Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Európska komisia opätovne vyzýva členské štáty, aby zvýšili výdavky na výskum a vývoj

Európska komisia po dvoch desaťročiach váhania vo väčšine hlavných miest EÚ obnovila úsilie dosiahnuť, aby členské štáty zvýšili svoje národné verejné a súkromné ​​investície do výskumu a vývoja.

Spustenie „Paktu pre výskum a inovácie v Európe“ 16. júla 2021 je prvým konkrétnym krokom v rámci širšieho tlaku komisárky pre výskum a inovácie Maryie Gabriel na prepracovanie Európskeho výskumného priestoru (ERA), jednotného trhu EÚ pre výskum.

Pakt sa snaží presvedčiť členské štáty, aby zvýšili celkové súkromné ​​a verejné výdavky na výskum a vývoj na najmenej 3 % hrubého domáceho produktu – čo podľa Eurostatu dosiahli v roku 2019 iba Nemecko, Švédsko a Rakúsko. Priemer v EÚ je 2,2 %, čo je hlboko za USA, Japonskom a Kóreou. Argumentom Komisie je, že na udržanie konkurencieschopnosti Európy a hľadanie riešení v oblasti zmeny podnebia a ďalších globálnych problémov sú potrebné väčšie výdavky na výskum a vývoj zo strany súkromného aj verejného sektora.

Verejné výdavky by však mali viesť k rastu týchto investícií. Pakt naliehavo žiada, aby sa verejné výdavky zvýšili z 0,81 % na 1,25 % HDP do roku 2030 a aby sa zabezpečilo, že peniaze budú môcť tiež stimulovať súkromné ​​investície. Očakáva sa tiež, že členské štáty do roku 2030 dobrovoľne vyčlenia 5 % zo svojho národného financovania verejného výskumu a vývoja na spoločné programy a európske partnerstvá.

Nakoniec podľa paktu Komisia požaduje, aby členské štáty, ktoré zaostávajú za priemernými výdavkami EÚ na výskum a vývoj, zvýšili v nasledujúcich piatich rokoch svoje celkové – verejné a súkromné ​​- financovanie výskumu a vývoja o 50 %.

Nezáväzné

Investičné ciele v pakte však nie sú záväzné, čo vyvolalo skeptické reakcie výskumných loby.

Cieľ 3 % nie je nový. Prvýkrát bol ustanovený pred dvoma desaťročiami, ale iba niekoľko členských štátov ho dokázalo prekonať. Pre väčšinu EÚ mali prednosť iné priority vládneho rozpočtu a súkromné ​​problémy sa týkali hospodárskych problémov; Napríklad Írsko zaznamenalo podľa Eurostatu pokles celkových výdavkov na výskum a vývoj za posledné desaťročie takmer o polovicu na 0,78 % HDP v roku 2019. Kritici tvrdia, že požiadavka dobrovoľných záväzkov na podporu národných investícií by mala rovnaký výsledok ako doteraz.

Na druhej strane, tvorcovia politík v Bruseli tvrdia, že EÚ nemôže zasahovať do toho, ako sa členské štáty rozhodnú minúť svoje národné rozpočty. Predseda výboru pre priemysel a výskum v Európskom parlamente tvrdí, že inštitúcie EÚ musia rešpektovať subsidiaritu a nemôžu nútiť členské štáty, aby viac investovali do výskumu a vývoja. Ako uviedol Cristian Bușoi: „Verím, že mäkké nástroje sú najefektívnejšie.“

Oznámenie Komisie prichádza krátko po tom, čo sa členské štáty dohodli na znížení rozpočtu na rok 2022 programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa o 316-miliónov EUR. Členské štáty boli toho názoru, že nie je dostatočný dopyt po tom, aby sa všetky peniaze minuli v budúcom roku, a rozhodli sa peniaze vrátiť späť na koniec programu Horizont Európa, ktorý potrvá do roku 2027.

Pakt prvýkrát oznámila Komisia v septembri 2020 a schválila ho Rada EÚ v decembri 2020. Ciele, ktoré stanovuje, majú doplniť program Horizont Európa, ktorý niektoré krajiny využili ako alternatívu počas prepadov národného financovania.

Podľa komisárky Gabriel pakt povzbudzuje členské štáty, aby spolupracovali na koordinovaných reformách národných výskumných systémov a „investovali a koordinovali spoločné ciele v oblasti výskumu a inovácií“.

Ako uviedla výkonná viceprezidentka Komisie Margrethe Vestagerová: „Pandémia nám ukázala, že je dôležité zjednotiť úsilie v oblasti výskumu a inovácií, ktoré rýchlo prinesie výsledky na trh. Ukázalo nám to dôležitosť investícií do spoločne dohodnutých strategických priorít medzi členskými štátmi a EÚ.“

Komisia tiež žiada členské štáty, aby sa dohodli na spoločných zásadách pre výskum a inovácie v Európe vrátane slobody vedeckého výskumu, rovnakých príležitostí a voľného pohybu výskumných pracovníkov a znalostí.

Komisia chce zaviesť monitorovací mechanizmus, ktorý zabezpečí, že členské štáty splnia svoj prísľub. Vytvorí hodnotiacu tabuľku ERA a Fórum ERA pre transformáciu, ktoré vypracuje politický program, ktorý bude slúžiť ako usmernenie pre členské štáty. Komisia takisto zverejní výročnú správu o súčasnom stave vykonávania ERA vrátane jednotlivých správ o pokroku jednotlivých členských štátov.

Nové synergie ERA

V rámci nového plánu ERA má Komisia v úmysle presvedčiť viac členských štátov, aby využili všetky možnosti financovania výskumu, vrátane kohéznych fondov EÚ, ktoré sa zvyčajne používajú na infraštruktúrne projekty. Ako uviedol Busoi: „Členské štáty by mali byť vyzvané, aby uskutočňovali túto koordináciu medzi programami EÚ a národnými programami. Úlohou Komisie je sledovať vykonávanie týchto synergií a predchádzať duplicite.“

Určitý stupeň zbližovania s cieľmi stanovenými v stratégii ERA už možno vidieť v národných plánoch predložených členskými štátmi v rámci nástroja Komisie financovania pandémie na obnovu a odolnosť.

Slovinsko vyhlási dve výzvy na predkladanie návrhov na výber konzorcií výskumných organizácií a podnikov. Do júna 2026 pôjde 20-miliónov EUR na dlhodobé veľké programy spolupráce v oblasti priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja a 45-miliónov EUR na investície do podnikateľského výskumu a inovácií na vyšších úrovniach technologického rozvoja. Ďalšie prostriedky pôjdu na vybudovanie národnej infraštruktúry pre výskum potravín zameranú na hľadanie nových spôsobov ochrany lesov v krajine. Súčasťou výskumného laboratória bude oddelenie lesných semien, oddelenie škôlky stromov a oddelenie ochrany lesov.

Cyprus tiež plánuje použiť peniaze na obnovu na reformu svojho národného výskumného systému, ale tiež na založenie výskumného ústavu pre poľnohospodárstvo.

Vláda v Chorvátsku chce prehodnotiť svoje daňové stimuly, aby zvýšila počet spoločností investujúcich do výskumu a vývoja. Súčasťou chorvátskeho plánu obnovy je aj kapitola o zlepšení financovania výskumu pre univerzity a vedecké ústavy.

Koordinované zelené investície do výskumu a vývoja

Ostatné národné plány boli kritizované za to, že majú obmedzenú časť výskumu. To bol prípad domovskej krajiny Christiana Bușoi v Rumunsku. Cieľom fondu pre obnovu a odolnosť je rýchle investovanie do hlavných prioritných oblastí EÚ, zelenej dohody a digitalizácie, ale tieto zložky mali byť v rumunskom pláne „zdôraznené jasnejšie“, uviedol Bușoi.

Pokiaľ ide o ďalšie investície do národného výskumného systému, „na to máme kohézny fond,“ dodal Bușoi. Univerzity v Rumunsku sa sťažovali, že národný plán obnovy nezahŕňal dostatok finančných prostriedkov na zlepšenie ich výskumných infraštruktúr, pretože prevažná časť peňazí smerovala opäť na diaľnice a inú dopravnú infraštruktúru.

Komisia práve predložila sériu legislatívnych návrhov na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 %. Na tento účel musí EÚ intenzívne investovať do výskumu a vývoja nových technológií. EÚ už na ekologické investície vyčlenila 35 % finančných prostriedkov dostupných prostredníctvom programu Horizont Európa. Séria výskumných partnerstiev a misií tiež poskytne financovanie na vývoj nových technológií potrebných v rámci zeleného prechodu.

Komisia dúfa, že pakt vytvorí tlak na členské štáty, aby spolupracovali a koordinovali investície do výskumu a vývoja v oblasti klímy a energie, aby sa zabránilo duplicite a zbytočnému využívaniu zdrojov.

Ako uviedol belgický europoslanec Marc Botenga: „Myslím si, že musíme v prvom rade požiadať členské štáty, aby masívne zvýšili výskum a vývoj v oblasti klímy.“

Komisia v pakte tiež vyzýva členské štáty, aby prišli s plánmi, ktoré by zosúladili verejné a súkromné ​​investície do výskumu a vývoja s novou priemyselnou stratégiou EÚ, a aby sa aktívnejšie zapojili do priemyselných partnerstiev v rámci Horizont Európa.

Pokiaľ ide o partnerstvá v oblasti výskumu a priemyslu, Botenga verí, že peniaze EÚ by mali prichádzať s ďalšími viazanými prostriedkami, aby členské štáty mohli zabezpečiť, aby súkromný sektor dosiahol ciele v oblasti klímy. Ako dodal Botenga: „Ak neurčíte [podmienky], potom v zásade dáte spoločnostiam slobodu robiť si, čo chcú.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 21. 7. 2021, autor: rpa