Zainteresované strany spúšťajú kampaň Research Matters, spoločnú výzvu na zvýšenie financovania výskumu a vývoja na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

 

V záplave pozičných dokumentov zverejnených v priebehu posledných mesiacov výskumné lobby požadovali rozpočet 200-miliárd EUR pre 10. rámcový program (RP). Teraz sa niektoré z týchto organizácií spojili, aby ich požiadavky boli hlasnejšie a silnejšie.

„Musíme spojiť svoje sily,“ uviedol Gian-Andri Casutt, prezident Európskej asociácie komunikačných profesionálov vo vyššom vzdelávaní, asociácie vysokoškolských komunikátorov v Európe, ktorá vedie kampaň Research Matters.

Iniciatíva, spoločné úsilie európskych univerzít, výskumných orgánov, priemyselných partnerov a odborníkov na komunikáciu, má za cieľ zapojiť tvorcov rozhodnutí, zainteresované strany, médiá a občanov v celej Európe pred júnovými európskymi voľbami, pričom zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumu a inovácií pri riešení globálnych problémov

Spoločné úsilie prichádza v čase, keď politici v Bruseli pracujú na plánoch, ako sa vysporiadať so stagnujúcou ekonomikou a klesajúcou globálnou konkurencieschopnosťou v nasledujúcom politickom cykle, ale aj na rokovaniach o budúcom viacročnom rozpočte EÚ.

Cieľom skupiny je vyčleniť a zdvojnásobiť rozpočet pre 10. RP, ktorý sa má začať v roku 2028, a zvýšiť vnútroštátne financovanie výskumu a vývoja tak, aby v EÚ-27 a ďalších európskych krajinách dosiahol viac ako 3 % HDP.

„Je dôležité, aby tvorcovia politík na úrovni EÚ aj na národnej úrovni pochopili, že ak chcete budúcu konkurencieschopnosť a odolnosť, musíte investovať do svojej budúcnosti, a to je vyššie vzdelávanie, výskum a inovácie,“ uviedol pre Science|Business Julien Chicot, vedúci výskumu a inovačnej politiky v The Guild of Europe-Intensive Universities.

Podľa Research Matters by so zvýšením financií malo prísť aj spravodlivejšie rozdeľovanie financií naprieč oblasťami výskumu vrátane základnej vedy a spoločenských vied.

„Súčasný mechanizmus financovania nechápe, že výskum a inovácie sú prepojené a že neexistuje jedno bez druhého[…]. Existujú oveľa komplexnejšie veci na výskum a nedarí sa nám ich všetky preskúmať,“ uviedla pre Science|Business generálna tajomníčka siete mladých európskych výskumných univerzít Silvia Gomez Recio.

„Nemáme dostatok investícií do verejného výskumu a inovácií na jeho základnej úrovni,“ uviedla a zároveň zdôraznila, že možná spolupráca a vynikajúce návrhy nemajú pokračovanie, pretože nie je dostatok financií.

Podobne aj spoločenské vedy, umenie a humanitné vedy majú problém získať svoj podiel na financovaní z Horizontu Európa, napriek tomu, že významne prispievajú k posúvaniu znalostnej hranice a k vývoju nových spôsobov riešenia budúcich výziev, uviedol Chicot.

Financie boli v minulosti presunuté z Horizontu Európa na financovanie iných politických priorít, ako sú zdravotné núdzové situácie a podpora pre polovodičový priemysel, a skupina tiež požaduje účelovo viazaný rozpočet na zabezpečenie väčšej efektívnosti a konzistentnosti vo výskume a inováciách.

 

Nátlak zainteresovaných strán na 200-miliárd EUR v 10. RP

Zvýšenie rozpočtu pre ďalší rámcový program nie je niečo, o čom snívajú len lobisti. Je tiež na vrchole programov politikov.

Marc Lemaître, generálny riaditeľ pre výskum a inovácie (DG RTD), komisárka pre výskum Iliana Ivanova, europoslanci a iní žiadali väčší rozpočet pre 10. RP, pričom sa sťažovali na medzery vo financovaní v minulých a súčasných rámcových programoch.

Počas záverečného zasadnutia podujatia EÚ Research and Innovation days v marci 2024 Lemaître uviedol, že od roku 2021 do roku 2022 by Horizont Európa potreboval ďalších 34-miliárd EUR na financovanie všetkých excelentných výskumných návrhov, ktoré program dostal.

Europoslanci Christian Ehler a Maria da Graça Carvalho, dva z popredných hlasov Európskeho parlamentu v oblasti politiky výskumu a inovácií, boli medzi prvými, ktorí požiadali o zdvojnásobenie rozpočtu na 200-miliárd EUR.

 

Národné financovanie

Druhým cieľom kampane Research Matters je vyvinúť väčší tlak na národné vlády, aby sa viac krajín zaviazalo minúť 3 % HDP na výskum a vývoj.

Ide o preformulovanie cieľa, ktorý si EÚ stanovila v roku 2003.

Podľa údajov Eurostatu z roku 2022 sa tento cieľ dosiahol iba v Belgicku, Švédsku, Rakúsku a Nemecku. Na opačnom konci rebríčka má osem krajín intenzitu výskumu a vývoja pod 1 %, pričom Rumunsku na konci rebríčka je 0,46 %, nasleduje Malta s 0,65 %; Lotyšsko 0,75 %; Cyprus 0,77 %; a Bulharsko 0,77 %.

Namiesto pokračujúceho zlepšovania došlo k nedávnemu obratu a priemerná intenzita výskumu a vývoja v EÚ klesla z 2,27 % v roku 2021 na 2,22 % v roku 2022.

„Investovanie 3 % HDP by nielen podporilo základný výskum, podporilo by spoluprácu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v členských štátoch a podporilo súkromné investície, ale tiež by zlepšilo využívanie zdieľaných zdrojov, odborných znalostí a infraštruktúr na riešenie spoločenských výziev, ktoré majú čoraz viac nadnárodný charakter a prekročiť možnosti jednotlivých krajín,“ uviedla pre Science|Business Lidia Borrell-Damián, generálna tajomníčka Science Europe.

“Máme tendenciu porovnávať sa z hľadiska konkurencieschopnosti s USA a Čínou,” dodal na záver Gomez Recio. “Oveľa viac však investujú aj do výskumu a inovácií.”

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 21.5.2024, autor: rup