HOME

Rámcový program
HORIZONT EURÓPA

Osobnosť medzinárodnej spolupráce 2022: Chuť a motivácia učiť sa a poznávať nové veci sú dôležitejšie ako zapamätané vedomosti

Aktualita

Prof. Ing. Mária Bieliková, PhD., laureátka ocenenia Vedec roka SR 2022 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce. Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk

Profesorka Mária Bieliková je poprednou slovenskou odborníčkou na informačné technológie a umelú inteligenciu, ktorá veľkú časť pracovného nasadenia venuje práve rozvoju medzinárodných aktivít a dlhodobému zviditeľňovaniu slovenského výskumu a inovácií v spomínaných oblastiach.

Predmetom jej vedeckého záujmu je predovšetkým výskum zameraný na interakciu človeka s počítačom, modelovanie používateľov a personalizáciu v rôznych doménach, pričom v posledných rokoch sa venuje najmä téme dezinformácií a ich šíreniu na internete.

Svojím výskumom a aktivitami do dnešného dňa výrazne prispela k cirkulácii talentu a prepájaniu Slovenska so zahraničím. Významnou mierou zviditeľňuje slovenský výskum a inovácie v oblasti informatiky a umelej inteligencie.

Je zakladateľkou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), poprednej slovenskej organizácie zameranej na základný a aplikovaný výskum inteligentných technológií, ktorá prepája akademický svet so svetom priemyslu.

KInIT spolupracuje na medzinárodných projektoch so 69 inštitúciami z 23 krajín, realizuje doktorandské štúdium v spolupráci so zahraničnými vedcami, zamestnáva výskumníkov zo zahraničia a v súčasnosti má najvyššie priemerné financovanie na jeden projekt.

V uplynulom roku tím KInIT pod vedením profesorky Bielikovej získal šesť európskych projektov, z toho päť v programe Horizont Európa a jeden v programe Digital Europe.

Za svoj dlhoročný aktívny prístup a integráciu slovenských odborníkov v oblasti IT do zahraničného priestoru si profesorka Bieliková prevzala v utorok 16. mája 2023 v priestoroch SNG ocenenie Vedec roka SR v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce.

V rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH spomína na to, ako objavila svet informatiky, formuluje svoje nádeje i obavy týkajúce sa postupného rozvoja umelej inteligencie a neváha sa podeliť so svojimi aktuálnymi pracovnými víziami.

Bola práca v oblasti informatiky vždy vaším snom? Ako a kedy ste sa v nej našli?

Odmalička som mala pomerne široké záujmy od kreslenia cez hudbu a psychológiu až po matematiku. Chcela som pomáhať ľuďom, lákala ma medicína. Zároveň som sledovala staršieho brata, ako všetko rozoberá a neskôr skladá, a staršiu sestru, ktorá bola pre mňa vzorom najmä v tom, ako dokázala odpovedať na každú otázku. O počítačoch som vtedy nevedela, internet sme nemali, v novinách sa o tom veľmi nepísalo.

Chcela pomáhať ľuďom, lákala ju medicína. Zdroj: archív Márie Bielikovej
Chcela pomáhať ľuďom, lákala ju medicína. Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk

K informatike som sa dostala na univerzite. Bolo skvelé, že v prvej časti štúdia sme sa veľmi nešpecializovali, tak som mala možnosť vyskúšať si viaceré veci a rozhodla som sa pre informatiku. Práve informatika mi pomohla spojiť tieto záujmy. Informatici vymýšľajú, ako uľahčiť život v rôznych profesiách, určitým spôsobom teda všetko prepájajú. Ak niekto chce vo väčšej miere využiť svoje komunikačné zručnosti, môže sa uplatniť podobne ako ten, kto má perfektné technické myslenie. Treba na to vždy kúsok matematiky, pracuje sa najmä v tímoch. A to mi vyhovovalo.

Ako vnímate svoju pozíciu ako žena v odbore, ktorý prevažne zastupujú muži? Je to podľa vás náročnejšie alebo, naopak, lepšie?

Za roky, ktoré som strávila v prevažne mužských kolektívoch, som v tomto smere našla veľa pozitívnych stránok a cítim sa dobre. Mužské kolektívy fungujú akosi priamočiarejšie. Nemyslím si, že by to bolo pre ženy v mužských kolektívoch informatikov náročnejšie ako v nejakých iných povolaniach. Skôr zastávam názor, že informatika je pre ženy a aj ženy matky super povolanie, môžu pracovať na diaľku (a to aj pred pandémiou ochorenia COVID-19), flexibilita je spravidla veľmi vysoká. Práca v tejto oblasti však vyžaduje ľudí, ktorí sa neboja zmien. Mám pocit, že ženy často lepšie zvládajú zmeny ako muži.

Pre mňa bolo vždy fascinujúce, keď som mohla pozorovať, ako fungujú čisto mužské tímy a tímy, v ktorých boli zastúpené aj ženy. Viac ako dvadsať rokov som pôsobila na univerzite, kde som viedla predmet tímový projekt. V rámci neho vždy na určitom projekte rok pracovali tímy pozostávajúce z piatich až siedmich študentov a študentiek. K ich zloženiu z pohľadu zastúpenia mužov a žien sme mali vtedy celkom dosť diskusií. Veľmi jasne sa ukazovalo, že zmiešané tímy fungovali vo všeobecnosti lepšie.

O výučbe matematiky na nižších stupňoch škôl

Aký význam má pre ľudí, ktorí by sa raz chceli uplatniť v oblasti IT, výučba matematiky? V niektorých krajinách posilnili výučbu matematiky na nižších stupňoch škôl, aby získali dostatok kvalitných uchádzačov o štúdium IT na vysokých školách. U nás sa, naopak, zaviedla výučba IT priamo na základných školách. Je to podľa vás dobrý krok?

Oba prístupy sú dôležité a treba ich kombinovať. Matematika je dôležitá nielen pre informatiku a ďalšie technické vedy, ale pre všetky povolania. Pomocou matematiky rozvíjame abstraktné myslenie, prácu so symbolmi, čo je dôležité aj vo filozofii, v psychológii, sociológii, práve či umení. Naozaj všade, lebo uvažovanie od konkrétneho k abstraktnému a od všeobecného k špecifickému a naopak je základom kreatívnej práce. Tak ako sa trénuje telo, treba trénovať aj hlavu.

Mária Bieliková a jej kolegovia z organizácie KInIT. Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk

To, že pred rokmi sa oslabila matematika najmä na stredných školách, bol podľa mňa jeden z najhorších počinov nášho vzdelávania posledných desaťročí. Ľahko sa totiž niečo zruší a zbúra, postaviť to znovu je vždy ťažšie. Získať dnes dostatok učiteľov matematiky nie je jednoduché.

Na druhej strane aj výučba informatiky je dôležitá už od prvých tried základnej školy. Nemalo by sa na ňu čakať. Nehovorím teraz o informatike ako takej, ale najmä o komunikácii s počítačmi, respektíve s aplikáciami, alebo širšie o komunikácii so strojmi – špeciálne s tými inteligentnými, ktoré deti dnes začínajú používať skôr, ako sa naučia čítať a písať. Mala by byť súčasťou našich komunikačných zručností od útleho veku, aby sme sa učili chápať nielen komunikáciu medzi ľuďmi, ale aj medzi človekom a strojom. Potrebujeme poznať jej ohraničenia, vedieť, čo od nej môžeme očakávať, a mali by sme mať možnosť o tom diskutovať.

Slovensko je vo výučbe matematiky a IT dlhodobo pod priemerom Európskej únie. Je to oblasť, v ktorej máme trvalý nedostatok odborníkov. Čo by ste odporučili deťom, ktoré sa túžia uplatniť v IT oblasti, a učiteľom, ktorí sa chcú špecializovať na výučbu IT?

Dnes žijeme v globalizovanom svete, v ktorom môžeme komunikovať takmer z akéhokoľvek miesta v akomkoľvek čase, zdieľať svoje vedomosti a skúsenosti. Preto je čoraz dôležitejšie mať chuť a motiváciu učiť sa a poznávať nové veci, vedieť komunikovať, klásť otázky a hľadať odpovede, než mať len zapamätané samotné vedomosti. To dáva veľkú šancu na uplatnenie každému, dokonca aj v nie ideálnej situácii na Slovensku.

O umelej inteligencii

Ste nielen dlhoročnou popularizátorkou slovenského výskumu a inovácií v oblasti informatiky v zahraničí, ale aj poprednou slovenskou odborníčkou na oblasť umelej inteligencie (AI). AI je momentálne veľmi diskutovanou témou. Mnohých inšpiruje, ďalší majú pred ňou rešpekt. Boja sa, že ich jedného dňa nahradí v práci, alebo že dokonca zničí svet. Aký je váš názor na takéto vyjadrenia?

Rešpekt mám aj ja. V poslednom desaťročí sa umelá inteligencia ako disciplína významne posunula, najmä keď hovoríme o strojovom učení. A odkedy sa pred približne piatimi rokmi podarilo pomocou architektúry transformátora (angl. transformer) trénovať veľké jazykové modely a následne ďalšie nové prístupy k strojovému učeniu, má možnosť to prostredníctvom aplikácií, ktoré generujú text, obrázky či hudbu, vidieť už každý z nás. Umelá inteligencia postupne automatizuje svet.

To však neznamená, že by sme sa mali báť toho, že nás nahradí v práci. Keď AI nahradí nejaké činnosti, stále tu ostane veľa priestoru na iné činnosti a aj sa vytvoria nové činnosti. Umelá inteligencia dnes dokáže úžasné veci, často ani nevieme vysvetliť prečo – a preto mám ten rešpekt –, ale vo svojej podstate umelá inteligencia nerozumie tomu, čo generuje. Preto nemôže samotná umelá inteligencia zničiť svet, my ľudia s využitím AI však áno. Určite sme napríklad schopní ovplyvňovať druhých na základe rozpoznania ich emócií.

Kam podľa vás vývoj umelej inteligencie smeruje? Bude mať človek nad ňou za každých okolností kontrolu?

Nad súčasnou umelou inteligenciou bude mať človek kontrolu, ale či bude nad ňou mať kontrolu ľudstvo, to povedať neviem. Neviem, či dokážeme nastaviť pravidlá nášho fungovania v spoločnosti a prispôsobiť sa zmene tak, aby sme zachovali hodnoty, ktoré vyznávame.

O ocenení Vedec roka SR a plánoch do budúcnosti

Za vašu dlhoročnú prácu a angažovanosť v zahraničnom priestore ste dostali ocenenie Vedec roka SR v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce. Čo pre vás tento okamih znamená?

Je to predovšetkým ocenenie všetkých, s ktorými som dlhé roky spolupracovala – teda špeciálne posledné dva, keď sa podarilo v novozaloženom Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií získať a rozbehnúť sedem európskych projektov. Excelentná veda sa dnes vo väčšine oblastí nedá robiť izolovane, o informatike a umelej inteligencii to platí mnohonásobne. A na medzinárodnej úrovni sa bez tímu ťažko dá dosiahnuť impakt. Povedala by som, že je to nemožné.

Mám to šťastie, že som počas celej kariéry, či už na univerzite, alebo teraz v KInIT-e, vždy pôsobila v úžasnom tíme.

Ocenenie je veľkým povzbudením do nových výskumných dobrodružstiev s prepojením na medzinárodné prostredie. Je to ocenenie práce celého tímu KInIT-u, ale aj všetkých, ktorí nám držia palce, povzbudzujú nás a najrôznejšími spôsobmi podporujú. Bez tejto dávky energie by sme sotva zvládli to, čo sa podarilo.

Náš úspech teda nebola náhoda. Bez tejto a ďalšej podpory a viery v to, že práca, ktorej sa venujeme, má zmysel, by to nešlo.

Aké sú vaše aktuálne pracovné výzvy a plány do budúcnosti?

Pilotovať prepojenie súkromného a akademického sektora a tiež Slovenska so svetom v KInIT-e tak, aby sa podarilo lepšie cirkulovať talent medzi svetom a nami a prispieť tak k lepšiemu Slovensku. Inštitúty ako KInIT vo svete existujú, nevymýšľame koleso, len sa snažíme dokotúľať ho sem na Slovensko.

Popri výskumných výzvach najmä v oblasti strojového učenia s malým množstvom dát je preto mojou najväčšou výzvou práve hľadanie cesty k verejno-súkromnému partnerstvu, ktoré pomôže rozvíjať slovenský výskumný a inovačný priestor. Verím, že to na Slovensku dokážeme.

Prof. Ing. Mária Bieliková, PhD, Kempelenov inštitút inteligentných technológií

Je spoluzakladateľkou a riaditeľkou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, ktorého poslaním je prepájať priemysel s excelentnou vedou a cirkulovať talent. Vo výskume pôsobí v oblasti umelej inteligencie (AI), pričom sa osobitne zaujíma o modelovanie používateľa v interakcii s počítačom v doméne boja proti dezinformáciám. Publikovala vyše 200 výstupov vo vedeckých časopisoch a v medzinárodných vedeckých konferenčných zborníkoch a podieľala sa na viac ako 50 výskumných projektoch, väčšinou ako hlavná riešiteľka. Je aktívna v slovenskej aj medzinárodnej AI komunite. Je predsedníčkou Stálej komisie SR pre etiku a reguláciu umelej inteligencie, jednou zo zakladateliek Slovak.AI (v súčasnosti AIslovakIA) a členkou expertnej skupiny pre umelú inteligenciu zriadenej Európskou komisiou. Predtým pôsobila ako profesorka na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, viedla výskumnú skupinu PeWe (Personalized Web) a bola riaditeľkou Výskumného centra používateľského zážitku a interakcie. Zastávala pozíciu dekanky Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (FIIT STU).

Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk, zverejnené: 22. 5. 2023, autor: rpa