HOME

Rámcový program
HORIZONT EURÓPA

Prehľad: Úspechy a nedostatky programu Horizont 2020

Aktualita

Hodnotenie programu Horizont 2020. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Preskúmanie ôsmeho rámcového programu v hodnote 75,6-miliardy EUR bude podkladom pre dôkazy, ktoré budú zverejnené v tomto roku a ktoré budú formovať budúcnosť výskumu a inovácií v EÚ.

Rámcový výskumný program Horizont 2020 v hodnote 75,6-miliardy EUR, ktorý prebiehal v rokoch 2014 – 2020, mal obrovský vplyv na európsku ekonomiku, jej vedecké výsledky a spoločnosť, no chýbal mu rozpočet, potreboval zjednodušenie a mal zahŕňať lepšiu podporu výskumníčok a podnikateliek, ukazuje prehľad.

Hodnotenie Horizontu 2020, ktoré vykonala Európska komisia, je jedným z prvých hlavných dokumentov, ktoré budú informovať o rozsahu a cieľoch budúceho výskumného programu, 10. rámcového programu (FP10), ktorý sa začne v roku 2028.

Program Horizont 2020 pomohol financovať viac ako 35 000 projektov po celom svete, no chýbalo mu 159-miliárd EUR na to, aby bolo možné financovať všetky projektové návrhy, o ktorých sa v každej výzve považovalo za „nad prahom kvality“. Okrem toho mu chýbala podpora potrebná na to, aby čo najlepšie využil kvalitný výskum, ktorý financoval, a napriek zavedeniu opatrení na Widening nedokázal odstrániť priepasť vo výskume a inováciách medzi najlepšími a najslabšími v Európe.

Niektoré z nedostatkov v tomto záverečnom hodnotení sa zistili aj v priebežnom hodnotení uverejnenom v roku 2017. To viedlo k zavedeniu zlepšení pre súčasný program Horizont Európa.

Úspechy a nedostatky programu Horizont 2020. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Rozpočet

Nedostatočné financovanie vo výške 159-miliárd EUR znamenalo, že 74 % všetkých vysokokvalitných projektových návrhov, približne 100 000, nebolo podporených programom Horizont 2020.

Zatiaľ čo program prilákal približne jeden milión projektových žiadostí zo 177 krajín, približne polovica všetkých finančných prostriedkov išla organizáciám len v štyroch krajinách – Nemecku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Španielsku.

Menšie krajiny ako Estónsko, Grécko, Cyprus a Lotyšsko si však viedli dobre, keď porovnáme, koľko financií získali oproti svojim hrubým domácim výdavkom na výskum a vývoj.

Financovanie H2020 v členských štátoch EÚ. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Každé euro investované do programu prinesie do roku 2040 každému občanovi EÚ výhody približne 5 EUR a k HDP EÚ sa ročne pridá priemerne 15,9-miliardy EUR, pričom v rokoch 2014 – 2040 dosiahne približne 429-miliárd EUR.

Na porovnanie, retrospektívne hodnotenie 7. RP, ktoré prebiehalo v rokoch 2007 – 2013, uviedlo, že každé investované euro by na oplátku prinieslo 11 EUR, pričom sa odhadovalo, že program pridá do hospodárstva EÚ každý rok ďalších 20-miliárd EUR, čiže približne 500-miliárd EUR za 25-ročné obdobie.

Science|Business požiadal Komisiu, aby vysvetlila, prečo mal program Horizont 2020 menší ekonomický dopad ako 7. RP.

Vysoký vplyv

V niektorých ohľadoch však program Horizont 2020 prekonal 7. RP. Príspevky publikované príjemcami grantov boli citované dvakrát častejšie ako celosvetový priemer. Celkovo vygeneroval 276 000 recenzovaných publikácií, z ktorých 3,9 % patrí medzi prvé 1 % najcitovanejších publikácií na svete. Je to vyššie percento ako v správach o výskume podporovanom inými významnými medzinárodnými donormi, ako je napríklad americká Národná vedecká nadácia.

Základný výskum sa pretavil do nespočetných vedeckých objavov v oblastiach vrátane lekárskych vied, kvantovej mechaniky, chemického inžinierstva a kompozitných materiálov. Štvrtina všetkých publikácií je podľa hodnotenia spojená s novými oblasťami výskumu.

Došlo k celkovému zvýšeniu výskumnej kapacity Európy, pričom program Horizont 2020 podporil mobilitu takmer 50 000 výskumníkov a umožnil viac ako 24 000 výskumníkom a organizáciám prístup k rozsiahlym výskumným infraštruktúram. V prehľade sa tvrdí, že to pravdepodobne viedlo k mnohým novým projektom a vedeckému výskumu nad rámec programu.

Verejné peniaze čerpali zo súkromných zdrojov a na každé euro vynaložené EÚ súkromný sektor investoval 57 centov. V častiach programu, ako sú verejno-súkromné partnerstvá, spoločnosti zaplatili až tri eurá za každé euro vynaložené EÚ.

Veľmi propagovanou cestou na zlepšenie výkonnosti Európy v oblasti inovácií je vytváranie lepších synergií s inými fondmi EÚ a vnútroštátnymi fondmi. Programy, ako sú kohézne fondy EÚ, by mohli podporiť prijímanie a komercializáciu výsledkov výskumu, ale Komisia ešte musí nájsť spôsob, ako uľahčiť tok projektov medzi rôznymi fondmi. To je ďalšia položka v zozname úloh.

(Pomaly) plnenie politiky

Rámcové programy sa čoraz viac stávajú nástrojmi politiky EÚ a program Horizont 2020 ukázal, že môže priniesť výsledky. Klimatické opatrenia a zdravie boli obzvlášť dôležité oblasti.

S eskaláciou klimatickej krízy Horizont 2020 pomohol vedcom lepšie ju pochopiť. Desatina publikácií citovaných Medzivládnym panelom OSN pre zmenu klímy pochádza z projektov financovaných z programu Horizont 2020 a 7. RP.

Program tiež pokročil v premene vedomostí na inovácie a poskytovanie zelených technológií vrátane pokroku v oblasti vodíkových palív a čistého letectva.

Do výskumu a inovácií súvisiaceho s klímou sa však nevložilo toľko peňazí, ako sa očakávalo. Konečné číslo bolo 32 %, tesne pod sľúbenými 35 % z jej investície v hodnote 75,6-miliardy EUR. Komisia sa z toho poučí a pravdepodobne bude presadzovať lepšie zosúladenie projektov, aby sa zabezpečilo, že Horizont Európa dosiahne cieľ 35 %.

Zdravie bolo ďalšou veľkou témou pre Horizont 2020. Program rýchlo reagoval na epidémie Ebola a Zika a v minulom roku ukázal ešte väčšiu rýchlosť a flexibilitu, keď vypukla pandémia COVID-19, pričom v rámci prísľubu 1-miliardy EUR na výskum koronavírusu.

Horizont 2020 prispel aj k dlhodobým prioritám v oblasti zdravia, najmä podpore projektov, ktoré umožnili hlbšie pochopenie zriedkavých chorôb a terapií, a prispel k personalizovanej medicíne.

Ale skutočný svetový vplyv týchto úspechov je ťažké merať. Výskumu môže trvať roky, kým prinesie spoločenský vplyv, čo sťažuje meranie pokroku. Okrem toho sa v rámci preskúmania zistilo, že monitorovanie vplyvu programu Horizont 2020 využívalo slabé ukazovatele a malo príliš úzky rozsah. Toto je ďalší nedostatok, ktorý chce Komisia v programe Horizont Európa odstrániť.

Zjednodušenie

Hodnotenie zdôrazňuje potrebu ďalšieho zjednodušenia programu, čo platí dodnes. Európska komisárka pre výskum a inovácie Iliana Ivanova nedávno uviedla, že v nasledujúcich rokoch dôjde k ďalšiemu zjednodušeniu vo všetkých troch pilieroch súčasného programu Horizont Európa.

Horizont 2020 sa v tomto smere oproti svojmu predchodcovi zlepšil. Priemerný čas, ktorý uplynie od podania žiadosti o grant po udelenie grantu, klesol z 313 dní v 7. RP na 187 dní počas programu Horizont 2020. Ako pomoc sa tu uvádzali opatrenia ako používanie elektronických podpisov a anotovaný vzor dohody o grante.

V rámci programu Horizont 2020 sa uskutočnil aj pilotný test jednorazového financovania, čo je alternatíva k vykazovaniu nákladov, v rámci ktorej sa projektu pridelí predbežný rozpočet na základe odhadu jeho nákladov. V rámci programu Horizont Európa sa vo väčšej miere využíva jednorazové financovanie a správa tento krok podporuje.

Zrýchlenie procesov podávania žiadostí o grant však so sebou prináša aj riziká. V hodnotení sa zistilo, že chybovosť vo vykazovaní výdavkov počas projektov bola stále príliš vysoká, a varovalo sa, že „ďalšie sprísnenie cieľa času do udelenia grantu nemusí byť potrebné, pretože by to mohlo neúmyselne zvýšiť riziko finančných chýb“.

Mohlo sa to urobiť lepšie

Dve oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie, sú rodová rovnováha a úsilie o preklenutie rozdielu medzi východom a západom Európy v oblasti výskumu a inovácií.

Počet žien v komisiách na hodnotenie návrhov bol 42 %, čo je viac ako 40 % cieľ, ale 43 % žien vo vedeckých poradných paneloch je pod cieľom 50 %. Počet výskumníčok zapojených do projektov bol len 23 %.

Horizont 2020 bol prvým rámcovým programom, ktorý zahŕňal opatrenia na Widening určené na pomoc krajinám, ktoré zaostávajú v oblasti výskumu a inovácií. Správa zistila, že 28 % vysoko citovaných publikácií vytvorených inštitúciami v krajinách Wideningu by mohlo byť spojených s opatreniami na Widening. Zainteresované strany široko chválili nástroje ako Twinning, Teaming a ERA Chairs ako prospešné.

Widening krajiny však získali len 8 % celkového príspevku EÚ, čo je len mierny nárast oproti 7. RP. Inštitúcie z týchto krajín predstavovali 12,3 % účastníkov programu Horizont 2020, čo je o 1,3 % viac ako v 7. RP.

Približne polovica z pôvodných 816-miliónov EUR vyčlenených na opatrenia na Widening smerovala do inštitúcií len v štyroch krajinách, v Portugalsku, na Cypre, v Poľsku a Estónsku.

Komisárka Ivanova nedávno poznamenala, že problémy pre krajiny Wideningu zdôraznené v správe, ako je obmedzená kapacita na riadenie medzinárodných výskumných a inovačných projektov, únik mozgov, slabé vnútroštátne podporné systémy a nedostatok ľahko dostupných alternatív financovania, „stále pretrvávajú“.

Pozitívom bol tlak v rámci programu Horizont 2020 na väčší otvorený prístup k výskumným dokumentom, ktorý sa stal všeobecnou požiadavkou programu. Hodnotenie zistilo, že 82 % publikácií bolo voľne dostupných online.

Viac informácií:

Horizon 2020 evaluation shows that investment in EU research and innovation greatly pays off

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 30. 1. 2024, autor: rpa