Európska komisia pripravuje celoeurópsku databázu, ktorá bude sledovať uhlíkovú stopu rôznych typov vodíka a iných nízkouhlíkových palív. Cieľom je posilniť ich využívanie v rôznych hospodárskych sektoroch.

V súčasnosti sa 96 % vodíka vyrába z fosílnych palív. Zverejňovanie a zhromažďovanie údajov o tom, aká je uhlíková stopa jednotlivých typov vodíka, bude kľúčové pre vyššiu transparentnosť a rozvoj vznikajúceho trhu s vodíkom.

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia plánuje vytvoriť databázu, ktorá má byť súčasťou decembrového balíka právnych predpisov Únie zameraných na dekarbonizáciu plynárenského sektora.

Nový systém prvýkrát zmienila začiatkom tohto roka komisárka pre energetiku Kadri Simson v rámci revízie smernice o obnoviteľnej energii.

Ako uviedla komisárka Simson: „Bude zahŕňať komplexnú certifikáciu pre obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá a plyny a zároveň  stimuly na podporu používania týchto palív v rôznych sektoroch.“

Cieľom je 100-percentne zelený vodík

Ako zdôraznila Európska komisia vo svojom júlovom dodatku k smernici o obnoviteľnej energii: „Ak chceme dosiahnuť energetické a klimatické ciele, pri všetkých obnoviteľných a nízkouhlíkových palivách musí byť jasné, aké sú ich emisie počas celého životného cyklu.“

Západoeurópske krajiny, ktoré potrebujú veľké množstvo čistého vodíka na dekarbonizáciu svojho energeticky náročného priemyslu, už Komisii povedali, že by takýto krok uvítali.

Ako sa zhodlo sa sedem európskych krajín v liste adresovanom Komisii: „Spoločné definície vodíka (z rôznych zdrojov) podobne ako transparentný a ľahko uplatniteľný certifikačný mechanizmus pre vodík sú predpokladom informovaného rozhodovania spotrebiteľov a rozvoja rýchlo rastúceho trhu s vodíkom, ktorý prispeje ku klimatickej neutralite v roku 2050.“

„Vývoj harmonizovaného certifikačného systému v európskom aj medzinárodnom kontexte by mal byť pre Európsku komisiu najvyššou prioritou,“ uviedli krajiny v dokumente.

Čistý vodík sa považuje za potenciálne riešenie dekarbonizácie priemyslu priemyselných odvetví, ako sú oceliarsky a chemický priemysel, ktoré nedokážu úplne elektrifikovať a potrebujú energeticky husté palivá na výrobu vysokoteplotného tepla pre svoje priemyselné procesy.

Európska komisia tvrdí, že databáza bude zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní európskych klimatických cieľov, pričom odhaduje, že 24 % celosvetového dopytu po energii by v roku 2050 mohlo byť pokrytých čistým vodíkom.

Záruky pôvodu

Európska komisia vkladá svoje nádeje do takzvaného zeleného vodíka vyrábaného z obnoviteľných zdrojov energie. Ten je však v súčasnosti oveľa drahší ako jeho fosílna alternatíva. Certifikácia uhlíkovej stopy by to mohla zmeniť, čím sa stáva kľúčovým predpokladom rastu trhu.

Ako uviedol manažér poradenskej firmy Hinico v oblasti vodíka Matthieu Boisson: „Skutočným účelom certifikácie je zachytiť prémiovú hodnotu obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka.“

Ako vysvetlil Boisson, ktorý je tiež projektovým manažérom v CertifHy, európskej iniciatívy pre certifikáciu vodíka: „Bez certifikátu nemôžete dokázať, že ste vyrobili prémiový produkt.“ Tieto certifikáty, ktoré sú zatiaľ dobrovoľné, sa nazývajú „záruky pôvodu“ (Guarantees of Origin – GO).

Výrobcovia elektriny sa už spoliehajú na GO pri certifikácii energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ako je vietor a slnko. To im umožňuje predávať svoju elektrinu za príplatok a spoločnostiam to umožňuje overiť si, či sú tvrdenia výrobcov energie o ich zelených produktoch pravdivé.

Vodíkové certifikáty sú čerstvým prírastkom do rodiny GO. Boli predstavené v roku 2019 a dodáva ich koalícia CertifHy, ktorá prináša informácie o zdroji energie, výrobnom závode, čase výroby, uhlíkovej náročnosti produktu a dátume vydania certifikátu.

Systém GO však v súčasnosti nie je povinný a v odvetví narastajú požiadavky na zavedenie harmonizovaného systému na úrovni Európskej únie.

Čo majú certifikáty priniesť?

Jedným z hlavných prínosov zavedenia celoeurópskeho certifikačného systému je posilnenie dodržiavania predpisov.

Aby sa splnili klimatické ciele Únie do roku 2030, Európska komisia navrhla zdvojnásobiť podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie v Európe. Zo súčasných 20 % má podiel obnoviteľnej energie vrásť do konca desaťročia na 40 %.

Aby sa vodík a iné palivá mohli považovať za obnoviteľné podľa smernice EÚ o obnoviteľnej energii, musia byť certifikované ako takzvané „obnoviteľné palivo nebiologického pôvodu“ (renewable fuel of non-biological origin- RFNBO). Okrem toho musia byť schopné preukázať úsporu emisií „najmenej 70 %“ v porovnaní s fosílnymi palivami a zároveň spĺňať kritériá udržateľnosti, ako sú tie, ktoré definuje nemecká energetická agentúra (DENA).

Na tento účel budú členské štáty od hospodárskych subjektov vyžadovať, „aby preukázali, že splnili kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov (…) pre obnoviteľné palivá a palivá z recyklovaného uhlíka,“ uvádza Komisia vo svojom návrhu aktualizácie smernice o obnoviteľnej energii.

Krajiny EÚ majú preto záujem na tom, aby certifikačný systém fungoval, pretože im hrozí, že budú musieť zaplatiť pokuty, ak nesplnia svoje ciele.

Kritériá úspory emisií

Kľúčové je definovať, ako by mali tieto „kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov“ vyzerať.

Podľa taxonómie zelených financií EÚ musí výroba vodíka dosiahnuť zníženie emisií o 70 až 73,4 % v porovnaní s fosílnymi palivami, aby sa kvalifikovala ako „udržateľná“ hospodárska činnosť.

Či stačí stanoviť hranicu zníženia emisií o 70 %, bude predmetom ďalších diskusií v Bruseli, keď Komisia pripraví svoj balík o plyne, ktorý by mal kritériá pre vodík a iné syntetické palivá charakterizovať podrobnejšie.

Ako uviedla energetická expertka z think-tanku Agora Energiewende Michaela Holl: „Existujú obavy, že 70-percentný cieľ v taxonómii výroby vodíka je príliš nízky na to, aby zabezpečil skutočnú cestu k uhlíkovej neutralite.“

Priemyselné združenia tento názor zdieľajú. Dokonca aj hranica 75 % by ponechala „priestor pre ambicióznejší prístup,“ uviedol predseda priemyselného združenia Hydrogen Europe Jorgo Chatzimarkakis.

Komisia má objasniť podrobnosti kritérií udržateľnosti a úspory skleníkových plynov vo svojom plynárenskom balíku, ktorý má predstaviť 14. decembra 2021.

Výzvy

Široký rozsah budúcej databázy elektronických palív a vodíka v EÚ prináša aj množstvo ďalších výziev súvisiacich s ich presadzovaním do praxe.

Aby sa zabezpečila úplná transparentnosť a „zabránilo sa podvádzaniu“, vodík „musí byť založený na „princípe piatich T“, uviedol Chatzimarkakis.

To znamená, že „musíme vedieť odkiaľ palivá pochádzajú, do akých sektorov smerujú,  musia byť obchodovateľné, transparentné a dôveryhodné“ (traceable, trackable, tradeable, transparent, and trustworthy ) uviedol pre portál EURACTIV v rozhovore.

Existujú však obavy, že zložitosť databázy môže prevádzkovateľom zvýšiť náklady na dodržiavanie predpisov a tiež cenu zeleného vodíka, ktorý už teraz bojuje s konkurenciou na trhu.

Ako poznamenal Boisson: „Zhromažďovanie všetkých údajov o všetkých palivách od hospodárskych subjektov bude veľmi zložité.“ Ďalšou výzvou bude „zaistiť, že firmy zásobujú databázu kvalitnými údajmi,“ dodal.

Európska komisia to uznáva a tvrdí, že pripravovaná databáza „môže do určitej miery zvýšiť administratívnu záťaž a náklady pre spoločnosti, dobrovoľné partnerstvá aj členské štáty“.

Jedným zo spôsobov, ako udržať náklady na nízkej úrovni, je spoľahnúť sa na odborné znalosti etablovaných poskytovateľov dobrovoľnej certifikácie, uviedol Boisson, pričom citoval CertifHy pre vodík a RFNBO, ISCC a REDcert pre biopalivá a ERGaR pre cezhraničný obchod s biometánom.

Tie by „mohli byť bránou medzi údajmi poskytovanými firmami a databázou Únie“ a zjednodušiť certifikáciu, vysvetlil Boisson. Poskytovatelia certifikácie by tiež pôsobili ako filter pre databázu EÚ, pretože by „ju mohli nastaviť podľa odborných kritérií skôr, ako sa do nej dostanú akékoľvek údaje,“ dodal Boisson.

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 23. 11. 2021, autor: rpa