Prechod z lineárnej k obehovej ekonomike sa tento rok zrýchli. Komisia navrhne nariadenia, ktoré by mali zabezpečiť viac informácií pre spotrebiteľov aj právo na opravu. Odpor príde od technologických gigantov.  

Európska politika v oblasti obehovej ekonomiky dostala v roku 2020 nový impulz v podobe Akčného plánu pre obehovú ekonomiku. Ten bude aj v roku 2022 definujúcim dokumentom legislatívnej agendy Európskej komisie. Komisia už s niekoľkými návrhmi legislatívnych zmien prišla minulý rok. Jedným z nich je aj návrh úpravy nariadenia o preprave odpadu, ktorým chce Komisia bojovať proti nezákonnej preprave odpadu a regulovať vývoz do zahraničia.

To najdôležitejšie však ešte len príde. Komisia chce tento rok predstaviť niekoľko iniciatív s cieľom posilniť práva spotrebiteľov. Takzvaný digitálny pas by mal priniesť viac informácií o pôvode a zložení produktov. Právo na opravu spoločne so zmenou smernice o ekodizajne predĺži životnosť výrobkov a urobí ich udržateľnejšími.

Akčný plán pre obehovú ekonomiku je dôležitý, pretože ide o jeden z pilierov Európskej zelenej dohody – vlajkovej lode európskej politiky, ktorá by Úniu mala priviesť k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Silnejší a informovanejší spotrebitelia 

Rok 2022 sa bude niesť v znamení snahy posilniť práva spotrebiteľov. Spotrebiteľská politika sa mala meniť už v roku 2021. Po niekoľkých odkladoch sa však zmena posunula na tento rok.

Spotrebiteľov sa najviac dotknú dve iniciatívy. Prvým je právo na opravu, ktoré chce Komisia rozšíriť. Smernice Únie už dnes spotrebiteľom garantujú dvojročnú záruku v prípade chybného výrobku. Od výrobcov však nevyžaduje zabezpečiť opravu, ak sa výrobok pokazí v dôsledku nesprávneho používania, či iných dôvodov mimo súčasnú garanciu. To by sa malo zmeniť. Európsky parlament už v roku 2020 schválil správu, v ktorej Komisiu vyzval, aby pre spotrebiteľov zabezpečila jednoduché a cenovo dostupné opravy elektroniky. Presne to Eurokomisia sľúbila v akčnom pláne. Návrh legislatívy chce predstaviť v treťom štvrťroku roku 2022.

Právo na opravu je, mimochodom, koncept pochádzajúci zo Spojených štátov, kde si už dnes spotrebitelia môžu dať opraviť v podstate čokoľvek, čo kúpia. To je teória. V praxi im však často chýbajú informácie aj náhradné diely. Prezident Joe Biden preto minulé leto podpísal nariadenie, ktoré Federálnej obchodnej komore prikázalo preskúmať možné nápravy týchto nedostatkov vrátane možnosti sprístupniť náhradné diely tretím stranám, ktoré by mohli opravy vykonávať. Takúto možnosť by po novom mali mať aj európski spotrebitelia.

V Spojených štátoch aj v Európe sa iniciatívy súvisiace s rozšírením práva na opravu stretli s nesúhlasom technologických gigantov, ale aj menších hráčov na trhu. Amazon, Apple či Microsoft upozorňujú najmä riziká opráv tretími stranami, ktoré môžu viesť k strate konkurenčnej výhody či dokonca k zraneniam. Samotné právo na opravu podľa nich zníži vôľu po inováciách.

Výrobky dostanú vlastný pas

Európska komisia okrem práva na opravu spotrebiteľom sľubuje aj dostupnejšie informácie o výrobkoch. Tie by mali byť dispozícii v takzvanom digitálnom pase produktu, v ktorom budú zverejnené najdôležitejšie informácie o dizajne, súčiastkach, materiáloch a ich recyklovateľnosti. Podľa Williama Neala, poradcu Európskej komisie pre obehovú ekonomiku sa tieto informácie v súčasnosti strácajú v procese výroby a predaja produktov. Neal vysvetľuje, že digitálny pas dôležité informácie takpovediac „zveční”.

Digitálny pas je však takisto kontroverznou témou. Spotrebiteľské a environmentálne organizácie iniciatívu a sprístupnenie informácii podporujú, vlastníci patentov sa však podobne ako pri práve na opravu obávajú sprístupnenia citlivých informácií a straty konkurenčnej výhody. To naznačuje, že úvodné mesiace roku 2022 sa budú niesť v znamení diskusií medzi jednotlivými hráčmi o správnom nastavení systému. Rovnaký scenár sa očakáva aj pri návrhu práva na opravu.

V oblasti výrobkov bude dôležitým míľnikom zverejnenie Iniciatívy pre udržateľné produkty, ktorá sa očakáva v prvom štvrťroku 2022. Komisia v rámci tejto iniciatívy navrhne úpravu smernice o ekodizajne, ktorej cieľom budú trvácnejšie a energeticky úspornejšie výrobky. Iniciatíva sa bude sa zaoberať aj výskytom škodlivých látok vo výrobkoch, ako sú elektronické zariadenia, nábytok, oceľ, cement, chemikálie či textilné výrobky.

Textilné výrobky a odpad z nich v posledných rokoch dostávajú čoraz viac pozornosti. Inak tomu nebude ani tento rok. Komisia by už v prvom štvrťroku mala predstaviť Stratégiu v oblasti udržateľných textílií, ktorá by mala nasmerovať textilný priemysel k zotaveniu sa z koronakrízy, ale aj k uplatňovaniu zásad obehovej ekonomiky.

Texilnému odpadu sa už čoskoro bude musieť venovať aj slovenské ministerstvo životného prostredia a miestne samosprávy. Tie totiž musia od roku 2025 zaviesť triedený zber. Expertka Únie miest Zuzana Čachová ešte minulú jeseň upozornila, že Slovensko momentálne nedisponuje dostatočným množstvom spracovateľských kapacít. Envirorezort preto vyzvala na, čo najrýchlejšiu prípravy legislatívy.

Boj proti mikroplastom

Pozornosť bude v tomto roku aj na plastových obaloch a mikroplastoch. V prvej polovici roku sa očakáva nelegislatívny návrh, ktorý bude predstavovať rámec pre ďalšiu legislatívu v oblasti rozložiteľných a kompostovateľných plastov.

Koncom roku chce Komisia prísť s konkrétnymi návrhmi, ako znížiť znečistenie životného prostredia mikroplastami. Novinkou bude aj ich označovanie a certifikácia. Zlepšiť by sa takisto malo vedecké poznanie o rizikách a výskyte mikroplastov v životnom prostredí, vo vode z vodovodu a v potravinách.

Proti nezákonnej preprave odpadu

Návrh nových pravidiel pre prepravu odpadu Komisia zverejnila ešte v novembri 2021. Tie by mali zaviesť zmeny v cezhraničnej preprave odpadu, ktoré oblasť prispôsobia prudkému nárastu medzinárodného obchodu s odpadom. Súčasné pravidlá totiž pochádzajú ešte z roku 2006 a v podstate všetci zainteresovaní hráči ich považujú za zastarané.

Zmeny sa dotknú prepravy v rámci Únie, kde sa očakáva zvýšený dôraz na opätovné použitie a recykláciu, ale aj na digitalizáciu výmeny údajov. Najväčšie zmeny však nastanú vo vývoze mimo Únie. Komisia chce vývoz obmedziť len do krajín, ktoré preukážu, že s odpadom nakladajú environmentálne priateľsky, pričom nakladanie s odpadom v tretích krajinách by sa malo kontrolovať v rámci povinných auditov. Komisia chce navyše intenzívne bojovať s nezákonnou prepravou. To znamená viac inšpekcií a viac sankcií v jednotlivých členských štátoch. Tu by sa mal angažovať Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Návrh nariadenia o preprave odpadu musí ešte prejsť pripomienkovacím konaním, schvaľovaním v Európskom parlamente a v Rade. Meniť sa ešte môžu, a pravdepodobne aj budú, iniciatívy a návrhy, ktoré Komisia predstaví tento rok. Očakávať preto môžeme búrlivé diskusie najmä o kontroverzných návrhoch – práve na opravu či digitálnom pase.

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 13. 1. 2022, autor: rpa