Výdavky verejnej správy v EÚ na vzdelávanie

May be an image of text that says "Total general government expenditure on education, 2019 7 of GDP) 5 3 2 EU-27 area euro Belgium Bulgaria Czechia Denmark Germany Estonia Ireland Greece Spain* France Croatia Italy Cyprus Latvia Lithuania Hungary Hung Malta Netherlands Austria Poland Portugal** Romania Slovenia Slovakia* Finland Sweden Pre-primary and primary education Post-secondary non-tertiary education Education not definable by level R&D Education Iceland Nowway Switzerland *provisional estimated Source: Eurostat(gov_10a_exp) Secondary education Tertiary education Subs idiary services to education -Education n.e.c. eurostat"

Eurostat zverejnil údaje o výdavkoch verejnej správy v EÚ na vzdelávanie. V roku 2019 dosiahli výdavky verejnej správy na „vzdelávanie“ v EÚ-27 654 miliárd EUR (4,7 % HDP). Z toho „predškolské a základné vzdelávanie“ predstavovalo 1,6 % HDP a stredné školstvo 1,8 % HDP. Pokiaľ ide o terciárne vzdelávanie, v EÚ-27 výdavky dosiahli 0,8 % HDP.

Veľké rozdiely medzi krajinami v dôležitosti výdavkov na vzdelávanie

Čo sa týka podielu výdavkov na HDP, najvyššie výdavky dosiahli Švédsko (6,9 % HDP), Dánsko (6,3 % HDP), nasledované Belgickom (6,2 % HDP) a Estónskom (6,0 % HDP), ako aj Islandom (7,1 % HDP).

Ako podiel na celkových výdavkoch predstavovali výdavky verejnej správy na vzdelávanie 10,0 % celkových výdavkov v roku 2019 na úrovni EÚ. V prípade Estónska (15,5 %) a Lotyšska (15,0 %), ako aj Švajčiarska (16,6 %) a Islandu (16,1 %) predstavovali výdavky na vzdelávanie viac ako 15 % celkových výdavkov verejnej správy. Najnižší pomer celkových výdavkov bol zaznamenaný v Taliansku (8,0 % celkových výdavkov), Grécku (8,3 %), Španielsku a Francúzsku (zhodne 9,5 %), Nemecku (9,6 %), Slovensku (9,8 %) a Rakúsku (9,9 %).

Výdavky na „vzdelávanie“ podľa typu transakcie

V roku 2019 sa na úrovni EÚ-27 výdavky na vzdelávanie rozdelili nasledovne: okolo 64 % bolo vo forme „kompenzácie zamestnancov“, čo znamená mzdy, platy a sociálne príspevky zamestnávateľov napr. učiteľov, 14 % malo formu „medzispotreby“, čo znamená nákup tovaru a služieb, 6 % malo podobu sociálnych dávok iných ako sociálne prevody v naturáliách a sociálne prevody v naturáliách – zakúpená trhová výroba (napríklad školská doprava) ), 6 % bolo vo forme ostatných bežných prevodov. Táto druhá kategória obsahuje napríklad platby súkromným školám. Kapitálové investície (napríklad do budov) predstavovali asi 7 % výdavkov na vzdelávanie.

Vývoj výdavkov na „vzdelávanie“ v rokoch 1995 – 2019

Na úrovni EÚ-27 sa vládne výdavky na vzdelávanie v pomere k HDP pohybovali v období 1995 – 2019 medzi 4,7 % HDP a 5,1 % HDP. V roku 1995 predstavovali 4,9 % HDP, potom sledovala klesajúci trend až do roku 2007, zvyšovali sa do roku 2009 (hlavne v dôsledku poklesu HDP počas finančnej krízy) a potom opäť klesli na 4,7 % HDP v roku 2019.

Na úrovni EÚ-27 predstavoval podiel výdavkov na vzdelávanie na celkových výdavkoch 9,2 % celkových výdavkov v roku 1995, zvýšil sa na 10,4 % výdavkov v rokoch 2002 a 2003, potom pokračoval klesajúci trend až do roku 2012 (9,8 % celkových výdavkov) a potom sa v posledných rokoch až do roku 2019 opäť zvýšil (10,0 % celkových výdavkov).

Viac informácií