Niekoľko krajín na juhu a východe Európy zlepšilo svoju výkonnosť v oblasti výskumu a vývoja a mierne tak zmenšilo priepasť s bohatšími členskými štátmi. Excelentnosť v oblasti výskumu a inovácií sa však naďalej sústreďuje v centrách v severnej a západnej Európe.

Podľa európskych a regionálnych hodnotiacich tabuliek inovácií EÚ 2021 vykazujú politické reformy v novších členských štátoch rozdielnu návratnosť, pokiaľ ide o výkonnosť výskumu a vývoja.

Napríklad Poľsko a Maďarsko majú výrazne odlišné skóre, a to napriek tomu, že obe krajiny zaviedli rozsiahle reformy zamerané na zlepšenie ich postavenia.

Výkonnosť Maďarska sa v porovnaní s priemerom EÚ znížila, zatiaľ čo Poľsko od roku 2014 získalo na inovačnej škále Komisie 14,6 %.

Okrem iných reforiem Poľsko vytvorilo sieť inštitútov aplikovaného výskumu a zriadilo špecializovanú agentúru na prilákanie domácich výskumných pracovníkov zo zahraničia, zatiaľ čo reformovalo systém vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom „ústavy pre vedu“.

Poľská vláda hľadala inšpiráciu a radu vo Fínsku a prostredníctvom štátneho strediska technického výskumu (VTT) zisťovala, ako veľké programy aplikovaného výskumu môžu zvýšiť výkonnosť a zvýšiť úroveň účasti na programoch financovaných EÚ. Vláda sa pozrela aj na nemecký model financovania aplikovaného výskumu prostredníctvom Fraunhoferovho inštitútu.

V Maďarsku sa vláda vydala podobnou cestou, ale výsledky sa ešte musia prejaviť v hodnotiacej tabuľke EÚ. Jedenásť univerzít bolo zverených do vlastníctva a riadenia súkromných nadácií, ktorých členov správnej rady bude menovať vláda, čo je krok zameraný na zavedenie systému financovania založeného na výkonnosti, ktorý zlepší kvalitu vysokoškolského vzdelávania a výskumu v Maďarsku.

Ďalším zákonom sa všetky ústavy Maďarskej akadémie vied dostali pod dohľad nad výskumnou sieťou Eötvös Loránd, novou agentúrou riadenou priamo vládou. Vedci a akademici kritizovali zmeny a nastolili otázky o nevhodnom zasahovaní vlády do vysokoškolského vzdelávania a výskumu.

Hodnotiaca tabuľka ukazuje, že niekoľko krajín v južnej a východnej Európe zlepšilo výkonnosť v oblasti výskumu a vývoja a mierne tak zmenšilo priepasť s bohatšími členskými štátmi v západnej a severnej Európe. Ako uviedla komisárka EÚ pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabriel: „Všetky členské štáty a regióny EÚ investujú viac do inovácií a rozdiel v inováciách v EÚ sa zmenšuje.“

Excelentnosť v oblasti výskumu a inovácií sa však naďalej sústreďuje v severnej a západnej Európe a Komisia stále označuje väčšinu krajín, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2007, za „umiernených a rozvíjajúcich sa inovátorov“.

Aké je skóre?

Podľa hodnotiacej tabuľky sa celková inovačná výkonnosť EÚ od roku 2014 zvýšila o 12,5 %. Cyprus, Estónsko, Grécko, Taliansko a Litva sú na čele s viac ako 25 % rastom výkonnosti za posledných šesť rokov.

Ako uviedol Thierry Breton, komisár EÚ pre vnútorný trh: „Zlepšená výkonnosť EÚ v oblasti inovácií je veľmi pozitívnym signálom. Investovanie do inovácií znamená investovanie do našej schopnosti byť na technologickom čele pre udržateľnú, digitálnu a odolnú ekonomiku a spoločnosť.“

Inovačná výkonnosť sa od roku 2014 zvýšila v 225 regiónoch z celkového počtu 240 regiónov. V priebehu času došlo k procesu konvergencie, ktorá zmenšovala výkonnostné rozdiely medzi regiónmi.

Najinovatívnejším regiónom v Európe je švédsky Štokholm, za ním nasleduje fínska Etelä-Suomi a nemecký Oberbayern. Na štvrtom mieste je dánsky Hovedstaden a na piatom Zürich vo Švajčiarsku.

Komisia plánuje využiť viac svojich štrukturálnych fondov na posilnenie schopností výskumu a vývoja v chudobnejších regiónoch a na pomoc miestnym orgánom pri vypracúvaní takzvaných stratégií „inteligentnej špecializácie“. Členské štáty môžu tiež využiť fond EÚ na obnovu po pandémii na investovanie do výskumných a inovačných projektov.

Ako uviedla komisárka pre súdržnosť EÚ Elisa Ferreira: „Riešenie rozdielov v inováciách je rozhodujúce pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Kohézne fondy budú naďalej podporovať inteligentné a miestne inovačné stratégie.“

Globálna konkurencia

EÚ čelí tiež silnej konkurencii zo zahraničia. Podľa vlastných hodnotiacich kritérií Komisia tvrdí, že EÚ prekonáva lepšie výsledky ako Austrália, Kanada, Japonsko, Južná Kórea a USA. Aj keď Čína stále zaostáva za EÚ, jej inovačná výkonnosť sa od roku 2016 výrazne zvýšila.

Výsledky medzinárodného porovnania prichádzajú v čase, keď EÚ prehodnocuje svoje globálne výskumné partnerstvá v prospech užšej spolupráce s krajinami, ktoré majú rovnaké hodnoty.

Minulý týždeň EÚ a USA obnovili svoje odhodlanie budovať užšie väzby v oblasti výskumu a vývoja po štyroch rokoch zlých vzťahov počas Trumpovej vlády. Komisia tiež oznámila, že je pripravená privítať Kanadu ako pridruženú krajinu vo svojom výskumnom programe Horizont Európa vo výške 95,5-miliárd EUR.

Komisia sa zároveň zameriava na obmedzenie zahraničného prístupu k citlivým projektom výskumu a vývoja a na zabezpečenie technologickej nezávislosti od Číny.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 23. 6. 2021, autor: rpa