Podľa najnovšieho hodnotenia Európskeho štatistického úradu (Eurostat) o tom, ako sa členským štátom darí pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja (SDG), ktoré stanovila Organizácia Spojených národov (OSN), EÚ napreduje v zlepšovaní svojho prostredia v oblasti výskumu a vývoja.
V posledných rokoch, poznamenáva Eurostat, členské štáty EÚ zaznamenali nárast investícií do výskumu a vývoja, viac ľudí nastúpilo na výskumnú prácu, zvýšili sa žiadosti o patenty a viac mladých ľudí získalo vysokoškolské vzdelanie.
Tieto úspechy spadajú pod cieľ „SDG deväť“, ktorý vyžaduje udržateľnú infraštruktúru a industrializáciu, pričom sa uznáva významná úloha výskumu a inovácií pri dosahovaní tohto cieľa.
Toto je tiež cieľ, ktorý za posledné roky zaznamenal najväčší pokrok zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli prijaté v roku 2015 ako súčasť globálneho plánu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj. Dátum dodania cieľov udržateľného rozvoja je rok 2030 a vo výročnej správe Eurostatu sa sleduje pokrok.
Hlavné zistenia zamerané na výskum:
- Výdavky EÚ na výskum a vývoj rastú, ale nie dostatočne rýchlo
Verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja rastú a v súčasnosti dosahujú od roku 2020 2,3 % HDP. Ide o stabilný, ale pomalý rast z úrovne tesne nad 2 % v roku 2011. To je 311-miliárd EUR v roku 2020 v porovnaní s 228-miliardami EUR v roku 2011.
Stále je to však veľmi vzdialené od cieľa EÚ dosiahnuť investície vo výške 3 % HDP do roku 2030, ktorý členské štáty potvrdili minulý rok. Ak bude súčasné tempo rastu pretrvávať, cieľ nebude dosiahnutý včas. V roku 2020 sa tam podarilo dostať len piatim krajinám EÚ: Švédsku, Belgicku, Rakúsku, Nemecku a Dánsku.
2. Priemysel vedie vo výdavkoch na výskum a vývoj
Priemysel je stále zďaleka najväčším míňaním, pokiaľ ide o výskum a vývoj, pričom predstavuje 65,8 % celkových výdavkov v roku 2020. Druhým najväčším míňaním je sektor vysokoškolského vzdelávania s 21,9 %. Vládny sektor sa podieľa 11,7 % financií na výskum, zvyšné 1 % pripadá na súkromné neziskovky.
3. Počet patentových prihlášok neustále rastie
Počet patentových žiadostí od roku 2006 neustále rastie, s malým poklesom v roku 2009 po finančnej kríze. V roku 2021 bolo na Európsky patentový úrad podaných 67 713 patentových prihlášok z krajín EÚ.
Tu je Luxembursko suverénne lídrom EÚ, pričom v roku 2021 podalo takmer 700 žiadostí na jeden milión obyvateľov, čo je pokles z približne 950 v roku 2016. Škandinávske krajiny – Švédsko, Dánsko a Fínsko – sú tesne pozadu, pričom každá z nich predkladá 350 až 500 žiadostí na milión obyvateľov v roku 2021.
4. Stále viac ľudí pracuje vo výskume a vývoji
Rastie aj podiel pracovníkov výskumu a vývoja, ako sú výskumní pracovníci, manažéri, administratívni, technickí a administratívni pracovníci, na pracovnej sile. V roku 2005 predstavovali 0,94 % zamestnancov na plný úväzok. V roku 2020 sa toto číslo zvýšilo na 1,44 %. Viac ako polovica zamestnancov pracuje pre súkromné spoločnosti.
Celkovo mali Dánsko, Belgicko a Fínsko v roku 2020 najväčšiu výskumnú pracovnú silu ako percento ich populácie.
5. Ale rodovej rovnosti je stále málo
Ženy tvorili v roku 2019 iba 32,9 % pracovnej sily vo výskume a vývoji a od roku 2003, keď 29 % týchto pracovníkov tvorili ženy, sa dosiahol len malý pokrok.
Súkromný sektor tu nedáva dobrý príklad, keď ženy tvorili v roku 2019 21,3 % výskumníkov, zatiaľ čo vo verejnom sektore tvorili ženy viac ako 40 %.
6. Viac peňazí pôjde do výskumu a vývoja v poľnohospodárstve
Vlády neustále zvyšujú svoju podporu poľnohospodárskeho výskumu a vývoja od roku 2013. Len medzi rokmi 2015 a 2020 celkové investície vzrástli z 2,6-miliardy EUR na 3,3-miliardy EUR.
Boom vo výdavkoch viedli krajiny ako Holandsko, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko a Chorvátsko, ktoré masívne zvýšili svoje investície, hoci s výnimkou Holandska väčšina z nich stále utráca peniaze.
V roku 2020 viedli rebríčky v EÚ Írsko, Dánsko a Holandsko, ale výrazne ich predbehlo Nórsko, ktoré je celkovým lídrom, pokiaľ ide o investície do poľnohospodárskeho výskumu a inovácií v európskom hospodárskom priestore.
7. Zmiešané signály pre vzdelávanie
Vzdelávanie, oblasť z veľkej časti sledovaná vlastným SDG, zaznamenalo v posledných rokoch menší pokrok ako výskumný sektor.
Novinkou je, že čoraz viac Európanov ukončuje univerzitu, pričom podiel ľudí vo veku 25 až 34 rokov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie, sa medzi rokmi 2006 a 2021 zvýšil z 28 % na 41 %. To je na dobrej ceste k cieľu EÚ dosiahnuť najmenej 45 % ľudí v tejto vekovej skupine malo vysokoškolské vzdelanie do roku 2030.
Ženy tu dosahujú lepšie výsledky ako muži, pričom 46,8 % žien vo veku 25 až 34 rokov má od roku 2021 titul v porovnaní s 35,7 % mužov. Je znepokojujúce, že rozdiel sa od roku 2006 neustále zväčšuje.
Zatiaľ čo stále viac Európanov má prístup k vzdelávaniu a vzdelávaniu dospelých, výsledky sú podľa Eurostatu „celkom nepriaznivé“. Žiaci zápasia s čítaním, matematikou a prírodovednými predmetmi, zatiaľ čo podiel dospelých učiacich sa aspoň so základnými digitálnymi zručnosťami stagnuje, a to napriek cieľu EÚ zvýšiť ho do konca dekády na 80 %.
Viac informácií:
Has your country progressed towards the SDGs?
Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://ec.europa.eu, zverejnené: 27. 5. 2022, autor: rpa
