HOME

Rámcový program
HORIZONT EURÓPA

Kto sú najvýznamnejšie osobnosti svetovej vedy za rok 2023?

Aktualita

Rebríček osobností svetovej vedy Nature’s 10. Zdroj: https://www.nature.com

Jadrová fyzička, ministerka aj vedec, ktorý odhalil podvody u svojho kolegu – časopis Nature vydal svoj pravidelný rebríček Nature’s 10. A tento rok pridal ešte niečo navyše. Kto sú podľa prestížneho vedeckého časopisu najdôležitejšie osobnosti, ktoré v roku 2023 formovali svet vedy?

Rebríček sa už viac ako desať rokov zameriava na osobnosti, ktoré svojimi objavmi zmenili svet vedy, prípadne zamerali zraky verejnosti na dôležité problémy. Nejedná sa v pravom slova zmysle o rebríček, kde sú víťazi a porazení, skôr o súbor ľudí, ktorí by nemali uniknúť pozornosti odbornej aj laickej verejnosti.

Kalpana Kalahasti

Ako pomocná projektová riaditeľka stála za obrovským úspechom indickej kozmickej agentúry (Indian Space Research Organisation (ISRO)) – sondy Chandrayaan-3, ktorá 23. augusta 2023 pristála na Mesiaci. Tým sa India zaradila po boku USA, Sovietskeho zväzu a Číny. Predchádzajúca sonda skončila neúspechom, a tak Kalahasti so svojim tímom čelila pomerne veľkej výzve, keď museli dodržať rovnaký rozpočet, ako mali pre sondu Chandrayaan-2 – nemohlo tak dôjsť k veľkým prestavbám a inováciám sondy, napriek tomu nakoniec slávili úspech.

Pri riadení projektu sa mohla Kalahasti oprieť o svoje skúsenosti pri vývoji satelitov, ktoré ISRO už predtým vysielala na obežnú dráhu Zeme, rovnako ako o viac ako dvadsať rokov, ktoré strávila na rôznych pozíciách v indickej kozmickej agentúre. Teraz dúfa, že by úspech a vytrvalosť jej tímu mohol byť inšpiráciou pre mladých vedcov naprieč Indiou. Kalahasti teraz smeruje svoju pozornosť k naplneniu dlhodobejšieho cieľa – v roku 2040 chce ISRO vyslať na Mesiac ľudskú posádku.

Marina Silva

Ako nová brazílska ministerka životného prostredia a klimatickej zmeny sa Marina Silva zasadila o spomalenie rozbujneného odlesňovania Amazónie a posilnila inštitúcie, ktoré oslabila predchádzajúca vláda. Silva 3. augusta 2023 oznámila, že sa pod jej vedením podarilo za prvý tohtoročný polrok znížiť odlesňovanie dažďového pralesa o 43 % v porovnaní s prvou polovicou predchádzajúceho roka. Otočila tak situáciu, ktorá sa rapídne zhoršovala predchádzajúce štyri roky pod Bolsonárovým vedením. Ide tak o jednu z mála tohtoročných dobrých správ týkajúcich sa globálnej klímy. Pre Silvu je to už jej druhý mandát v rovnakej funkcii, prvá zastávala medzi rokmi 2003-2008, keď bol Luiz Inácio Lula da Silva prvýkrát a druhýkrát prezidentom Brazílie. Už počas jej prvého mandátu sa jej podarilo zastaviť odlesňovanie pralesa o 83 %, ale mnoho zákonov na ochranu Amazónie zhodila Bolsonárova vláda pod stôl a odlesňovanie neriadene pokračovalo. Teraz sa Marina Silva snaží navrátiť staré a nastoliť nové pravidlá ochrany prírody.

Silva pochádza z chudobnej rodiny, ktorá bývala v meste Rio Branco v srdci Amazónie a naučila sa čítať a písať až ako násťročná. Postupne sa začala angažovať v ochrane klímy a vo veku 35 rokov bola zvolená za najmladšiu brazílsku senátorku. Silva nie je vždy v zhode ani so súčasnou vládou, ktorá by chcela v ústí Amazonky ťažiť ropu a zemný plyn. Je tak v ťažkej pozícii, ale snaží sa, aby si otázky ochrany životného prostredia brali za svoje všetky ministerstvá. Zároveň upozorňuje, že zastavenie odlesňovania Amazónie rozhodne nie je jediný problém súčasného sveta, čeliaceho zmenám klímy.

Katsuhiko Hayashi

V marci 2023 oznámil japonský vedec, ktorý pracuje na Osaka University, že za použitia dvoch samčích buniek vytvorili životaschopné vajíčka – niečo, čo bolo doteraz brané ako nemožné. Hayashi a jeho kolegovia použili bunky zo samčích chvostíkov, ktoré majú ako X, tak Y chromozóm a premenili ich na kmeňové bunky – počas tohto procesu sa približne u 3 % buniek stane, že spontánne stratí svoj Y chromozóm. Tie potom výskumníci vzali a ošetrili ich látkou, ktorá má za následok chybovosť bunkového delenia. Niektoré tieto chyby viedli k duplikácii X chromozómu – tým pádom z nich vznikla samičia bunka, z ktorej potom pomerne zložitým procesom vytvorili vajíčko. Vedci takto vzniknuté vajíčka oplodnili a embryá preniesli do myšej samice.

Kolegovia o Hayashim hovoria ako o veľmi pracovitom, kreatívnom vedcovi, ktorý zastáva vysoké etické štandardy vedeckej práce. Jeho ďalším cieľom je pokúsiť sa zopakovať rovnaký postup u nosorožca tuponosého severného – toho žijú na svete už len dva kusy a sú to samičky. Jeho metóda tak ponúka možnosť, ako nosorožca zachrániť pred vyhynutím – a potenciálne samozrejme nielen jeho.

Annie Kritcher

Táto americká fyzička vedie tím vedcov, ktorému sa tento rok prvýkrát podarilo urobiť jadrovú fúziu, ktorá viedla k zisku väčšieho množstva energie, než ktorá bola pri experimente spotrebovaná. A nielen to – výskumníkom sa následne podarilo experiment zopakovať, a to hneď štyrikrát zo šiestich pokusov. Pri jadrovej fúzii používa americký tím, ktorý pracuje pod hlavičkou US Department of Energy’s National Ignition Facility (NIF), laserové lúče. To je rozdielna technológia, než ktorú využíva vo Francúzsku sídliaci medzinárodný projekt ITER v reaktoroch tokamak, kde sa na jadrovú fúziu namiesto laserov využíva silné magnetické pole. Tomuto projektu sa však zatiaľ nepodaril čistý zisk energie.

Kritcher už predtým študovala, ako sa chovajú rôzne materiály pri vystavení vysokým teplotám a tlaku po pôsobení silných laserov. A práve táto jej profesijná skúsenosť ju priviedla v roku 2016 do NIF – v čase, keď sa zdalo, že jadrová fúzia je pre zisk čistej energie stále len otázka vzdialenej budúcnosti a zbožných prianí. Teraz sa Kritcher so svojim tímom sústredí na dlhodobý cieľ – vytvoriť laserový fúzny reaktor.

Eleni Myrivili

Bývalá zástupkyňa starostu v Aténach teraz vedie agendu otepľovania planéty v OSN. Cieľom jej úradu je zmiernenie dopadov globálneho otepľovania. Je zároveň prvou vedúcou tohto novo vzniknutého úradu. Júl 2023 boril rekordy ako najteplejší mesiac v histórii merania a rovnako tak bude za najteplejší pravdepodobne označený celý tento rok. Myrivili sa otepľovaniu planéty venuje celú svoju kariéru a potom, čo Grécko zažilo v roku 2007 veľké požiare, sa rozhodla vstúpiť do Strany zelených a postupne sa angažovala v komunálnej politike. Ako jeden z cieľov svojej súčasnej agendy si vytýčila budovanie udržateľných miest, predovšetkým s dôrazom na chladiace mechanizmy, ktoré nebudú nevypúšťať ďalšie emisie skleníkových plynov, tak ako tomu je pri súčasných klimatizáciách.

Svetlana Mojsov

Stála za objavením hormónu GLP-1 (glukagón-like peptide 1), ktorý potláča chuť do jedla. Objasnenie jeho úlohy viedlo k vývoju liekov proti obezite, ktoré priniesli farmaceutickému priemyslu miliardy dolárov. Mojsov najskôr predpovedala existenciu takého hormónu v zažívacom trakte, neskôr ho aj objavila a objasnila jeho úlohu pri uvoľňovaní inzulínu z pankreasu. Svoje experimenty s GLP-1 vykonávala už v 80. rokoch minulého storočia v Massachusetts General Hospital v Bostone. Avšak možno preto, že je žena, a navyše pochádzajúca z bývalej Juhoslávie, bola jej úloha v tomto výskume dlhé roky prehliadaná. Napriek tomu by bez jej práce žiadny z hojne používaných liekov, ako je Ozempic alebo Wegovy, nevznikol. Tieto liečivá sú založené na molekule podobnej GLP-1 – semaglutidu (jedná sa iba o mierne modifikovaný GLP-1 tak, aby mal dlhší účinok a lepšie sa rozpúšťal).

Mojsov sa dlhé roky brala za to, aby bola považovaná za spoluobjaviteľku GLP-1, mohla byť pripísaná na patenty a plynuli jej tak peniaze z predaja liečiv. Výsledkom jej usilovného snaženia bol tento rok jej veľký profil v časopise Science a okrem toho časopisy Cell a Nature uviedli na svojich stránkach informácie o objave GLP-1 na pravú mieru. Problém bol totiž v tom, že ako patent, tak všetok kredit bol doteraz pripisovaný iba jej vtedajšiemu šéfovi Joelovi Habererovi. Ten teraz sám priznáva, že jej úloha vo výskume bola úplne zásadná. Mojsov sama k tomu dodáva, že jej nejde o ceny, ale je rada, že je jej práca konečne docenená.

Halidou Tinto

Halidou Tinto je vedúci kliniky Clinical Research Unit of Nanoro (CRUN) v africkej Burkine Faso, ktorá je kľúčovým testovacím miestom pre novú vakcínu proti malárii R21, rovnako ako pre jej predchodkyňu, vakcínu RTS. R21 je iba druhá vakcína proti malárii, ktorá bola v októbri 2023 WHO odporúčaná na použitie proti chorobe, ktorou trpí viac ako 200-miliónov ľudí každý rok a 500 000 z nich jej na africkom kontinente podľahne. Väčšinou sa jedná o deti do 5 rokov. Tinto získal doktorát na univerzite v Antverpách a dostal ponuku na prácu v Amerike, namiesto toho sa však v roku 2006 vrátil do Burkiny Faso a založil tu CRUN kliniku. Následne sa zasadil o to, aby jeho pracovisko mohlo vykonávať klinické testovanie vakcíny RTS, ktorú vyvíjala spoločnosť GSK. Hoci bola firma GSK jeho iniciatívou prekvapená, pretože klinika nemala elektrinu a mala len desať miestnych zamestnancov, podarilo sa – a RTS bola následne schválená aj v Afrike.

Aj keď je však táto vakcína spájaná s výrazným poklesom mortality u detí, nie je GSK schopná vyrábať dostatočné množstvo dávok a je teda stále veľa pacientov, ku ktorým sa nedostane. Vakcína R21 tak budí veľké očakávania, pretože indická firma, ktorá ju vyrába, je schopná dodať milióny dávok, a navyše za dostupnejšie peniaze. R21 by sa na africký trh mala dostať v polovici roku 2024. CRUN sa teraz podieľa na desiatkach ďalších klinických testov a zamestnáva viac ako 400 vedcov a lekárov prevažne z Afriky. Je tak príkladom, ako môže výskum podporovať rast v regióne.

Thomas Powles

Vedec pracujúci v St Bartholomew Hospital a Queen Mary University of London, ktorého unikátna kombinácia liečiv prináša nádej pre pacientov s pokročilou rakovinou močového mechúra. Toto ochorenie nemá veľmi dobré prognózy a na poli jeho liečby sa toho za posledných 40 rokov veľmi neudialo – väčšina pacientov v pokročilejšom štádiu choroby umiera do jedného roka. Vďaka Powlesovmu lieku sa ich prognóza predĺži v priemere na 2,5 roka.

Ide o spojenie liečiva s protilátkou, tzv. antibody-drug conjugates (ADC) – to umožní chemotoxickú molekulu dopraviť pomocou protilátky na presné miesto určenia, v tomto prípade do rakovinovej bunky v močovom mechúre. Systém ADC navyše ponúka možnosti aj pre ďalšie ochorenia a je považovaný za budúcnosť v liečbe rakoviny. Schválenie liečiva by malo v Amerike prebehnúť v prvej polovici budúceho roka, už dnes je možné ho využiť na liečbu konkrétneho podtypu rakoviny močového mechúra. Už skôr sa viac ako 20 Powlesových molekúl dostalo do niektorej fázy klinických testov, ale doteraz všetky zlyhali, Powles sa však nevzdal a jeho výdrž teraz žne ovocie.

James Hamlin

Americký fyzik, ktorý sa venuje výskumu supravodičov, objavil nejasnosti v práci svojho kolegu, Randa Diasa. Hamlinovo zistenie viedlo k stiahnutiu niekoľkých Diasových článkov v časopise Nature. Úzus súčasnej vedy je, že supravodič – látka, ktorá vedie elektrický prúd bez odporu, teda sa nestráca žiadna energia premenou na teplo – nadobúda svoje vlastnosti iba za extrémne nízkych teplôt alebo za vysokého tlaku. Dias tento rok v Nature publikoval, že sa mu podarilo dosiahnuť supravodivosť materiálu pri izbovej teplote a za normálneho tlaku. Pokiaľ by sa to podarilo, malo by to obrovský aplikačný potenciál napríklad pre magnetickú rezonanciu, ktorá by už nepotrebovala chladiaci mechanizmus, alebo na výrobu počítačových čipov. Diasova práca tak popri obrovskej pozornosti zožala aj veľkú vlnu pochybností a Hamlin so svojim kolegom sa rozhodli, že výsledky preveria. Výsledkom bolo stiahnutie publikácie.

Už v roku 2020 Dias publikoval, opäť v Nature, že má supravodič, ktorý vznikol pri izbovej teplote, avšak za vyššieho tlaku. Aj táto práca bola neskôr po Hamlinovom preskúmaní stiahnutá. Navyše sa ukázalo, že Dias už vo svojej dizertácii použil niektoré Hamlinove výsledky a necitoval ich, bol teda obvinený z plagiátorstva. Na základe svojej dizertácie navyše publikoval odborný článok, ktorý bol následne aj stiahnutý. Dias akékoľvek previnenia vždy popieral.

Ilya Sutskever

Zastával pozíciu vedúceho vedca v OpenAI, firme, ktorá stvorila ChatGPT. Napriek tomu, že stál pri zrode umelej inteligencie, mal vždy na pamäti riziká, ktoré môže priniesť. Vďaka svojim obavám postupne presmeroval svoju pozornosť v rámci firmy OpenAI na projekt, ktorý má zistiť, ako AI systémy riadiť a kontrolovať. Okrem iného jeho obozretnosť ohľadom bezpečnosti stála za vyhadzovom a následným návratom Sama Altmana z OpenAI.

Sutskever sa narodil v Sovietskom zväze v roku 1986 a potom, čo sa rodina presťahovala do Kanady, sa venoval vývoju neurónových sietí a postupne sa dostal až do Googlu, kde sa podieľal na systéme AlphaGo, ktorý porazil živého hráča v hre Go. Potom spoluzaložil OpenAI. Z vedenia bol odvolaný po tom, čo sa angažoval vo vyhadzove Altmana, ktorý sa následne po piatich dňoch do svojej funkcie vrátil. Sutskever naďalej upozorňuje na hrozby, ktoré môže umelá inteligencia predstavovať.

ChatGPT

Napriek tomu, že nejde o človeka, Nature zaradil na svoj zoznam ChatGPT pre jeho obrovský vplyv na vedu v tomto roku. Upozorňuje ako na jeho prínosy a využitie vo vede (od písania grantových žiadostí až po samotné publikácie, pomôcť hľadať medzery v súčasnom poznaní, vymýšľať hypotézy, analyzovať veľké súbory dát), tak aj na riziká, ktoré používanie umelej inteligencie nesie (technické nedokonalosti, ochranu dát a etické otázky nielen ohľadom ohrozenia originality vedeckého myslenia a bádania). Na každý pád, AI revolúcia začala a svet už nebude ako predtým.

Viac informácií:

​​​Nature’s 10

Zdroj: https://vedavyzkum.cz, zverejnené: 9. 1. 2024, autor: rpa