí výskumníci, ktorí odpovedali, mali pevné názory: zo 78 výskumníkov, ktorí sa označili za ukrajinských štátnych príslušníkov, všetci okrem šiestich súhlasili so sankciami. A z 10, ktorí uviedli, že sú Rusi, všetci okrem dvoch nesúhlasili. Ale aj po vylúčení týchto dvoch národností sú výsledky do značnej miery podobné: 62 % európskych výskumníkov, ktorí nepochádzajú z Ukrajiny alebo Ruska, uviedlo, že súhlasí so sankciami, 25 % nesúhlasí a 13 % si nie je istých.

Podobne v širšej populácii 419 respondentov – odpovedali aj iné profesie vrátane zamestnancov firiem a štátnej správy – bolo 69 % za sankcie, 22 % bolo proti a zvyšok nebol rozhodnutý.

Pohľad profesionálnych výskumníkov na sankcie je obzvlášť dôležitý, keďže práve ich sa táto otázka dotýka najviac. Prieskum, ktorý sa uskutočnil anonymne a online od 28. júna 2022, bol zamýšľaný ako vzorka tohto názoru a nerobí si nárok na štatistickú významnosť výsledkov. Ale vzorec odpovedí – a často pádne komentáre zapísané do dotazníka – demonštrujú vášne, ktoré vojna vyvolala v inak apolitickom vedeckom svete.

Inštitúcie verzus jednotlivci

Počas niekoľkých dní po ruskej invázii 24. februára 2022 mnohé západné vlády prerušili oficiálnu vedeckú spoluprácu s ruskými štátnymi univerzitami a inštitúciami a odporučili svojim vlastným výskumným organizáciám, aby urobili to isté. Väčšina však rozlišovala medzi jednaním s oficiálnymi ruskými organizáciami a jednotlivými ruskými výskumníkmi: vo väčšine prípadov bolo umožnené pokračovanie spolupráce medzi jednotlivými výskumníkmi – hoci bez vládneho financovania je to často ťažké udržiavať.

Výsledky prieskumu potvrdzujú rozdiel medzi inštitucionálnymi a individuálnymi vzťahmi. Keď boli požiadaní, aby rozlišovali medzi rôznymi druhmi sankcií, z celej populácie 419 respondentov 75 % uviedlo, že podporuje obmedzovanie vedeckých vzťahov s „partnerstvami medzi vládami a programami zahŕňajúcimi ruské štátne inštitúcie a univerzity“. A 66 % podporuje obmedzenie „ruskej inštitucionálnej účasti v medzinárodnej výskumnej infraštruktúre“.

Iba 37 % však tvrdí, že by to malo mať nejaký vplyv na „partnerstvá alebo projekty zahŕňajúce jednotlivých ruských výskumníkov“. Pokiaľ ide o zdieľanie výskumných údajov, výsledkov alebo korešpondencie s ruskými výskumníkmi, len 36 % chce, aby sa to zastavilo a 32 % chce vylúčiť výsledky ruského výskumu z medzinárodných vedeckých časopisov a databáz.

Silné názory

V anonymných komentároch často vzrástli vášne – pre aj proti.

„Veda nemá nič spoločné s chorými ambíciami jednotlivých politikov,“ napísal jeden francúzsky výskumník, ktorý je proti sankciám. Ďalej dodal: „Je smiešne klásť akékoľvek hranice vedeckému mysleniu a jeho slobodnej výmene alebo vyjadrovaniu.“

Podobne napísal jeden maďarský výskumník: „Odsudzujeme ruskú agresiu, ale prečo sa táto otázka vynára len v súvislosti s Ruskom? Nikto si podobné otázky nepýta, keď napr. USA páchajú agresiu proti suverénnemu štátu. Dvojité štandardy.“

Niektorí argumentovali rozdielom medzi individuálnymi a inštitucionálnymi vzťahmi.

Jeden holandský výskumník napísal: „Hoci sú potrebné vládne obmedzenia, keď sú ľudské práva vážne porušované autokratickým režimom, mali by sa udržiavať alebo možno dokonca podporovať jednotlivé vedecké vzťahy s vedcami, ktorí sú proti porušovaniu ľudských práv, pretože to môže pomôcť [pri] oslobodení. spoločnosti, ktoré sú pod autokratickou vládou“. V rovnakom duchu napísal grécky výskumník: „Musí existovať spôsob, ako zabezpečiť, aby ruskí výskumníci zo strachu pred svojím režimom neboli izolovaní, aj keď aktívne nezastávajú postoj proti vojne alebo svojmu štátu.“

Ale väčšinový názor uprednostňujúci sankcie bol výrazne vyjadrený.

Nemecký výskumník napísal: „Slobodný výskum potrebuje slobodných ľudí a slobodné myslenie! Žiadna spolupráca s diktátormi, autokratmi a národmi nerešpektujúcimi ľudskosť!“ Súhlasil francúzsky výskumník: „Všetky vzťahy s Ruskom musia byť zastavené, pretože je to teroristický štát.“

A švédsky výskumník: „Nebuďme naivní. S autokraciami a mafiánskymi štátmi by sa nemalo zaobchádzať ako s krajinami, kde vládne zásada deľby moci.“

Rusi a ukrajinskí respondenti mali svoj názor. Ruský výskumník, ktorý je proti sankciám, povedal: „Nevidím žiadny normálny dôvod na manipuláciu vedeckých vzťahov, ako to robia politici, z dôvodov, ktoré sú ďaleko od skutočných záujmov vedy a ľudí, ktorí sú do nej zapojení.“ A ukrajinský náprotivok: „Rusko je teroristický štát a Rusi podporujú vojnu. Kvôli nim boli ukrajinskí vedci nútení zmraziť svoj výskum, opustiť svoju prácu, ktorej sa venovali dlhé roky. Preto by nemali existovať žiadne vedecké kontakty a spojenia s ruskými výskumníkmi, kým nepriznajú vinu a nebudú potrestaní za hrôzu spôsobenú Ukrajincom.“

Žiadalo sa o nejaké zamyslenie

Niekoľko výskumníkov naliehalo na uvážený názor. Jeden Američan napísal: „Môžeme sa poučiť z histórie? Aké obmedzenia boli uvalené na nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny? Čo fungovalo a čo nefungovalo?“ A nemecký výskumník dodal: „Sankcie by mali byť časovo obmedzené a pravidelne prehodnocované.“

Britský výskumník povedal: „Ruská invázia na Ukrajinu ukazuje limity európskej vedeckej diplomacie. Musíme prehodnotiť, čo sa snažíme robiť, keď využívame vedu na posilnenie vzťahov s potenciálne nepriateľskými krajinami. Veda môže byť poškodená, keď sa používa ako nástroj diplomacie.“

A jeden ukrajinský výskumník zvolil jemnejší prístup: „Rusko (ako každá iná krajina) má talentovaných vedcov, ktorých spolupráca môže byť svetu prospešná. Je lepšie ich pozvať do krajín, ktoré môžu mať zo spolupráce s nimi úžitok, než s nimi spolupracovať počas pobytu vo svojej domovskej krajine. Bude to iné ako spolupráca s inštitúciami alebo vládou. Je však potrebné zaviesť individuálny prístup od prípadu k prípadu, pretože niektorých vedcov môžu naverbovať tajné služby na zhromažďovanie vedeckých informácií, ktoré nie sú legálne dostupné.“

Toto je začiatok dvojdielneho pohľadu na výsledky prieskumu. Druhá časť vyjde 3. novembra 2022.

Zdroj: https://sciencebusiness.net; zverejnené: 28. 10. 2022, autor: rpa