José Luis Martínez je ôsmym predsedom fóra pre výskumné infraštruktúry. Počas dvojročného pôsobenia musí pomôcť týmto spoločným zariadeniam zvládnuť výzvy, ako je energetická kríza, a zároveň pripraviť nový plán na rok 2026.

Čas a investície sú kľúčom k tomu, aby boli európske výskumné infraštruktúry ekologickejšie, udržateľnejšie a odolnejšie voči kolísaniu cien energií, uviedol nový predseda Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry (ESFRI).

José Luis Martínez nastúpil do funkcie v januári 2024 a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa bude venovať niekoľkým výzvam vrátane zvládania energetickej krízy a príprav na ďalšiu cestovnú mapu ESFRI, ktorá načrtáva vývoj nových projektov infraštruktúry a bude zverejnená v roku 2026.

Minulý rok ESFRI oznámilo, že 80 % zo 173 výskumných infraštruktúr zápasí s vyššími cenami energií, ktoré boli primárne spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu začiatkom roka 2022. Okrem platenia účtov čelilo približne 50 nedostatku kľúčových materiálov a spotrebného materiálu.

Bez známok konca vojny Martínez uviedol pre Science|Business, že energetický problém pretrváva. „Možno to nie je také zlé ako pred dvoma rokmi, pretože už boli reakcie a opatrenia, ale stále je to dôležité,“ uviedol.

Výskumné infraštruktúry sa nachádzajú po celej Európe a vo všeobecnosti primárnu zodpovednosť za financovanie nesie hostiteľský členský štát. To znamená, že neexistuje jednoduchá odpoveď na výzvy, ktorým čelia, a každá krajina „musí nájsť svoje vlastné riešenie,“ uviedol Martínez.

Je tiež pravdou, že infraštruktúry majú mnoho tvarov a veľkostí. Niektoré z najznámejších sú veľké zariadenia na jednom mieste, ako je CERN alebo Európske zariadenie pre synchrotrónové žiarenie (ESRF) v Grenobli. Ale iné sú distribuované, čo znamená, že majú zariadenia vo viacerých krajinách. Niektoré z nich sú virtuálne, ako napríklad Konzorcium európskych sociálnych vedeckých dátových archívov (CESSDA) so sídlom v Nórsku, ktoré sa pri napájaní svojej online platformy spolieha na údaje prichádzajúce z celej Európy.

To ďalej komplikuje stratégiu riadenia výskumných infraštruktúr počas energetickej krízy. „[Sú] rôznorodé,“ uviedol Martínez. Najviac ovplyvnené energetickou krízou sú „typické fyzikálne infraštruktúry na jednom mieste, ako sú urýchľovače alebo vysokovýkonné počítače“.

Jedným z prístupov, ktorý ESFRI a Martínez obhajujú, je uzatváranie dlhodobých energetických zmlúv. Kedysi bolo bežné mať päťročné zmluvy, tie sú však teraz čoraz zriedkavejšie.

Ďalším je zníženie spotreby energie. Ale uviedol Martinez: „Aby ste to dosiahli, potrebujete čas a investície.“

Napríklad modernizácia francúzskeho ESRF trvala v rokoch 2015 až 2022 viac ako sedem rokov a stála približne 150-miliónov EUR. Komplexný projekt zahŕňal inštaláciu štyroch nových trámov a vylepšenie existujúcich. Modernizácia zlepšila energetickú účinnosť zariadenia.

Podobne nový superpočítač MareNostrum 5 v Barcelone je výkonnejší a spotrebuje menej energie ako staršie modely, no stojí 151-miliónov EUR.

V najhorších prípadoch sa za posledných pár rokov museli niektoré výskumné infraštruktúry zatvoriť na dlhšie obdobie alebo skrátiť dobu prevádzky, aby sa znížili účty za energiu.

ESFRI tento rok plánuje štúdiu s cieľom preskúmať spôsoby, ako urobiť výskumné infraštruktúry ekologickejšie a udržateľnejšie. Zabudovaná udržateľnosť by sa mohla stať požiadavkou pre nové projekty, ktoré sa budú v budúcnosti uchádzať o plán.

 

 

Ďalší plán

Každých päť rokov ESFRI zverejňuje cestovnú mapu ako príručku k najlepším projektom novej výskumnej infraštruktúry. Pomáha to pri koordinácii, zabezpečuje efektívne využívanie zdrojov a prístup európskych výskumníkov k najmodernejším zariadeniam.

V roku 2026 má byť vypracovaný nový plán a dosahuje sa značný pokrok. ESFRI takmer dokončilo analýzu sietí v celej Európe, vrátane vplyvu každého zariadenia. ESFRI očakáva, že to predstaví v prvej polovici tohto roka.

Ďalším krokom pri navrhovaní nového plánu je vyhodnotenie 41 „orientačných bodov“ ESFRI – osvedčených výskumných infraštruktúr, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich plánoch.

Ich rôznorodosť znamená, že toto hodnotenie je dlhé a zložité. ESFRI dokončilo preskúmanie 12 výskumných infraštruktúr a Martinez dúfa, že túto prácu dokončí do konca roku 2024.

„Monitorovanie orientačných bodov je pre novú cestovnú mapu veľmi dôležité, pretože si musíme byť istí, že takzvané orientačné body sú skutočne […] na špici technológie a skutočne významne prispievajú k výskumným záujmom Európy,“ povedal Martínez.

Po dokončení analýzy krajiny a monitorovania orientačných bodov ESFRI vyhlási výzvu na predkladanie žiadostí o projekty, ktoré budú súčasťou nového plánu, s plánom predstaviť tento plán do konca budúceho roka alebo začiatkom roku 2026.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 5. 2. 2024, autor: rup