HOME

Rámcový program
HORIZONT EURÓPA

Prevencia Alzheimerovej choroby je pozitívna myseľ

Aktualita

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka je súčasťou tímu, ktorý vyvíja vakcínu proti Alzheimerovej chorobe. Zdroj: https://hnonline.sk

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied Norbert Žilka v rozhovore pre HN hovorí:

  • akú rolu zohráva pri Alzheimerovej chorobe genetika
  • čím sa líši skorá demencia od stareckej
  • v akom štádiu je vakcína proti Alzheimerovej chorobe

Čo sa presne deje s mozgom pri Alzheimerovej chorobe?

Najväčším nebezpečenstvom je, že keď pacienti prichádzajú s prvými klinickými príznakmi kvôli tomu, že ich pociťujú sami alebo ich vidí rodina, je veľmi neskoro. Vtedy je už časť mozgu nenávratne poškodená a dochádza k veľkému úbytku nervových buniek v niektorých špecifických oblastiach, ktoré zodpovedajú za príznaky. Vtedy je už veľmi ťažké začať efektívnu liečbu, pretože časť mozgu sa zmenšila, a tým dochádza k znefunkčneniu niektorých mozgových oblastí.

Aké nové poznatky vás vo výskume tohto ochorenia zaujali?

V tejto oblasti výskum extrémne rýchlo napreduje. Je to preto, že je to neliečiteľné ochorenie, vieme ho len spomaliť, a to aj napriek tomu, že je schválený prvý liek americkou Správou pre potraviny a lieky, ktorý rieši jednu z príčin jeho vzniku. Žiaľ, stále to nie je finálne riešenie. Čoraz viac zisťujeme, že do hry vstupujú rôzne metabolické dráhy. Je tam teda súvis so životným štýlom, často je to problém napríklad diéty, ktorá môže veľmi výrazne ovplyvňovať dianie v mozgu.

Pri prevencii alzheimera sa často hovorí o tom, že si treba udržiavať bystrú myseľ, čítať, vzdelávať sa, lúštiť krížovky…čo by ste ešte odporučili?

Aktívny spôsob života, pravidelný pohyb a správnu životosprávu. Ale keď sme už pri diéte, tá sa ukazuje ako jeden z kľúčových faktorov. A mala by byť koncipovaná podobne ako stredomorská strava, kde sa kladie dôraz na prísun veľkého množstva ovocia, zeleniny, vlákniny a obmedzenie mäsa a živočíšnych tukov. V rôznych krajinách sveta však pozorujeme izolované populácie ľudí, ktoré sa dožívajú vysokého veku s jasnou mysľou. A strava nie je rozhodujúcim faktorom, ktorý ich spája.

A čo je to?

Pozitívna myseľ a prístup k životu. To znamená dobre koncipovaný spoločenský život, rodinná komunita. To zohráva extrémne dôležitú úlohu, mozog od nás požaduje, aby sme mu dodávali viac pozitívnych impulzov ako tých negatívnych. Veľký rizikový faktor je smútok, strach, depresia, neschopnosť vyrovnať sa s tým, čo sa okolo nás deje, tlak spoločnosti, stúpajúce ceny, znižujúce sa platy…to všetko mozog veľmi ťažko spracúva.

Podieľate sa na vakcíne proti Alzheimerovej chorobe. V akom je štádiu?

V roku 2019 sme úspešne ukončili druhú fázu klinického skúšania. Zistili sme, že najväčšou slabinou bolo, že sme nepoužili dostatočne kvalitné biomarkery pre výber pacientov. Takmer 30 percent z nich nespĺňalo moderné kritériá pre diagnostiku Alzheimerovej choroby. Následne sme použili moderné technológie, aby sme identifikovali správnu podskupinu pacientov. A práve na nej sa nám podarilo opísať účinok terapie, ktorý bol signifikantný na mnohých úrovniach. V decembri o tom vyšiel článok v časopise The Lancet. Zároveň prichádzame s ďalšími novými výsledkami, ktoré budeme publikovať v najbližšom čase. Tie ešte výraznejšie potvrdzujú terapeutický efekt, vakcína spomalila progresiu klinických príznakov a dokázala zastaviť neurodegeneračné procesy v mozgu. Dosiaľ sa žiadnej inej terapii zameranej na tau proteín, ktorý sa v ľudskom mozgu správa ako baktéria alebo vírus a je schopný sa šíriť z jednej bunky na druhú, nič podobné nepodarilo.

Podávala by sa ako prevencia alebo ľuďom, ktorí už majú príznaky?

Naším hlavným cieľom je použiť vakcínu na preventívne účely. Momentálne nastavenie regulačných orgánov je však také, že musíme najprv preukázať terapeutickú účinnosť a následne môžeme testovať jej preventívne aktivity.

Spomínali ste liek z USA. Črtá sa ešte iná liečba?

V tejto oblasti je ročne niekoľko desiatok rôznych skúšaní rôzneho charakteru s rozmanitým zacielením. Veľmi úspešné sú monoklonové protilátky. Najmodernejším prístupom je génová terapia, je to však pomerne náročný spôsob liečby a celková suma bude pravdepodobne pomerne vysoká. Je tu aj mnoho iných alternatívnych prístupov, ktoré sa napríklad snažia potláčať zápalové procesy. Myslím si, že v horizonte dvoch, troch rokov môžeme očakávať veľmi zaujímavé výsledky.

Dá sa teda predpokladať, že v priebehu najbližšej dekády by sa mohla Alzheimerova choroba úspešne liečiť?

Neviem, či ju budeme vedieť zastaviť, ale minimálne smerujeme k tomu, že ju budeme vedieť veľmi výrazne spomaliť. A keď sa začne liečba v skorých štádiách, budeme ju možno vedieť aj pomerne efektívne oddialiť. Myslím si, že takéto možnosti sa čochvíľa objavia na trhu. Spomínaný americký liek Lecanemab, čo je protilátka proti amyloidu beta, ktorá dokáže efektívne vymazať z mozgu toxické amyloidové zhluky, je prvou lastovičkou. Predpokladám, že na Slovensko by mohol doraziť niekedy v roku 2025.

Zdroj: https://hnonline.sk, zverejnené: 17. 1. 2024, autor: rpa