Bývalý portugalský minister pre výskum Manuel Heitor bude predsedať skupine, ktorá radí Komisii o ďalšom sedemročnom výskumnom programe EÚ. Skupina sa bude usilovať o vplyv – a rozpočet bude kritickou otázkou, uviedol Heitor pre Science|Business.
Európska komisia vytvorila nezávislú poradnú skupinu pre ďalší výskumný program EÚ, čím oficiálne odštartovala proces navrhovania 10. rámcového programu.
Skupine bude predsedať bývalý portugalský minister pre výskum Manuel Heitor, ktorý je jedným z najväčších európskych zástancov spravodlivejšej a lepšej kariéry vo výskume.
Medzi ďalšie mená patrí Maria Chiara Carrozza, prezidentka talianskej národnej rady pre výskum; Conny Aerts, príjemca Kavliho ceny za astrofyziku za rok 2022; a Georg Schütte, vedúci najväčšieho nemeckého súkromného orgánu financujúceho vedu, Nadácie Volkswagen.
Skupina je vytvorená podľa vzoru expertnej skupiny vedenej Pascalom Lamym, ktorá Komisii poskytovala poradenstvo v súvislosti so súčasným programom Horizont Európa s rozpočtom 95,5-miliárd EUR. Bude to jeden z najvplyvnejších hlasov v procese formulovania úspešného programu 10. RP.
Do októbra 2024 skupina predloží správu, ktorá bude jedným z dvoch kľúčových dokumentov usmerňujúcich Komisiu pri formovaní jej návrhu 10. rámcového programu, ktorý má byť predložený v polovici roku 2025. Členské štáty pracujú na svojej vlastnej správe vo Výbore pre Európsky výskumný priestor a inovácie (ERAC). Science|Business dostal prvý náhľad na svoje návrhy plánov v októbri 2023.
Vymyslieť, ako minúť miliardy EUR na európsky výskum, nebude tentoraz jednoduché. Očakáva sa, že výskum a inovácie prispejú ku kľúčovým politickým prioritám, keďže EÚ presadzuje splnenie svojich ekologických a digitálnych cieľov, no v súčasnosti členské štáty prejavujú malú chuť investovať.
Blíži sa boj o veľkosť rozpočtu 10. RP: Európsky parlament spolu s komunitou R&I odštartoval kampaň za účelovo viazaný rozpočet na výskum vo výške 200-miliárd EUR, zatiaľ čo členské štáty aktívne uvažujú o znížení existujúcich 95,5-miliardy EUR v programe.
Heitorove priority
Skupina Manuela Heitora odštartovala ročný proces, ktorý vyústi do správy so stretnutím 5.12.2023.
Je toho veľa, čo treba pokryť, a prvým bodom programu je zabezpečiť, aby poradcovia hovorili s každým, od výskumnej komunity cez Komisiu až po politikov. „Mojou hlavnou úlohou je zaručiť proces budovania dôvery so zainteresovanými stranami, aby sme mohli vypracovať správu, ktorá bude mať vplyv,“ uviedol Heitor pre Science|Business.
Sľubuje, že práca skupiny bude ambiciózna, ale odmeraná. V oblasti výskumu EÚ je veľa vecí, ktoré už fungujú dobre, pričom rámcové programy úspešne podporujú výskum založený na spolupráci už 40 rokov. Osvedčilo sa aj množstvo novších iniciatív, ako napríklad Európska rada pre výskum (ERC).
Ale môže tam byť priestor pre viac. „Musíme zistiť, čo nám ešte chýba a aké veci musíme odporučiť,“ uviedol Heitor.
Skupina sa nebude vyhýbať rečiam o peniazoch. Heitor otvorene hovorí o potrebe splniť sľub investovať 3 % európskeho HDP do výskumu a inovácií do roku 2030. V súčasnosti výdavky stagnujú, ale dodáva, že záväzok treba dodržať. „Vypracujeme odporúčanie a rozpočet bude kritickou otázkou, prinajmenšom na zaručenie cieľa 3 % do roku 2030,“ uviedol ďalej Heitor.
Sľubuje, že túto otázku preberie s ministrami financií, ktorí často stáli v ceste zvyšovaniu národných rozpočtov na výskum a inovácie napriek opakovaným výzvam vedeckej komunity na podporu.
Po druhé, Heitor je jedným z najvplyvnejších európskych hlasov o potrebe zlepšiť kariéru vo výskume a stojí na čele nedávneho manifestu, ktorý viedol Komisiu k tomu, aby v júli 2023 predstavila plán na zlepšenie pracovných miest vo výskume. V prejave odhodlania sú členské štáty pripravené 8.12.2023 tento plán spoločne schváliť na Rade pre konkurencieschopnosť.
Podľa Heitora je úspech európskeho ekosystému výskumu a inovácií neoddeliteľný od talentu a práca skupiny FP10 to pravdepodobne odráža.
Po tretie, skupina bude diskutovať o tom, ako vyvážiť základnú vedu s politikou riadeným výskumom a inováciami. Heitor uviedol, že financovanie výskumu nemožno považovať za nezávislé od mnohých výziev, ktorým Európa čelí, akými sú okrem iného potravinová a energetická bezpečnosť, obrana a demografia.
Po štvrté, inkluzívnosť bude pravdepodobne veľkou témou diskusií. Heitorovo rodné Portugalsko bolo „success story wideningu“ v Európe vďaka záväzku k rôznorodému a neustále sa zvyšujúcemu financovaniu výskumu. Tieto lekcie chce priniesť do iných krajín. Bývalý minister k tejto téme napísal v októbri 2023 stanovisko Science|Business.
Heitorova vízia pomôcť „widening“ krajinám posilniť ich výskumné a inovačné systémy presahuje rámec opatrení Horizontu Európa. Predstavuje si „inkluzívny rámec výskumu a inovácií v Európe“, ale poznamenáva, že veľa závisí od ochoty členských štátov konať. „Musíme sa dohodnúť na spojení s národnými programami,“ dodal Heitor.
Vytýčenie kurzu
„Spoločne načrtnime smer k 10. rámcovému programu, ktorý dokáže efektívne riešiť naše súčasné spoločenské a priemyselné výzvy a zároveň zostane príťažlivý pre európskych výskumníkov a priemysel,“ uviedol Antti Vasara, člen skupiny a expert na výskumné a technologické organizácie. „V súčasnom kontexte revízie [sedemročného rozpočtu EÚ], v ktorej je ohrozený rozpočet Horizontu Európa, má táto expertná skupina veľmi dôležitú prácu pri zviditeľňovaní pozitívneho vplyvu investícií do výskumu, vývoja a inovácií a pri zabezpečovaní budúcnosti týchto investícií,“ dodal Vasara.
Zainteresované strany výskumu v EÚ chcú, aby skupina pôsobila ako hlas pre výskum a inovácie „Myslím si, že v prvom rade chceme, aby táto skupina bola hlasná, vplyvná, kreatívna a podporovala základný výskum,“ uviedol Alain Mermet, vedúci bruselského úradu Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum (CNRS). Ďalej dodal: „Chceme, aby skupina zaradila výskum a inovácie na začiatok zoznamu, pretože práve toto chýba.“
Robert-Jan Smits, prezident Technologickej univerzity v Eindhovene a bývalý vedúci výskumu Komisie, hovorí, že hoci sú jej členovia pôsobiví, skupina mohla mať úžitok z pridania bývalého premiéra alebo ministra financií, alebo niekoho, kto „nie je z oblasti výskumu“, kto sa dokáže pozrieť na veci z iného uhla.“
Mermet chce, aby skupina prediskutovala nápady, ako ohraničiť rozpočet 10. rámcového programu, aby sa zabezpečila odolnosť voči rozpočtovým škrtom a odklonom a aby sa zabezpečila rovnováha a prepojenie medzi základným výskumom a inováciami. Súčasná trojpilierová štruktúra Horizont Európa funguje na jednej úrovni, ale Mermet dodáva, že „piliere bez mostov sťažujú vypracovanie interdisciplinárnosti a komplementárnosti medzi všetkými programami“.
Sarika Wilson, vedúca politiky v Cechu európskych univerzít s intenzívnym výskumom, dúfa, že skupina dokáže vyvážiť výskumné priority s nespočetným množstvom politických priorít, ktoré si blok stanovil, a pretaviť svoje myšlienky do programu, ktorý stavia na Horizonte Európa.
„Výrazným príspevkom tejto skupiny je vytvoriť tento nezávislý hlas, ktorý Komisii radí, ako stavať na silných stránkach súčasného programu a aké novinky by pomohli ešte viac zvýšiť jeho výkonnosť,“ uviedol Wilson.
Wilson by bol rád, keby skupina zaujala skôr perspektívny prístup, než aby sa zamerala na súčasné politické priority. Dôraz kladie na zabezpečenie toho, aby program pomáhal vytvárať nové poznatky podporou základného výskumu zdola nahor.
Mattias Björnmalm, generálny tajomník univerzitného združenia Cesaer, chce, aby skupina fungovala ako most medzi vedeckou komunitou a tvorcami politiky. Zatiaľ čo politici diskutujú o znížení rozpočtov na výskum, úlohou skupiny bude vysvetliť, prečo výskum stojí za tie peniaze.
„V zásade ide o obnovenie spoločného porozumenia medzi vládou a politickou úrovňou a vedeckou komunitou o úlohe vedy a inovácií v spoločnosti,“ uviedol Björnmalm. Ďalej dodal: „Veľmi očakávam, že skupina pomôže zabezpečiť, aby zvyšok Horizontu Európa bol čo najefektívnejší a najvplyvnejší a položil veľmi pevné základy pre ďalší rámcový program.“
Smits súhlasí s tým, že očakávania sú vysoké, ale požiadavky v iných oblastiach, ako je klíma, migrácia, Ukrajina a Blízky východ, sú enormné. To môže sťažiť získanie ďalších financií. „Navyše, nedávne voľby v členských štátoch EÚ ukázali masívnu podporu kritickým a vedecky skeptickým stranám EÚ, čo nepomôže,“ dodal.
Členovia poradnej skupiny
Manuel Heitor: Profesor na Instituto Superior Técnico v Lisabone a vyslanec univerzitného združenia Cesaer pre výskumnú kariéru.
Conny Aerts: Astrofyzička na KU Leuven v Belgicku od roku 2001. V roku 2022 získala cenu Kavli za astrofyziku.
Anders Bjarklev: Prezident Technickej univerzity v Dánsku, jednej z popredných európskych technických univerzít.
Annelien Bredenoord: Rektorka Magnificus a profesor etiky technológie na Erasmovej univerzite v Rotterdame a vedúca osobnosť v oblasti etického hodnotenia biomedicínskych technológií. So svojím tímom vyvinula „etický paralelný výskum“, interdisciplinárnu metódu zodpovedného zavádzania biomedicínskych inovácií.
Maria Chiara Carrozza: Predsedníčka Národnej rady pre výskum Talianska (CNR) a profesorka priemyselného bioinžinierstva na Scuola Superiore Sant’Anna v Pise. V rokoch 2013 až 2014 bola talianskou ministerkou pre školstvo, univerzity a výskum a do roku 2018 poslankyňou parlamentu.
Dessislava Dimitrova: CEO Bio Stopanstvo Lopyanko, bulharskej spoločnosti špecializujúcej sa na inovácie v poľnohospodárstve. Dimitrova je odborníčkou a bývalou vládnou poradkyňou pre udržateľnosť a obehové hospodárstvo.
Heinz Fassmann: Prezident Rakúskej akadémie vied a profesor aplikovanej geografie, priestorového výskumu a regionálneho plánovania na Viedenskej univerzite. Fassmann v minulosti pôsobil ako rakúsky minister školstva a ako predseda rady odborníkov pre integráciu na ministerstve Európy, integrácie a zahraničných vecí.
Mark Ferguson: Predseda SoilSteam v Nórsku. Ferguson je bývalý hlavný vedecký pracovník Írska a bol kľúčovou postavou inovačného fondu HorizonT Európa, European Innovation Council (EIC), pričom predsedal jeho správnej rade počas jeho formovania.
Agrita Kiopa: Prorektorka pre výskum na Univerzite Riga Stradinš. Kiopa predtým strávila päť rokov ako zástupkyňa štátneho tajomníka a riaditeľka odboru vyššieho vzdelávania, vedy a inovácií na lotyšskom ministerstve školstva a vedy, kde viedla štrukturálne reformy systému výskumu a inovácií v krajine.
Kaia Palm: CEO a zakladateľ Protobios, estónskej spoločnosti v oblasti biologických vied, ktorá vyvíja nástroje pre diagnostiku a imunológiu.
Adam Piotrowski: Predseda predstavenstva spoločnosti Vigo Photonics a vedúca osobnosť Poľska vo fotonike, ktorá riadi inovácie v oblastiach, ako je výroba laserov, zdravotníctvo a biologické a chemické snímanie.
Isabelle Ryl: Riaditeľka Výskumného inštitútu umelej inteligencie v Paríži, odborníčka na všetko digitálne a AI a silná zástankyňa transferu technológií.
Georg Schütte: Generálny tajomník nadácie Volkswagen, najväčšieho nemeckého súkromného financovateľa výskumu a predtým štátneho tajomníka na nemeckom federálnom ministerstve školstva a výskumu, kde sa zameral na financovanie výskumu, európsku výskumnú politiku a medzinárodnú vedeckú spoluprácu. V rokoch 2018 a 2019 viedol rokovania medzi nemeckou federálnou a krajinskou vládou o financovaní nemeckého vedeckého systému.
Sylvia Schwaag Serger: Predsedníčka Švédskej výskumnej rady pre trvalo udržateľný rozvoj, Formas, a odborná poradkyňa pre politiku výskumu a inovácií. Pôsobila vo viacerých expertných skupinách Komisie a má silné zázemie v medzinárodných vzťahoch v oblasti vedy a techniky so zameraním na Európu a Čínu.
Antti Vasara: Prezident Európskej asociácie výskumných a technologických organizácií a vedúci najväčšieho fínskeho centra aplikovaného výskumu VTT. So skúsenosťami v priemysle aj vo výskume financovanom z verejných zdrojov pôsobil Vasara v niekoľkých expertných skupinách Komisie na vysokej úrovni pre politiku výskumu a AI.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 6. 12. 2023, autor: rpa
