Inovačný manifest sa zameriava na riešenie príčin závislosti EÚ od dovozu špičkových technológií

Inovačný program, ktorý načrtáva osem oblastí, na ktoré by sa EÚ mala zamerať pri vytváraní navrhovaného jednotného európskeho inovačného priestoru, kladie technologickú suverenitu na prvé miesto v zozname priorít.

Ako sa uvádza v manifeste, ktorý 1. júna 2021 predložila európska komisárka pre výskum, inovácie, vzdelávanie, kultúru a mládež Mariya Gabriel: „Posilnenie autonómie technológie je nevyhnutné“ pre európsku „bezpečnosť, obranu a ekonomickú stabilitu.“

Účelom manifestu je poskytnúť rámec pre ďalšiu diskusiu o tom, akú by mala mať formu inovačná politika EÚ. Ako predstavila tento dokument komisárke Gabriel europoslankyňa Maria da Graça Carvalho: „Tento manifest, ktorý dnes odovzdávame, nie je zloženým papierom alebo úplnou víziou. Je to namiesto toho dynamický a živý dokument, otvorená výzva k myšlienkam.“

Carvalho hovorila v mene think-tanku Knowledge4Innovation (K4I), ktorý združuje poslancov, univerzity a priemysel a ktorý už dlhých 12 rokov zhromažďuje nápady, ako podporiť inovácie v EÚ. Teraz, čerstvo nabitý potrebou zdôrazniť ústrednú úlohu, ktorú budú hrať výskum a inovácie pri obnove európskeho hospodárstva, plánuje K4I v priebehu nasledujúcich troch mesiacov vypracovať zoznam opatrení založených na ôsmich oblastiach. V septembri 2021 potom odovzdá návrh akčného plánu komisárke Gabriel.

Pokiaľ ide o technologickú suverenitu, Európa musí využiť silu svojich výskumných inštitúcií a rozvíjať svoju rastúcu digitálnu infraštruktúru a zároveň zabezpečiť, aby sa v novom zelenom a digitálnom veku stále uplatňovali základné demokratické hodnoty. Cesta k dosiahnutiu tohto cieľa predstavuje rozvoj súdržného ekosystému, ktorý „podporuje inovačnú dokonalosť“, uvádza sa v manifeste K4I.

K4I nie je prvým inovačným akčným plánom EÚ od začiatku roka. Na žiadosť komisárky v apríli 2021 vypracovali podobný plán poprední európski riaditelia. Svojimi nápadmi prispeli aj startupy.

Žiadosť o zoznamy nápadov a želaní predstavuje zmenu oproti obvyklému prístupu Komisie pri predkladaní koncepcie politiky a začatí online konzultácie. Tentokrát komisárka zhromažďuje myšlienky skupín v celej Európe spôsobom zdola nahor v snahe vylepšiť európsky inovačný ekosystém.

Ako uviedla komisárka Gabriel na podujatí Knowledge4Innovation: „Mojím cieľom je vytvoriť politiku, ktorá podporuje inkluzívne proinovačné prostredie.“ Podľa jej slov sa bude klásť dôraz na zvyšovanie inovačnej súdržnosti medzi regiónmi a medzi členskými štátmi a na posilnenie postavenia väčšieho počtu žien ako technologických investorov a podnikateľov.

Nikto si nemyslí, že to bude ľahké. Prepojenie inovačných ekosystémov EÚ je zložitejšie a menej lineárne ako vytvorenie jednotného trhu pre výskum, čo je projekt, na ktorom EÚ pracovala 20 rokov. Je to tiež oblasť, kde sú veľké rozdiely v celej EÚ, pričom rozdiel v inovačnej výkonnosti zostáva väčší ako rozdiel vo väčšine ostatných základných ekonomických ukazovateľov, ako je HDP na obyvateľa, zamestnanosť a produktivita.

Ako uviedla Carvalho: „Inovácia súvisí s mnohými ďalšími oblasťami, od finančného systému cez trh práce až po súdny systém. Potrebujeme, aby všetky tieto systémy fungovali dobre.“

Prípadová štúdia: syntetické bunky

Ako jeden z príkladov nastupujúcej technológie, ktorá si vyžaduje lepšiu inovačnú politiku EÚ, má Európa v súčasnosti prvenstvo v základnom výskume syntetickej biológie. Táto špecializácia umožní výrobu polymérov, proteínov a iných produktov v bunkách oveľa predvídateľnejším spôsobom ako bunkové línie, ktoré sa v súčasnosti používajú pri biologickej výrobe.

Vďaka správnym nástrojom a investíciám by za pár rokov mohla Európa vyrábať materiály, ktoré sú 100 % opakovane použiteľné alebo ktoré sa v prípade poškodenia opravia samy.

Táto oblasť sa však rýchlo stáva čoraz konkurencieschopnejšou a investície v tejto oblasti zvyšujú USA a Čína. Vedci v Európe chcú viac peňazí na syntetickú biológiu v rámci programu Horizont Európa a čakajú na záverečné pracovné programy, v ktorých sa podrobne uvedie, koľko finančných prostriedkov vyčlení Komisia na túto oblasť v nasledujúcich niekoľkých rokoch.

Ako uviedol Tim van der Hagen, rektor TU Delft: „Je zrejmé, že sme teraz v bode zlomu. Ak bude pokrok v tejto oblasti financovaný v priebehu nasledujúcich päť až dvadsiatich rokov, z Európy sa stane líder v tejto vedecko-technickej revolúcii. Teraz sa však musí [rozšíriť] na európsku úroveň.“

Na globálnej úrovni nie je možné, aby sa jedna krajina alebo inštitút ujali vedenia. Kľúčové budú inovácie a rozšírenie na úrovni EÚ, a práve tu má zásadný význam prepracovaná inovačná politika EÚ.

Zbieranie nápadov

Cieľom novej inovačnej politiky je znížiť byrokraciu, zlepšiť podmienky pre inovátorov, znížiť prekážky prekladu a marketingu a zabezpečiť plynulý prenos výsledkov výskumu z laboratórií na trh.

K4I sa nateraz sústredila na osem kľúčových oblastí, na ktorých bude založený jej akčný plán. Okrem technologickej suverenity uvádza zelený prechod, vzdelávanie a podnikanie, podporu inovačnej súdržnosti a podporu toho, čo označuje ako „príležitosť pre špičkové technológie“ v Európe, v oblastiach vrátane umelej inteligencie, blockchainu, inteligentných miest, robotiky a kvantovej technológie.

K4I tiež požaduje, aby inovačná politika zvýšila počet žien investujúcich do technológií, poskytla viac finančných prostriedkov firmám s rizikovým kapitálom vedených ženami a viac investovala do startupov vedených ženami a podnikov vedených ženami.

Inovačná politika by navyše mala zabezpečiť, aby regulačný rámec podnecoval spoluprácu a stimuloval inovačný potenciál nových technológií.

Na záver K4I tvrdí, že by mali byť podniknuté kroky na zlepšenie financovania inovácií a nových technológií, pričom by sa mal súkromný sektor vyzvať, aby získal svoju váhu prostredníctvom zladených programov financovania zo súkromného sektora.

V júni 2021 sa budú konať ďalšie dva semináre zamerané na spojenie všetkých týchto oblastí, ktoré nadväzujú na spustenie manifestu. Jeden sa zameria na využitie peňazí na zotavenie z pandémie EÚ na podporu inovácií. Na druhej strane sa bude diskutovať o tom, ako prekonať priepasť v oblasti inovácií v celej Európe.

Dôraz sa bude klásť na využitie synergií medzi rôznymi programami EÚ a národnými programami. Plán výskumu v EÚ bol stanovený na nasledujúcich sedem rokov v rámci programu Horizont Európa a každá nová politika bude musieť vychádzať z jej základov.

Silná výskumná základňa je však iba prvým krokom. Ako uviedla Carvalho: „Nemá zmysel [mať] silný výskumný systém, silný systém vysokoškolského vzdelávania, ak výsledky týchto dvoch pilierov neprúdia do ekonomiky a spoločnosti.“

Viac informácií:

European Innovation Area Manifesto