Spoločné úsilie o zvýšenie úspešnosti získavania grantov z výskumného programu prináša ovocie. Aj keď sú tieto dve krajiny v tabuľke EÚ stále na nízkej úrovni, teraz majú zavedené siete a podporné systémy, aby dosiahli ďalší pokrok.
Rovnako ako mnoho ďalších zamestnancov na podporu výskumu v celej krajine, Antoaneta Folea, koordinátorka jednotky Národného kontaktného bodu Horizont Európa v hlavnej rumunskej agentúre na financovanie výskumu (UEFISCDI), bola zachytená vo víre úsilia zameraného na zlepšenie miery úspešnosti krajín vo výskumných programoch.
Úsilie sa vypláca a výsledky Rumunska v programe Horizont Európa sa v porovnaní s programom Horizont 2020 výrazne zlepšili.
To isté platí pre Bulharsko, ktoré podobne ako Rumunsko výrazne zlepšilo svoju úspešnosť v prístupe k európskym fondom na výskum.
Po rokoch sklamaní a malého úspechu obe tieto „widening“ krajiny napredujú a teraz sú nad priemerom, meraným pomerom navrhovaných projektov k financovaným projektom.
V tejto metrike má Rumunsko 18 % úspešnosť a Bulharsko 19 % v porovnaní s priemerom programu 17 %.
Folea poukazuje na granty Marie Skłodowska-Curie Actions (MSCA) ako ilustráciu pokroku. „V prípade nástroja na výmenu zamestnancov bola miera úspešnosti 17 % v prvom roku výziev v rámci programu Horizont 2020 a 13 % v druhom roku,“ uviedla Folea. Ďalej dodala: „V Horizont Európa miera úspešnosti Rumunska vyskočila na 28 % v prípade výzvy MSCA z roku 2022 zameranej na výmenu zamestnancov, potom v roku 2023 dosiahla 32 %.”
Bulharsko zaznamenalo ešte väčší pokrok: v prípade prvej výzvy na výmenu zamestnancov v programe Horizont 2020 žiadny z 10 projektových návrhov krajiny nezabezpečil financovanie, no v roku 2022 v rámci programu Horizont Európa bola miera úspešnosti 22 %.
Celkovo Rumunsko a Bulharsko podpísali o 25 % viac grantových dohôd v rámci prvých dvoch rokov programu Horizont Európa ako počas predchádzajúcich troch rokov spolu v rámci programu Horizont 2020.
V Rumunsku má UEFISCDI najväčší úspech s 22 zazmluvnenými projektmi Horizont Európa. Nasleduje Univerzita v Bukurešti a Polytechnická univerzita v Bukurešti s 19 a 16 projektmi.
Hlavným účastníkom v programe Horizont Európa v Bulharsku je Sofia University St. Kliment Ochridski, najstaršia inštitúcia vysokoškolského vzdelávania v krajine so 16 projektmi. Nasleduje časopis s otvoreným prístupom, Pensoft Publishers s 11 projektmi a nedávno založené Centrum rastlinnej systémovej biológie a biotechnológie, ktoré sa podieľa na šiestich projektoch Horizont Európa.
Národné stratégie prispievajú k úspechu
Spoločnou témou je, že cieľavedomé, viacročné úsilie na národnej úrovni vytvorilo miesta na špičkovej úrovni výskumu, čo umožňuje vedcom zapojiť sa do spolupráce v rámci EÚ.
„Príkladom toho je viac ako 20 tematických národných výskumných programov, ktoré prispeli k zlepšeniu spolupráce medzi národnými výskumnými inštitúciami a inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a ich celkovej výskumnej a inovačnej kapacite,“ uviedol Yumer Kodzhayumer, hlavný odborník na riaditeľstve pre vedu bulharského ministerstva školstva a vedy a tajomník pre výskum na Stálom zastúpení Bulharska pri EÚ.
Okrem cieleného financovania Bulharsko využíva vnútroštátne zdroje na financovanie projektov, ktorým boli udelené pečate výnimočnosti (Seals of Excellence), ktorým však len tesne chýba financovanie EÚ.
Aj v Rumunsku došlo k strategickej distribúcii domácich peňazí na výskum. „Národný výskumný program mal vždy tento základný cieľ odstrániť priepasť medzi rumunským a európskym výskumom,“ uviedla Folea.
Rumunsko tiež využilo európske štrukturálne fondy na zriadenie 13 univerzitných centier na podporu výskumu, ktoré sa špecializujú na získavanie európskych grantov. Hoci sa každé centrum zameralo na pomoc svojim prvým výskumníkom, niektoré vytvorili partnerstvá aj s externými inštitúciami a spoločnosťami.
Bulharsko využíva národný plán obnovy a odolnosti na podporu a modernizáciu svojich univerzít s intenzívnym výskumom. Kodzhayumer uviedol, že jedným z najdôležitejších ponaučení z programu Horizont 2020 bolo, že „Poskytovanie včasnej a primeranej podpory na národnej úrovni je nevyhnutné na to, aby sme sa mohli zapojiť do tímov a sietí v celej EÚ a súťažiť na globálnej úrovni.“
Zatiaľ čo silné národné programy a spolupráca EÚ sú kľúčom k zvýšeniu miery úspešnosti, kritickým faktorom je vytrvalosť. „Získanie stále viac skúseností patrí medzi hlavné dôvody zvýšenia miery úspešnosti bulharských organizácií v Horizonte Európa v porovnaní s Horizontom 2020,“ dodala Kodzhayumer.
Podobne Folea zdôrazňuje, že niektoré organizácie v Rumunsku sa prihlásili od 6. rámcového programu na začiatku 21. storočia a v dôsledku toho majú zavedené základné siete a podporné systémy na vytváranie konkurencieschopných konzorcií. „Takže proces teraz beží oveľa hladšie,“ uviedla.
Definovanie kľúčového problému
Po rokoch písania a školení o návrhoch európskych projektov rumunskí výskumníci teraz pochopili, že predkladanie návrhu na financovanie programu Horizont Európa sa dramaticky líši od písania akademického článku pre časopis alebo konferenciu. „Mnohí z našich kolegov skutočne nevedeli, ako jasne definovať kľúčový problém a dopad, aký bude mať ich výskum. Snažili sa formulovať problémy prostredníctvom tejto šošovky založenej na výsledkoch,“ dodala Folea.
Sebapropagácia a zviditeľnenie boli tiež zanedbávané a vnímané ako mimo jadro vedeckého výskumu. „Ak neexistujete online na európskych platformách, nikto nebude obhajovať vašu špičkovú prácu, keď sa stanovia priority a rozpočty,“ uviedla Adriana Rotar, Národný kontaktný bod MSCA v UEFISCDI.
Rotar a kolegovia aktívne trénujú výskumníkov jeden na jedného pri vytváraní profilov a zviditeľňovaní sa. V dôsledku toho Rumunsko zvýšilo svoj profil na rôznych portáloch pre výberové konanie.
Rozdiel je aj v schéme zameranej na „Widening“ programu Horizont Európa, keďže množstvo nástrojov vyžaduje, aby koordinátori projektov konzorcia boli z tzv. „Widening“ krajín čím sa zabezpečujú vedúce úlohy. Okrem toho, na rozdiel od bežných výziev programu Horizont, granty na „Widening“ neukladajú konkrétne výskumné témy. Folea UVIEDLA, že existujú tri výhody: „Po prvé, výskumníci môžu presadzovať témy, ktoré poznajú najlepšie, namiesto toho, aby sa snažili zapadnúť do priorít EÚ; po druhé, sú oprávnení slúžiť ako celkový koordinátori, ktorí riadia svoje vlastné konzorciá; a po tretie, o niečo menšie „Widening“ projektové skupiny sú pre nováčikov lepšie zvládnuteľné.“
Samotná štruktúra Horizont Európa má inherentný „Widening“ účinok, uviedol Kodzhayumer. Ďalej dodal: „Od návrhu grantu až po hodnotenie sú všetky postupy a požiadavky v súčasnom rámcovom programe skrátené a jednoduchšie.“
Celkovo je miera úspešnosti programu Horizont Európa v priemere vyššia ako v programe Horizont 2020. To tiež znamená, že zatiaľ čo Rumunsko a Bulharsko zlepšili úspešnosť svojich návrhov projektov, tak aj ostatné členské štáty EÚ.
V porovnaní úspešnosti medzi členskými štátmi je Bulharsko na 21. mieste a Rumunsko na 27. mieste. Ale aj keď je evidentne priestor na ďalšie zlepšenie, prvé signály v programe Horizont Európa naznačujú, že trvalá intervencia môže zmenšiť priepasť vo výskume a inováciách.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 4. 1. 2024, autor: rpa
