Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú na najnižšej úrovni od mája 2020. Dlhodobo platí, že respondenti, ktorí sa epidémie obávajú menej, sú menej ochotní dať sa zaočkovať. Dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou ostáva aj po výmene premiéra a ministra zdravotníctva na veľmi nízkej úrovni. Postoj politikov k očkovaniu je dôležitý pre pätinu respondentov.

To sú zistenia kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.

Nízky pocit ohrozenia

Pocit ohrozenia epidémiou koronavírusu od svojho vrcholu na začiatku tohto roku naďalej klesal. V súčasnosti je na najnižšej úrovni od mája 2020. Epidémiou koronavírusu sa dlhodobo cítia byť menej ohrození ľudia, ktorí neplánujú dať sa zaočkovať. Menej ohrození sa cítia byť aj respondenti so základným vzdelaním a muži. Opýtaní, ktorí sa cítia byť menej ohrození epidémiou, tiež výrazne menej obmedzujú kontakty s ľuďmi mimo ich domácnosti a zároveň výrazne menej dodržiavajú aktuálne platné opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu.

Po jesennom výraznom poklese dôvery vo vládu v súvislosti s koronakrízou spadla dôvera na doteraz najnižšiu úroveň v marci 2021. Po odstúpení premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a nástupe novej vlády premiéra Eduarda Hegera dôvera veľmi mierne stúpla. Kým v marci 2021 bola na úrovni vyše 14 %, v máji 2021 už viac ako 17 %. Trend rastu sa v najnovšom výskume nepotvrdil a dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou stagnuje na úrovni 16,7 %.

Oproti máju 2021 tiež mierne poklesla dôvera v zdravotníctvo z vyše 50 % na takmer 43 % a v slovenské vedecké inštitúcie zo 46,6 % na 43,4 %.

Vplyv politikov

Dôvera vo vládu naďalej veľmi výrazne súvisí s ochotou dať sa zaočkovať. Takmer štvrtina už zaočkovaných respondentov a vyše 26 % tých, ktorí sa chcú dať zaočkovať, vláde v súvislosti s koronakrízou dôveruje. Medzi ľuďmi, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, vláde dôveruje takmer 6 % opýtaných. Podobné je to i so zdravotníctvom, ktorému dôveruje 57 % už zaočkovaných, ale iba viac ako štvrtina tých, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. Situácia je rovnaká, aj čo sa týka vedeckých inštitúcií, ktorým dôveruje vyše 63 % už zaočkovaných a iba zhruba pätina ľudí, ktorí sa nechcú zaočkovať.

Ako zhrnul Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV: „Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať. Ďalším faktorom môže byť odmietavé či nejednoznačné stanovisko niektorých politikov k vakcinácii, pretože pre približne pätinu respondentov je postoj ich obľúbeného politika k očkovaniu dôležitý.“

Dôležitý postoj politikov k očkovaniu

Necelá pätina respondentov uvádza, že je pre nich v súvislosti s touto otázkou dôležitý postoj politikov, ktorí sú im blízki. Pre takmer štyridsať percent opýtaných postoj ich obľúbených politikov k očkovaniu nie je dôležitý. Zhruba rovnaký počet nemá žiadnych politikov, ktorí sú im blízki. Spomedzi opýtaných, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, je postoj im blízkych politikov k očkovaniu dôležitý až pre 37,4 %.

Ako uviedla Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV: „Dôvera v inštitúcie je faktor, ktorý výrazne rozdeľuje už zaočkovaných a nezaočkovaných. S blížiacim sa návratom detí do škôl a začínajúcim nástupom tretej vlny je preto kľúčové, aby verejné autority komunikovali témy spojené s manažmentom pandémie tak, aby spoločnosť ešte viac nerozdeľovali.“

Ako pripomenula výskumníčka: „Na druhej strane musia oveľa presvedčivejšie a jednotnejšie vysvetľovať výhody vakcín pre celú spoločnosť. Keďže nízka ochota dať sa zaočkovať aj dodržiavať protipandemické opatrenia súvisí s nízkym pocitom vlastného ohrozenia koronavírusom, je naďalej potrebné pripomínať, že zodpovedným správaním chránime tých zraniteľnejších vrátane našich detí. Školopovinné deti, ktoré sa ešte nemôžu dať zaočkovať, si nezaslúžia stráviť väčšinu ďalšieho školského roka online a bez kontaktu s učiteľmi a rovesníkmi, a seniori v DSS zas bez kontaktu s najbližšími.“

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a s Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a štyrikrát v roku 2021. Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko.

Desiata vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? prebehla v období 15. 7. až 20. 7. 2021. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad 12 rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie.

Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk, zverejnené: 11. 8. 2021, autor: rpa