Ešte nikdy v nedávnej histórii neboli vedci tak stredobodom pozornosti ako počas krízy Covid-19. To prinieslo nielen potlesk výskumu, ale aj “vyhrážky smrťou neboli ojedinelým prípadom,” uviedol virológ Andreas Bergthaler 9. novembra 2021 na podujatí APA-Science, Rakúskej platformy pre vzdelávanie, vedu a výskum. Ako sa výskumníci podieľajú na politických rozhodnutiach, by sa preto podľa diskutujúcich malo stať zrozumiteľnejším. Výskum bude naďalej potrebovať odvahu na odhalenie.
Na vedeckú prácu máte spravidla roky času, viete si veci zvážiť a zvážiť všetky strany problému, pokiaľ je to možné. Na druhej strane v čase krízy chcú ľudia rýchle odpovede na základe nedostatočne podložených informácií, ktoré v najlepšom prípade zostanú správne počas agilného postupu pandémie. Jedným z ľudí, ktorí sa tu výrazne obnažili, bol Bergthaler, ktorý sleduje vývoj vírusu SARS-CoV-2 vo Výskumnom centre molekulárnej medicíny (CeMM) Akadémie vied (ÖAW).
Občas sa aj on sám seba pýtal, prečo to vlastne robí. Pretože bez ohľadu na to, aké vyhlásenie urobíte, vždy proti nemu niekto zakopne. Rebríček siaha od popieračov korony, ktorí všetko spochybňujú, až po kolegov z výskumu, ktorí kritizujú napríklad to, že ľudia sa stále snažia argumentmi presvedčiť odporcov očkovania. To, že samotné argumenty nestačia, je poznatok, ktorý Bergthaler získal. Vedci, ktorí ako „laboratórni odborníci“ často nezvyknú diskutovať na emocionálnej úrovni, by sa mali naučiť počúvať strach a obavy niektorých ľudí. Ako uviedol Bergthaler v diskusii s názvom „Výskum v centre pozornosti – čo teraz?“: „Musíme sa dostať z našej “bubliny”.“
Napriek protivetrom, ktoré v súvislosti s krízou fúkajú aj proti vede, by výskumníci mali naďalej zvažovať, aký je ich prínos pre spoločnosť, zdôraznila Henrietta Egerth, generálna riaditeľka Rakúskej spoločnosti pre podporu výskumu (FFG). Komunikácia v smere politiky a naprieč odbormi k širšej populácii sú „rozhrania, na ktorých sme ešte tak intenzívne nepracovali“. Je samozrejme dôležité ukázať, kde končí vlastná odbornosť, ale chce to aj viac výskumných osobností, ktoré sa odvážia verejne komentovať rôzne témy. Väčšiu podporu by im mali poskytnúť aj inštitúcie, z ktorých títo ľudia pochádzajú. Potrebuje tiež ľudí, ktorí sa ľahko dostanú k ľuďom, ktorí nemusia nevyhnutne čítať kvalitné médiá, uviedol Egerth.
Politika by sa na druhej strane v kríze bez vedy „stratila“, dodal Alexander Bogner z Inštitútu pre hodnotenie technológií (ITA) Rakúskej akadémie vied. Covid-19 je podľa sociológa rovnako „veľkým momentom vo vede“ ako hodinou „sebaodčarovania“. Zatiaľ čo si však odborníci na verejnosti vymieňali názory, o tom, ako sa prijímali politické rozhodnutia s pomocou vedeckej expertízy, sa získalo len málo informácií.
Preto sú v budúcnosti potrebné čo najtransparentnejšie poradné výbory, v ktorých sa môžu a musia navzájom spájať rôzne disciplíny. To je lepšie ako „hovoriť jeden cez druhého v televízii“, uviedol Bogner. Politika by sa zároveň nemala podriaďovať vede. Potrebujete však zrozumiteľný proces, ako robiť rozhodnutia, ktoré sú čo najviac založené na dôkazoch. Podľa tejto logiky však politický systém reálne nefunguje.
Bergthaler to vidí aj takto: Pretože poradenské štruktúry v kríze boli doteraz čiastočne „extrémne neprehľadné“. To tiež prináša frustráciu odborníkov, keď sa prstom ukáže na zainteresovaného jednotlivca, ktorý sa mohol mýliť. Ako dodal Egerth: „Výskumníkov by mali chrániť aj výbory a neobmedzovať sa na jednotlivé názory.“
V dôsledku krízy Covid sa zmenila aj interakcia medzi vedou a médiami. Vedecké referáty tak trochu opustili príslušné redakcie. Ak by napríklad redaktori domácej politiky alebo športu robili rozhovory s výskumníkmi, použili by svoju vlastnú logiku kladenia otázok a chceli by od vedcov napríklad vedieť, kto je práve teraz a kde, alebo kto takpovediac vyhral. Matthias Karmasin z Inštitútu pre komparatívny výskum médií a komunikácie (CMC) Rakúskej akadémie vied a Univerzity v Klagenfurte dodal: „Aj tu by sa výskumníci mali vedieť odlíšiť: „Myslím si, že nie je zlé v rozhovoroch povedať: Ja k tomu nič nepoviem.“
Celkovo možno teraz ešte viac vidieť, aké dôležité sú mediálne zručnosti, ktoré by sa deti mali učiť veľmi skoro. Ako uviedol komunikačný vedec Karmasin: „To, čo sa objavuje v časovej osi na Facebooku a čo je dobre novinársky preskúmané, nie je úplne to isté.“ Ukazuje, akú dôležitú úlohu zohráva vedecká žurnalistika, pokiaľ ide o širšie chápanie vedeckého obsahu. Ak sa teraz budú politicky riešiť nevyhnutné zmeny vo financovaní médií, „mali by sa sprístupniť zdroje pre vedeckú žurnalistiku.“
Viac informácií:
APA-Science – Forschung im Rampenlicht – und jetzt?
Zdroj: https://www.ffg.at; https://science.apa.at, zverejnené: 15. 11. 2021, autor: rpa
