Pandémia koronavírusu by mala byť výzvou pre tvorcov politiky a vedcov z celého sveta, ktorá by mala spojiť svet a čeliť spoločnej hrozbe. V praxi však bol boj proti COVID-19 plný národných rivalít a politického napätia. Prekonanie týchto rozdielov a umožnenie vedcom pracovať cez hranice sa musia stať naliehavou prioritou. Pokiaľ nenájdeme cestu k efektívnejším globálnym vedeckým partnerstvám, riskujeme, že sa staneme obeťou tohto a budúcich vírusových ohnísk. Ako však vybudovať takúto dôveru a spoluprácu v čoraz fragmentovanejšom svete?

Úsilie o koordinovanú a jednotnú vedeckú reakciu prerušilo niekoľko výziev. Univerzity a vedci bojujú s cezhraničným zapojením kvôli zvýšenému politickému napätiu na celom svete. Konšpiračné teórie o pôvode a šírení nového koronavírusu zvýraznili toto napätie a vyvolali nebezpečné nacionalistické trendy. Samotný vývoj vakcín sa stal národným konkurenčným závodom o komerčný vzostup. Ideologické rozdiely prevyšujú hodnotu výmeny údajov a výskumných partnerstiev. Napriek predchádzajúcim výzvam na „vedeckú diplomaciu“ po pandémii sa tejto myšlienke v skutočnosti venovala len malá pozornosť.

Na domácom trhu sa dôvera verejnosti vo vedu zmenila v mnohých krajinách. Ako sa dá očakávať od nového patogénu, existuje vedecká neistota ohľadne najlepších spôsobov riešenia nového koronavírusu, ako aj účinnosti rôznych opatrení na zabránenie šíreniu infekcie. Takáto neistota vyvolala skepsu v spoľahlivosti zistení a odporúčaní vedcov v čase, keď je podpora vedy dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.

Aj keď sa táto nestála situácia môže javiť ako bezprecedentná, pravdou je, že veda v minulosti prekonala mnoho politických kríz. Nie je to prvýkrát, čo multilateralizmus pokrivkáva a populizmus sa stáva ťažiskom. Ak sa z histórie poučíme správne, môžeme prekonať naše súčasné rozdelenie a splniť prísľub globálnej vedeckej spolupráce.

Od inkluzívnej vedy po exkluzívnu vedu

Počas studenej vojny bola veda ozbrojená a výskumníci sa stali cennými cieľmi pre zbehy alebo atentáty. Aj počas tejto éry hlbokej nedôvery sa darilo medzinárodnej spolupráci v konkrétnych vedeckých oblastiach, ako je napríklad výskum životného prostredia. Najvýznamnejším príkladom toho bola Antarktická zmluva, ktorá bola podpísaná v roku 1959 medzi dokonca protichodnými stranami ako Sovietsky zväz a USA.

Na konci studenej vojny rozkvitla spolupráca napríklad v kozmickej vede a technike, čo dokazuje založenie Medzinárodnej vesmírnej stanice. Transformačný výskum v oblasti energie jadrovej fúzie viedol k projektu Medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER). Projekt teraz zahŕňa základné partnerstvo medzi USA, Ruskom, Čínou, Indiou, Európskou úniou a Južnou Kóreou a má rozpočet viac ako 20-miliárd USD.

Tento pozitívny vývoj smerom k vedeckej spolupráci vyvolal rozsiahly optimizmus. Viedol k bezprecedentným výmenám študentov, najmä medzi Áziou a Severnou Amerikou, konkrétnejšie medzi Čínou a USA. Najnovší index spolupráce v oblasti výskumu v oblasti prírody 2019 – 2020 ukazuje rozsah takýchto partnerstiev.

Takáto tímová práca však bola ohrozená konkurenčnými inštitucionálnymi, podnikovými a politickými záujmami. Niektorí študenti majú pocit, že sú využívaní ako preťažená pracovná sila na podporu produktivity výskumu elitných univerzít. Niektoré vlády a inštitúcie sa na druhej strane obávajú, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich duševného vlastníctva z dôvodu obchodných a obranných záujmov v zahraničí. Jediným východiskom z tohto súčasného narušenia vzájomnej dôvery je vysvetlenie pravidiel účasti na výskume a ich dodržiavanie.

K dosiahnutiu globálnej dohody

Mnoho obáv, ktoré viedli k deficitu dôvery vo vedeckú spoluprácu, by sa dalo potenciálne vyriešiť prostredníctvom nového dohovoru o vedeckej spolupráci. Jednou z možností by bolo urobiť to pod hlavičkou Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktorá už má široký repertoár dohovorov.

Ďalšou a preukázateľne vhodnejšou možnosťou by bolo formulovať takýto dohovor prostredníctvom organizácie vedenej vedcami. To by ho jasne oddelilo od akýchkoľvek politických záležitostí alebo diskusií. Najpravdepodobnejším kandidátom by bola Medzinárodná vedecká rada. Zahŕňa 40 medzinárodných vedeckých zväzov a združení a viac ako 140 národných a regionálnych vedeckých organizácií vrátane akadémií a výskumných rád.

Dohoda tohto druhu by sa mala týkať šiestich kľúčových bodov:

1. Integrita výskumu. Potrebujeme štandardizované normy o zverejňovaní potenciálnych konfliktov záujmov výskumných pracovníkov s jasným odkazom na konzultačné práce pre súkromné ​​alebo verejné organizácie pri výskume.

2. Kritériá prijatia na základe zásluh pre zahraničných študentov na univerzity a výskumné inštitúcie. Ak majú existovať kvóty na potvrdzujúce konanie alebo iné národné priority, mali by sa formulovať v rámci ustanovení dohody podpísanej signatármi.

3. Vedecké mechanizmy prevencie hlavných hrozieb zavedené v kľúčových oblastiach. Okamžitým zameraním takejto multilaterálnej spolupráce by mohla byť medzinárodná podpora a výmena údajov pre globálny projekt Virome.

4. Fond na spoluprácu pri riešení krízových situácií pri globálnych katastrofách, ako sú pandémie, veľké seizmické alebo sopečné udalosti a klimatické riziká. Mali by sa ustanoviť normy angažovanosti a kontroly kvality pre vedu o rýchlej reakcii.

5. Vedecké komunikačné pokyny vyvinuté na zvládnutie globálnych dezinformácií v sociálnych médiách týkajúcich sa konkrétnych výsledkov výskumu a ich použiteľnosti.

6. Metriky a protokoly na hodnotenie výkonu spolupráce s cieľom zabezpečiť vzájomné výhody pre spolupracovníkov a zabrániť obvineniam z asymetrických výhod.

Všetci vieme, že riešenia, ktoré veda môže ponúknuť v čase núdze, majú svoje limity. Nie je však tiež pochýb o tom, že veda a technika počas tejto pandémie poskytli všetkým ľudským spoločnostiam cezhraničnú odolnosť.

Dvojstranné vedecké dohody medzi krajinami sú dobre zavedené. Teraz potrebujeme multilaterálnu dohodu o vedeckej spolupráci. Ak sa tvorcovia politiky a vedci z celého sveta spoja a budú riešiť naše najnaliehavejšie problémy, môžeme nielen zastaviť súčasnú pandémiu, ale aj vytvoriť svetlejšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť pre všetkých.

Zdroj: https://www.weforum.org, zverejnené: 8.9.2020, autor: rpa