V polarizovaných časoch je rozhodujúce, aby sme pri navrhovaní budúceho rámcového programu (10. RP) zaujali diferencovaný prístup.
Je to čoraz viac binárny svet, kde sú dva protiklady prezentované ako jediné dostupné možnosti – a tento nedostatok nuancií teraz infikuje politiku výskumu a inovácií.
Vezmite si napríklad: Výskumné infraštruktúry verzus technologické infraštruktúry; základný výskum verzus aplikovaný výskum; Pilier 1 verzus Pilier 2; súdržnosť verzus excelentnosť; východ verzus západ, sever verzus juh; univerzity verzus výskumné technologické organizácie; výskumná kancelária verzus výskumník; výskumník verzus podnikateľ; EÚ verzus svet.
Ako sa diskusie o podobe budúceho výskumného programu EÚ, 10. RP, zrýchľujú, táto polarizácia vyvoláva čoraz väčšie obavy. Predovšetkým nesmie byť dovolené oslabiť Európsku radu pre výskum (ERC). Som oddaným zástancom mimoriadne úspešnej ERC, ale zistil som, že v súčasnosti sa 90 % rozhovorov o jej budúcnosti v 10. RP začína nejakou verziou argumentu „ERC verzus svet“.
Nebezpečenstvo binárneho myslenia v oblasti výskumu a inovácií však ďaleko presahuje rámec ERC a prejavuje sa v praktických, často škodlivých dôsledkoch pre rozvoj znalostí a technológií. Toto binárne usporiadanie nielen zužuje rozsah financovania a politickej podpory, ale tiež znižuje schopnosť výskumu a inovácií reagovať na zložité globálne výzvy, ktoré si vyžadujú mnohostranný prístup.
Jedným z príkladov je, že výskumníčka čelila prekážkam financovania vo svojom interdisciplinárnom výskume vplyvu zmeny klímy na biodiverzitu. Ďalším príkladom je projekt EÚ na vývoj technológií na čistenie vody, ktorý mal problémy pre svoj medziodborový charakter. Oba príklady zdôrazňujú potrebu financovania, ktoré podporuje špecifické zručnosti na prechod základných znalostí na pripravenosť na trh.
Všetky vyššie uvedené príklady však ignorujú najnebezpečnejší binárny pohľad zo všetkých: výskum a inovácie verzus svet. To platí najmä vtedy, keď hovoríme o rozdelení rozpočtu – a na tom nakoniec všetko závisí. Tým, že sa medzi sebou hádame o tom, kto by mal dostať viac zo stále malého hrnca, ku ktorému budeme mať prístup, prehliadame hlavný problém, ktorým je riadne financovanie výskumu a inovácií, a teda prispievanie k riešeniu hlavných spoločenských problémov na planéte Zem (a mimo nej, zdá sa).
Aby sme to prekonali, musíme začať myslieť objektívne. Musíme uznať, že výskum a inovácie financované rámcovými programami nie sú samoúčelné. Je to tak, ako to bolo od prvého výskumného programu EÚ Esprit (Európsky strategický program pre výskum a vývoj informačných technológií) v roku 1984 o konkurencieschopnosti Európy. Ako uviedol Michel Carpentier, generálny riaditeľ DG XIII a vedúca sila za Esprit, cieľom bolo „koordinovať a zamerať predkonkurenčný výskum v Európe a tak posilniť schopnosť európskych spoločností konkurovať na svetových trhoch“.
Znamenalo to, že základný výskum bol mimo rovnice a nedostal žiadne finančné prostriedky? Vôbec nie. Ako hovorí správa Esprit z rokov 1991/1992: „Rok 1991/92 pre základný výskum znamená prelomové obdobie – dokončenie akcií začalo od prvej výzvy na predkladanie návrhov v roku 1989 a odporúčania na financovanie ďalšej práce z druhej výzvy vyhlásenej v októbri 1991.“
„Takmer všetkých 61 akcií a 13 pracovných skupín spustených v dôsledku prvej výzvy na predkladanie návrhov v roku 1989 bolo dokončených a bolo iniciovaných 108 nových projektov, pracovných skupín a sietí excelentnosti. Existovala však vysoká miera smerovania a uvedomenie si, že na transfer základného výskumu do predkonkurenčného výskumu alebo priemyselného rozvoja sú potrebné špecifické metodológie, zručnosti, nástroje a investície.“
Zdôrazňuje to ďalšiu otázku, ktorá by mala byť v popredí našich myšlienok pri príprave na 10. RP: predpoklad, že všetci máme rovnakú schopnosť priniesť vedomosti do predsúťažnej fázy. My nie. Postavili sme však pôsobivú budovu výskumných a inovačných schopností a všetky sú potrebné.
Potrebujeme viac peňazí investovaných do výskumu a inovácií a do 10. rámcového programu? Bezpochýb.
Zabezpečíme 200-miliárd EUR? Dúfam, že áno a budem za to bojovať (týmto plne podporujeme kampaň Research Matters). Potrebujeme však aj vizionársky pohľad na zvýšenie investícií do výskumu. Po prvé, musíme jasne stanoviť víziu úlohy financovania na úrovni EÚ prostredníctvom 10. rámcového programu v porovnaní s vnútroštátnym a regionálnym financovaním.
Nie je a nebude dostatok peňazí na financovanie všetkých osvedčených postupov prostredníctvom 10. rámcového programu, ale máme a budeme bojovať o to, aby sme stále viac mali kapacitu na vybudovanie metaštruktúry, teda prepojení a tokov znalostí, ktoré treba vytvoriť. Stane sa to.
To je dôvod, prečo v druhom rade potrebujeme mapy ciest na mobilizáciu zdrojov smerom ku konkrétnym strategickým cieľom, najmä pokiaľ ide o využívanie kohéznych fondov EÚ na investície súvisiace s výskumom a inováciami.
Po tretie, potrebujeme synergie nielen v regulácii nástrojov financovania, ale aj v plánovaní, najmä v strategickom myslení regionálnych, národných priorít a priorít EÚ, a najmä vo vzťahu k podmienkam potrebným na získanie a vynakladanie kohéznych fondov na výskum.
Toto sa musí urobiť pri rokovaniach o rámcových dohodách s každým členským štátom, ak sa chceme čo i len priblížiť k cieľu investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja v celej EÚ vyváženejším spôsobom.
A napokon potrebujeme oveľa lepšie plánovanie a synergie aj na horizontálnej úrovni EÚ. Musíme stanoviť oveľa jasnejšiu víziu úlohy rôznych riaditeľstiev v Komisii pri financovaní výskumu a inovácií.
Ricardo Miguéis je riaditeľom INESC Brussels HUB, ktorý predstavuje najväčšiu výskumnú a technologickú organizáciu v Portugalsku.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 22.5.2024, autor: rup
